Ako vieme, pri z\u00e1kone o\u00a0PaCSe [1] bolo jasne povedan\u00e9, \u017ee ide v\u00fdhradne o\u00a0p\u00e1r, to znamen\u00e1 o\u00a0zmluvu, a\u00a0nie o\u00a0rodi\u010dovstvo, ktor\u00e9 bolo z\u00a0pr\u00edpravy tohto z\u00e1kona starostlivo vyl\u00fa\u010den\u00e9. No uznanie rodi\u010dovstva pre homop\u00e1ry – \u010di u\u017e formou adopcie, alebo prostredn\u00edctvom lek\u00e1rsky asistovanej reprodukcie – bolo tak \u010di tak hlavn\u00fdm stra\u0161iakom, ktor\u00fd sa s\u00a0podporou m\u00e9di\u00ed preberal u\u017e od prv\u00fdch parlamentn\u00fdch diskusi\u00ed. Predstavy, ktor\u00e9 t\u00e1to ot\u00e1zka vyvol\u00e1va, na\u0161li svoje opodstatnenie v\u00a0argumente \u201edominov\u00e9ho efektu\u201c, pod\u013ea ktor\u00e9ho \u201eke\u010f uzn\u00e1me homosexu\u00e1lny p\u00e1r, bude si okam\u017eite \u017eiada\u0165 aj priznanie rodi\u010dovstva\u201c.<\/p>\n
Obdobie po PaCSe kladie dvojak\u00fa ot\u00e1zku. Na jednej strane je to ot\u00e1zka, \u010di sa sami homosexu\u00e1lni rodi\u010dia m\u00f4\u017eu pova\u017eova\u0165 a\u00a0\u010di m\u00f4\u017eu by\u0165 pova\u017eovan\u00ed za rovnako \u201ehodnotn\u00fdch\u201c rodi\u010dov ako heterosexu\u00e1lni rodi\u010dia. M\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 pr\u00e1vo vystavi\u0165 \u201erodi\u010dovsk\u00fd certifik\u00e1t\u201c, da\u0165 \u201epe\u010diatku\u201c potenci\u00e1lne dobr\u00e9ho rodi\u010da jednotlivcom, ktor\u00ed vychov\u00e1vaj\u00fa deti v\u00a0r\u00e1mci homosexu\u00e1lneho p\u00e1ru? \u010ealej je tu ot\u00e1zka, \u010di pr\u00e1vo m\u00f4\u017ee etablova\u0165 dosia\u013e neexistuj\u00faci typ rodi\u010dovstva, ktor\u00fdm bude die\u0165a spojen\u00e9 s\u00a0dvoma rodi\u010dmi rovnak\u00e9ho pohlavia. Metapsychologicky povedan\u00e9, dvojit\u00fd probl\u00e9m spo\u010d\u00edva na jednej strane v\u00a0tom, \u010di heterosexualita rodi\u010dov je, alebo nie je nevyhnutnou podmienkou rodi\u010dovstva; na druhej strane v\u00a0tom, \u010di je fili\u00e1cia nevyhnutne sp\u00e4t\u00e1 s\u00a0heterosexualitou plodiacej dvojice.<\/p>\n
Ak\u00e9 by mohlo by\u0165 krit\u00e9rium dobr\u00e9ho rodi\u010da<\/em> vo svetle na\u0161ich vedomost\u00ed o\u00a0psychickom fungovan\u00ed \u013eudskej bytosti? Teraz m\u00f4\u017eeme na t\u00fato ot\u00e1zku odpoveda\u0165 iba ak\u00fdmsi polo\u017eartom: nepochybne je lep\u0161ie by\u0165 na v\u00fdchovu die\u0165a\u0165a vo dvojici, ma\u0165 stabiln\u00fa pr\u00e1cu, neby\u0165 alkoholik \u010di narkoman, neuva\u017eova\u0165 nad rozvodom v\u00a0bl\u00edzkej bud\u00facnosti; takisto v\u0161ak neby\u0165 za\u0165a\u017een\u00fd ned\u00e1vnou stratou niekoho bl\u00edzkeho, neby\u0165 deprimovan\u00fd, ma\u0165 prijate\u013en\u00e9 vz\u0165ahy s\u00a0vlastn\u00fdmi rodi\u010dmi, at\u010f. Dokonca sa stalo \u201epoliticky korektn\u00fdm\u201c tvrdi\u0165, \u017ee die\u0165a m\u00e1 by\u0165 