Prvé lesbické združenie MUSEION

Základné informácie o organizácii

12. apríla 1994 Ministerstvo vnútra SR zaregistrovalo pod názvom MUSEION - združenie lesbických žien a sympatizujúcich občanov - prvé občianske združenie lesbickej minority v SR ako plnohodnotnú súčasť slovenskej občianskej spoločnosti.

Cieľom činnosti združenia je v zmysle Stanov a v súlade s Ústavou SR v oblasti ochrany ľudských práv ochrana práv homosexuálnej menšiny a podpora jej aktivít, najmä: – poskytovanie pravdivých informácií verejnosti o spôsobe života homosexuálne orientovaných jednotlivcov i dvojíc
– úsilie o dosiahnutie uznania homosexuálnej orientácie za rovnoprávnu vo všetkých oblastiach politického, spoločenského a rodinného života
– zasadzovanie sa za právne riešenie spolunažívania homosexuálnych párov na báze registrovaného partnerstva
– vytváranie podmienok a pomoc pri vzniku a činnosti klubov, liniek dôvery, časopisov a psychologických poradní zaoberajúcich sa problematikou homosexuálnej menšiny
- spolupráca a výmena informácií s organizáciami obdobného zamerania v SR a v zahraničí

Hlavné aktivity MUSEION do roku 2006:

Podporné, svojpomocné skupiny: práca s osamelými lesbickými ženami, vytváranie pocitu dôvery a spolupatričnosti, na druhej strane odbúravanie strachu a nedôvery voči väčšinovej spoločnosti a ich interakčná komunikácia.

Od roku 1993 cyklicky realizujeme pravidelné podporné svojpomocné ženské skupiny s cieľom pomôcť ženám prekonať strach zo svojho pocitu negatívnej výnimočnosti a vylúčenosti zo spoločnosti, pomáhame im získať sebadôveru a sebavedomie pozitívnej jedinečnosti a schopnosti žiť normálne svoj vlastný život tak, ako ho samy prirodzene cítia. Počet žien, kontaktujúcich MUSEION sa oproti roku 1994 z počtu 5 v Bratislave, ktoré sa poznali viac-menej náhodne medzi sebou, zvýšil do roku 2005 na cca 500 žien z celého Slovenska. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že nás kontaktujú len ženy, ktoré už ako tak spracovali svoj vnútorný comingout (proces vnútorného prijatia vlastnej inakosti) a začínajú vyhľadávať komunitu rovnako cítiacich žien. Tie ostatné (a iste sú ich tisíce) na „svoju chvíľu“ ešte len naberajú odvahu. Pravidelnou medializáciou informácií o existencii a práci nášho združenia dávame možnosť práve týmto ukrytým ženám, aby sa prestali báť a pokúsili sa žiť svoj vlastný život bez pretvárky a bez strachu z reakcií okolia.

Pri týchto neoficiálnych „štatistických“ údajoch však nie je možné premýšľať v absolútnych číslach. Za každou ženou stoja hodiny úsilia o citlivý neproblémový kontakt s ňou, tony popísaného papiera, obrovské pretelefonované účty a precestované hodiny či neprespané noci, plné práce a nepokoja, vyhrážanie sa príbuzných... Napriek všetkému nášmu úsiliu však stále mnoho žien, žiaľ, žije vo svojich rodiskách takmer anonymne a stretáva sa (často so strachom) medzi sebou len pôde homosexuálnej komunity mimo miesta svojho bydliska, kde ich nikto nepozná.