vyt\u00fa\u017een\u00e9! Homosexu\u00e1lne p\u00e1ry svojimi ve\u013emi hlasn\u00fdmi n\u00e1rokmi, vyhlasovan\u00edm, \u017ee m\u00f4\u017eu by\u0165 prijate\u013en\u00fdmi1<\/sup> rodi\u010dmi, ke\u010f\u017ee sp\u013a\u0148aj\u00fa v\u0161etky zvy\u010dajne vy\u017eadovan\u00e9 podmienky (v\u010d\u00edtane t\u00fa\u017eby po die\u0165ati, rodi\u010dovskej \u017eiadosti2<\/sup>), s\u00a0jedinou v\u00fdnimkou, ktorou je ich sexualita, re\u00e1lne a\u00a0ve\u013emi v\u00e1\u017enym sp\u00f4sobom klad\u00fa spolo\u010dnosti z\u00e1sadn\u00e9 antropologick\u00e9 a\u00a0psychoanalytick\u00e9 ot\u00e1zky.<\/p>\n Ak sa chceme pok\u00fasi\u0165 rozplies\u0165 t\u00fato dos\u0165 zamotan\u00fa sple\u0165 ot\u00e1zok, je z\u00a0m\u00f4jho poh\u013eadu psychoanalyti\u010dky, ktorej prvotn\u00e9 vzdelanie je sociologick\u00e9 a\u00a0\u010falej antropologick\u00e9, potrebn\u00e9 najprv skoncova\u0165 so v\u0161eobecne panuj\u00facim presved\u010den\u00edm, ktor\u00e9 je ob\u013e\u00faben\u00fdm argumentom z\u00e1stancov klasickej rodiny. Mus\u00edme si vytvori\u0165 odstup od predstavy, pod\u013ea ktorej norm\u00e1lnou rodinou je rodina nukle\u00e1rna ako dejinn\u00fd z\u00e1klad, nevyhnutn\u00e1 soci\u00e1lna norma a\u00a0psychologick\u00e1 podmienka v\u00fdchovy det\u00ed. Na tomto mieste m\u00f4\u017eeme tento stereotyp korigova\u0165 len tak, \u017ee odk\u00e1\u017eeme na pr\u00e1ce historikov, obzvl\u00e1\u0161\u0165 na pr\u00e1ce Andr\u00e9 Burgui\u00e8ra, ktor\u00fd uk\u00e1zal, \u017ee nukle\u00e1rna rodina na Z\u00e1pade nem\u00e1 dlh\u00e9 dejiny (sotva jedno storo\u010die). Burgui\u00e8re takisto uk\u00e1zal, \u017ee nukle\u00e1rna rodina vonkoncom nie je najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm typom rodiny v\u00a0Eur\u00f3pe pred obdob\u00edm urbaniz\u00e1cie a\u00a0industrializ\u00e1cie (zd\u00e1 sa, \u017ee na juhu Eur\u00f3py bola najroz\u0161\u00edrenej\u0161ou rodina-rod<\/em>3<\/sup>). Vyjadrenie Robina Foxa, sociol\u00f3ga anglickej rodiny jasne osvet\u013euje tieto veci: \u201eTo\u013eko vychva\u013eovan\u00e1 (modelov\u00e1) nukle\u00e1rna rodina<\/em> je len jednou formou prisp\u00f4sobenia sa spomedzi mnoh\u00fdch in\u00fdch (\u2026); napriek tomu, \u010do \u010dasto tvrdili soci\u00e1lni vedci, nukle\u00e1rna rodina ur\u010dite nepredstavuje z\u00e1kladn\u00fa konfigur\u00e1ciu.\u201c4<\/sup><\/p>\n Vid\u00edme, \u017ee v\u00a0slobodn\u00fdch spolo\u010dnostiach existuje \u010doraz silnej\u00facej\u0161ie vedomie, \u017ee ob\u010dania si m\u00f4\u017eu slobodne zvoli\u0165 \u0161t\u00fdl rodiny, po akom t\u00fa\u017eia, a\u00a0\u017ee kv\u00f4li tomu, \u017ee pred heterosexu\u00e1lnou a\u00a0monogamnou rodinou uprednostnia alternat\u00edvne met\u00f3dy formovania rodiny, nemaj\u00fa by\u0165 penalizovan\u00ed. Je to spr\u00e1vna logika spolo\u010dnosti, ktorej humanistick\u00e1 etika je zalo\u017een\u00e1 na neod\u0148ate\u013en\u00fdch pr\u00e1vach jednotlivca – ide o opak toho, \u010do sa deje v\u00a0in\u00fdch spolo\u010dnostiach, ako to vidno napr\u00edklad v\u00a0z\u00e1padnej Afrike, kde rodov\u00e1 etika organizuje adopciu ako jednoduch\u00e9 prerozdelenie det\u00ed: neplodnos\u0165 niektor\u00fdch \u017eien je kompenzovan\u00e1 nadmernou plodnos\u0165ou in\u00fdch a\u00a0deti cirkuluj\u00fa cez pr\u00edbuzensk\u00fd kan\u00e1l. Idea cirkulovania det\u00ed umo\u017e\u0148uje pochopi\u0165 pr\u00edpad homorodi\u010dovsk\u00fdch rod\u00edn; t\u00e1to koncepcia naliehavo kladie ot\u00e1zku vlastn\u00edctva die\u0165a\u0165a. V\u00a0Eur\u00f3pe je die\u0165a bran\u00e9 ako vlastn\u00edctvo jeho plodite\u013ea a\u00a0plodite\u013eky. Nie je to tak v\u0161ade. A\u00a0nie je to tak u\u017e ani u\u00a0n\u00e1s, odkedy – okrem adopcie – rozpady rod\u00edn, po ktor\u00fdch nasleduje (alebo nenasleduje) ich re\u0161trukt\u00farovanie, umel\u00e9 po\u010datia s\u00a0\u00fa\u010das\u0165ou darcov a\u00a0napokon homorodi\u010dovsk\u00e9 rodiny v\u00fdrazne prispeli k\u00a0revidovaniu tohto ur\u010denia, ktor\u00e9 bolo e\u0161te pred nieko\u013ek\u00fdmi desa\u0165ro\u010diami pova\u017eovan\u00e9 za samozrejmos\u0165. Mnoh\u00e9 tradi\u010dn\u00e9 spolo\u010dnosti uzn\u00e1vaj\u00fa viacer\u00fdch dr\u017eite\u013eov pr\u00e1va, \u201espoluvlastn\u00edkov\u201c det\u00ed. A\u00a0ako uk\u00e1zala Suzanne Lallemand5<\/sup>, nepochybne existuj\u00fa \u010fal\u0161ie formy rodinn\u00e9ho re\u0161trukt\u00farovania, ak\u00e9si \u201enad-re\u0161trukt\u00farovanie\u201c.<\/p>\n \u010eal\u0161\u00ed v\u0161eobecne prij\u00edman\u00fd n\u00e1zor: vstup do fili\u00e1cie je nevyhnutne sp\u00e4t\u00fd s\u00a0heterosexu\u00e1lnou plodiacou dvojicou. Ako v\u0161ak pripomenula Fran\u00e7oise H\u00e9ritier, ke\u010f sa jej v\u00a0roku 1985 p\u00fdtali na (pr\u00edpadn\u00e9) nov\u00e9 ot\u00e1zky, ktor\u00e9 vz\u00eddu z\u00a0lek\u00e1rsky asistovanej reprodukcie: \u201eLegit\u00edmnos\u0165 det\u00ed a\u00a0ich pr\u00edslu\u0161nos\u0165 k\u00a0nejakej skupine je ipso facto<\/em> tvoren\u00e1 legit\u00edmnym zv\u00e4zkom, ako ho definuje t\u00e1-ktor\u00e1 spolo\u010dnos\u0165.\u201c6<\/sup> Toto je skuto\u010dne z\u00e1kladn\u00fd princ\u00edp inteligibility fili\u00e1cie, nech s\u00fa vek a pohlavie rodi\u010dov ak\u00e9ko\u013evek, \u010di dokonca nech s\u00fa vo chv\u00edli po\u010datia \u017eiv\u00ed alebo m\u0155tvi [2]. Toto tvrdenie dokazuj\u00fa niektor\u00e9 aktu\u00e1lne pr\u00e1vne skuto\u010dnosti franc\u00fazskej spolo\u010dnosti: \u010di s\u00fa rodi\u010dia det\u00ed, naroden\u00fdch s\u00a0pomocou darcov pohlavn\u00fdch buniek, zosob\u00e1\u0161en\u00ed, alebo \u017eij\u00fa v\u00a0konkubin\u00e1te, z\u00e1kon pova\u017euje tieto deti za legit\u00edmne a\u00a0na\u0161a spolo\u010dnos\u0165 ich ako tak\u00e9 uzn\u00e1va (hoci v\u00a0skuto\u010dnosti