Vytváranie neformálnych regionálnych a iných klubov bez právnej subjektivity

Dlhodobo fungovali vo vnútri združenia neformálne kluby bez právnej subjektivity, ktoré kontinuálne vznikali (a prirodzene zanikali) v závislosti od spoločenskej objednávky zvnútra komunity. Najväčšiu úlohu počas (v roku 2005 už 13-ročnej) existencie združenia zohrali kluby MUSEION Bratislava, ktorý zabezpečoval vnútrokomunitný život, aktívne vyhľadávanie a prvé kontaktovanie sa s lesbami z celého Slovenska a organizačné, ekonomické, administratívne a reprezentačné fungovanie združenia na celoslovenskej úrovni, ďalej klub MUSEION stred, MUSEION 40 pre ženy v strednom veku a MUSEION junior, ktoré sa, ako je už z ich názvu jasné, prioritne venovali práci s príslušnou vekovou kategóriou lesbických dievčat a žien. V Žiline pôsobil klub MUSEION turist. V súčasnosti (2007) kluby neexistujú.

Mediálna a publikačná činnosť, orientovaná na interkomunikáciu medzi homosexuálnou minoritou a heterosexuálnou majoritou a na zviditeľnenie lesbického spoločenstva

Klub MUSEION – stred od roku 1995 do roku 1997 svojpomocne vydával štvrťročník L-listy, neskôr v roku 1999 Kolektív lesbických autoriek z Bratislavy takisto svojpomocne vydával štvrťročník Séparé, rovnako interne a svojpomocne sme vydali Zborník lesbickej poézie.

Od marca 2000 do decembra 2003 sme vydávali prvý oficiálny, v sieti novinových stánkov v SR verejne predávaný spoločensko-politický mesačník pre gejov a lesby ATRIBÚT, ktorého šéfredaktorka Hana Fábry bola (a stále je) zároveň aj štatutárkou a hovorkyňou MUSEION. Atribút je dodnes základným pracovným nástrojom novinárov a odborníkov, hľadajúcich dôveryhodný a seriózny zdroj informácií. Od roku 2003, teda od zániku mesačníka Atribút z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, MUSEION svojpomocne prevádzkuje webovú stránku lesba.sk.

MUSEION sa tiež podieľal na príprave a realizácii mnohých rozhlasových a TV relácií na staniciach TWIST, Fun Radio, Slovensko 1, Radio Ragtime (naša relácia zvíťazila v kategórii študentských nezávislých relácií), STV, TV Markíza, TV JOJ, TV Global, TA3, ale aj na prestížnej anglickej stanici BBC. Všetky relácie sú zaarchivované.

Jednorazové oddychové a vzdelávacie víkendové stretnutia na celoslovenskej úrovni realizujeme s cieľom pomôcť vytvárať vzťahy medzi jednotlivými ženami, psychicky ich podporovať a učiť vzájomnej komunikácii vo vnútri komunity ako aj smerom navonok, voči ostatnej spoločnosti. Takýchto tzv. víkendoviek sme zrealizovali aj v súčinnosti s ostatnými združeniami ako sú Ganymedes alebo Altera rádovo desiatky. Museion tiež spolupracoval napr. s GayFilmFestivalom Slovakia, s ďalšími združeniami sa podieľal na organizácii relaxačných podujatí ako sú diskotéky, výlety, orientačné behy, dovolenky, víkendovky, festivaly a pod. Museion bol tiež súčasťou Iniciatívy Inakosť - spolužitie bez diskriminácie sexuálnych menšín, ktorá vznikla ako nadorganizačná neformálna skupina, zastupujúca všetky vtedy existujúce občianske združenia sexuálnych menšín na Slovensku v máji 2000. Jej prvoradým cieľom bola politická odpoveď na verejnú diskusiu a dianie v spoločnosti v súvislosti s homosexuálnou menšinou a vytváranie podmienok na legislatívne riešenie spolužitia homosexuálnych dvojíc.

Roky 2006 – 2007: Petično-publikačný projekt Kto je kto?

Cieľom projektu, ktorý podporil Slovenko-český ženský fond, bolo kontinuálne získavanie spoločenskej a politickej podpory na prijatie zákona o životnom partnerstve gejov a lesieb, presadenie jeho prijatia Národnou radou Slovenskej republiky (NR SR) a jeho implementovanie tak do právneho poriadku SR ako aj do povedomia širokej verejnosti.

Projekt sa realizoval predovšetkým formou petície za prijatie návrhu Zákona o životnom partnerstve v NR SR a zborníkom Triangel: homosexualita – spoločnosť – politika.

Petíciu je možné stále ešte podpisovať. Znenie petície a podpisové archy sú k dispozícii na internetových stránkach gejských a lesbických združení a ďalších spriatelených weboch. Rovnako bolo možné petíciu nájsť na verejných miestach, na festivaloch a počas jarných a letných mesiacov roka 2006 vo väčších slovenských mestách aktivisti a aktivistky Iniciatívy Inakosť ponúkali verejnosti možnosť podpísať petíciu aj osobne.

Popri petícii a zborníku projekt vygeneroval aj viacero ďalších pozitívnych sprievodných výstupov: webovú stránku www.zivotnepartnerstvo.sk, samostatnú infolinku k petícii, publikovanie mnohých tlačových správ, pôvodných publicistických a argumentačných textov, účinkovanie niektorých realizátoriek/realizátorov projektu v televíznych a rozhlasových šotoch (vo všetkých slovenských televíziách a viacerých rádiách, rovnako aj v Českej televízii, Českom rozhlase, ČTK a v mnohých slovenských i českých printových médiách), zbieranie podpisov pod petíciu a zviditeľňovanie témy projektu na masových festivalových podujatiach ako sú Pohoda, Zelená voda či Hodokvas.

Ďalším z výstupov projektu bolo aj začatie rokovaní s politickými stranami o podpore myšlienky prijatia zákona o životnom partnerstve a získanie verejnej osobnej podpory osobností slovenského spoločenského a politického života.

Záver

Ženy v uplynulom storočí presadili mnohé prirodzené, patriarchálnou spoločnosťou však mocensky upierané práva, ale veľa ich ešte nefunguje v reálnej praxi - a už vôbec neexistujú právne mechanizmy, ochraňujúce ženy pred diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie a zaväzujúce spoločnosť a štát priznať príslušníčkam a príslušníkom homosexuálnej minority u nás rovnaký občiansky status ako majú naši spoluobčania v heterosexuálnych zväzkoch.

Vačšina lesbických žien na Slovensku stále žije anonymne, „bezpohlavne“, skrývajúc najdôležitejšiu súčasť svojej identity a svojho života nielen pred tzv. okolitým svetom, ale najmä pred svojím najbližším okolím. Takýto život im celkom prirodzene prináša množstvo frustrácií a ťažko či vôbec neriešiteľných situácií, z ktorých nájsť východisko je pre ne mnohokrát (z ich pohľadu) nemožné. Strach z prípadných negatívnych reakcií okolia po zverejnení svojej sexuálnej identity je často pre ženy neprekonateľný - a žiaľ, ich strach je celkom pochopiteľný, pretože sa pravidelne aj z najvyšších štátnych postov ozývajú nenávistné výroky, zamerané na diskreditáciu gejov a lesieb, dehonestáciu ich osobností, práv a potrieb a tým následne logicky spejúce k zneviditeľňovaniu sa tejto verejnou mienkou aj tak už dosť kontroverzne vnímanej minority.

MUSEION i ostatné združenia sexuálnych menšín v SR prispievajú k tomu, aby sme spoločnosť, ktorej sme členmi – občanmi, voličmi, daňovými poplatníkmi, susedmi, spolucestujúcimi, kolegami či príbuznými a priateľmi – viedli a doviedli k pochopeniu a k plnej spoločenskej a občianskej akceptácii gejov a lesieb a k naplneniu ich občianskych práv.

MUSEION (Dom múz – ako sme podľa názvu dievčenskej školy starogréckej poétky Sapfó nazvali prvé lesbické združenie na Slovensku) je tu teda s jediným zásadným cieľom: neustále zvyšovať kvalitu života slovenským lesbám a gejom.