ide o\u00a0simulaker, o\u00a0pseudoz\u00e1konnos\u0165, ke\u010f\u017ee darcovia gam\u00e9t boli \u201eumelo\u201c anonymizovan\u00ed). In\u00e9 legislat\u00edvne rozhodnutie: v\u00a0na\u0161ej spolo\u010dnosti je adopcia umo\u017enen\u00e1 slobodn\u00fdm \u013eu\u010fom, ale nie p\u00e1rom \u017eij\u00facim v\u00a0konkubin\u00e1te. \u010eal\u0161\u00ed pr\u00edklad sa t\u00fdka poskytnutia ovocytov na lek\u00e1rsky asistovan\u00e9 po\u010datie: genetick\u00e1 matka, t\u00e1, ktor\u00e1 poskytla ovocyt, nem\u00e1 nijak\u00e9 z\u00e1konn\u00e9 postavenie a\u00a0ako matka<\/em> je ch\u00e1pan\u00e1 jedine \u017eena, ktor\u00e1 die\u0165a vynosila. \u00daplne inak je to pri adopcii, ke\u010f je ako jedin\u00e1 matka uznan\u00e1 z\u00e1konn\u00e1 matka;\u00a0matka, ktor\u00e1 die\u0165a porodila, je celkom eliminovan\u00e17<\/sup>!<\/p>\n Domnievam sa, \u017ee je v ka\u017edom pr\u00edpade potrebn\u00e9 vzia\u0165 na vedomie existenciu t\u00fdchto nov\u00fdch rod\u00edn, v\u00a0ktor\u00fdch sa narodili, alebo ktor\u00e9 vychov\u00e1vaj\u00fa deti v\u00a0atypickom r\u00e1mci. Navrhujeme do tohto r\u00e1mca za\u010dleni\u0165 jednak deti z\u00a0rod\u00edn, ktor\u00e9 sa po rozpade zv\u00e4zku rodi\u010dov re\u0161trukt\u00farovali, ako i deti, ktor\u00e9 vst\u00fapili do rodiny prostredn\u00edctvom adopcie, \u010falej deti, ktor\u00e9 sa narodili s\u00a0pomocou lek\u00e1rsky asistovanej reprodukcie (s darcami gam\u00e9t alebo embry\u00ed) a\u00a0napokon i\u00a0deti, ktor\u00e9 sa r\u00f4znym sp\u00f4sobom narodili v\u00a0homorodi\u010dovsk\u00fdch rodin\u00e1ch. Dokonca i\u00a0v\u00a0tradicionalistickom prostred\u00ed je dnes mno\u017estvo tak\u00fdchto viacrodi\u010dovsk\u00fdch rod\u00edn akceptovan\u00fdch. Nikto – alebo takmer nikto – by nechcel z\u00e1konom zak\u00e1za\u0165 rozvod, hoci ho niekto nemus\u00ed schva\u013eova\u0165. Pokia\u013e ide o\u00a0rodiny vytvoren\u00e9 s\u00a0pomocou lek\u00e1rsky asistovanej reprodukcie za \u00fa\u010dasti darcov, zd\u00e1 sa, \u017ee u\u017e nejak\u00fd ten rok ich verejn\u00e1 mienka celkom akceptuje. Adopcia je u\u017e dlho prij\u00edman\u00e1. Pokia\u013e ide o\u00a0homorodi\u010dovsk\u00e9 rodiny, bud\u00facnos\u0165 n\u00e1m uk\u00e1\u017ee, \u010di sa na\u0161a plurikult\u00farna spolo\u010dnos\u0165 dok\u00e1\u017ee prisp\u00f4sobi\u0165 ur\u010ditej modernosti, alebo sa naopak upne na svoje \u00fadajn\u00e9 rodinn\u00e9 hodnoty8<\/sup>.<\/p>\n Aj keby to malo by\u0165 ban\u00e1lne, ako psychoanalyti\u010dka som si v\u0161imla, \u017ee hoci s ur\u010ditos\u0165ou vieme, \u017ee deti rozveden\u00fdch dvoj\u00edc danou situ\u00e1ciou trpia, neznamen\u00e1 to e\u0161te, \u017ee monogamn\u00e9 heterosexu\u00e1lne rodiny predstavuj\u00fa nejak\u00fa z\u00e1ruku \u0161\u0165astia. Jednotn\u00e9, klasick\u00e9 rodiny m\u00f4\u017eu by\u0165 rovnako de\u0161trukt\u00edvne, rovnako bohat\u00e9 na neur\u00f3zy, psych\u00f3zy, psychosomatick\u00e9 \u0165a\u017ekosti a\u00a0poruchy spr\u00e1vania. Odv\u00e1\u017eme sa ale vyslovi\u0165 hypot\u00e9zu, \u017ee r\u00f4zne lie\u010debn\u00e9 pr\u00edstupy k\u00a0neplodnosti (pr\u00edstupy<\/em> v\u00a0medic\u00ednsko-soci\u00e1lnom v\u00fdzname zah\u0155\u0148aj\u00fa jednak lek\u00e1rsky asistovan\u00e9 po\u010datie, ako i\u00a0adopciu, a\u00a0to u\u00a0homosexu\u00e1lnych i\u00a0heterosexu\u00e1lnych p\u00e1rov) m\u00f4\u017eu by\u0165 takisto psychick\u00fdm ohrozen\u00edm die\u0165a\u0165a. Vieme v\u0161ak, \u017ee re\u0165azec kauzality nie je jednoduch\u00fd \u010di line\u00e1rny a\u00a0\u017ee \u013eudsk\u00e1 psychika je prekvapivo plastick\u00e1. To znemo\u017e\u0148uje ak\u00fako\u013evek jednozna\u010dn\u00fa predpove\u010f toho, \u010do bude pre bud\u00face die\u0165a \u0161kodliv\u00e9 alebo prospe\u0161n\u00e9. Navy\u0161e sa to dozvieme a\u017e po tom, ako sa to udeje. Ako povedal psychoanalytik Ren\u00e9 Diatkine, ktor\u00e9ho sa taktie\u017e p\u00fdtali na lek\u00e1rsky asistovan\u00fa reprodukciu: \u201eKa\u017ed\u00e9 die\u0165a, ktor\u00e9 \u017eije v\u00a0rodinnom kontexte v\u00fdrazne odli\u0161nom od rodinn\u00e9ho kontextu in\u00fdch det\u00ed, je konfrontovan\u00e9 so z\u00e1va\u017en\u00fdmi psychick\u00fdmi \u0165a\u017ekos\u0165ami, ktor\u00fdch dosah nie je mo\u017en\u00e9 predv\u00edda\u0165.\u201c9<\/sup> Ide teda o\u00a0ur\u010denie podmienok, za ak\u00fdch m\u00f4\u017eeme legit\u00edmne riskova\u0165 tieto \u0165a\u017ekosti. Tieto podmienky pre m\u0148a nie s\u00fa zalo\u017een\u00e9 na mor\u00e1lke, ale na vz\u0165ahovej rovnov\u00e1he medzi subjektmi t\u00fdchto \u201eprokrea\u010dn\u00fdch pr\u00edbehov s\u00a0viacer\u00fdmi \u00fa\u010dastn\u00edkmi\u201c; e\u0161te sa k\u00a0tomu vr\u00e1tim.<\/p>\n Pre psychoanalytika, ktor\u00fd sa neuspokojuje s\u00a0pozorovan\u00edm t\u00fdchto zmien, ale ktor\u00fd je vo svojej klinickej praxi u\u017e ich s\u00fa\u010das\u0165ou, sa vyn\u00e1ra mno\u017estvo ot\u00e1zok: v\u00a0prvom rade ot\u00e1zka, ak\u00fd typ pomoci m\u00f4\u017eeme poskytn\u00fa\u0165 t\u00fdmto p\u00e1rom \u010di rodin\u00e1m, ke\u010f sa na n\u00e1s obr\u00e1tia. Mysl\u00edm, \u017ee najprv je v ka\u017edom pr\u00edpade d\u00f4le\u017eit\u00e9 pom\u00f4c\u0165 im pri budovan\u00ed v\u00e4zieb v\u00a0r\u00e1mci symbolick\u00e9ho poriadku, a\u00a0to prostredn\u00edctvom zavedenia soci\u00e1lnych k\u00f3dov, ritu\u00e1lnych foriem, ktor\u00e9 bud\u00fa pre v\u0161etk\u00fdch zrozumite\u013en\u00e9. To znamen\u00e1, \u017ee treba vzia\u0165 do \u00favahy akt\u00e9rov, ozna\u010dovan\u00fdch ako \u0161ir\u0161ia rodina: svokrovcov, str\u00fdkov, tety, za\u0165ov, bratrancov a\u00a0samozrejme star\u00fdch rodi\u010dov; v\u0161etk\u00fdch jednotlivcov, ktor\u00fdch m\u00f4\u017eeme ozna\u010di\u0165 za \u201eved\u013eaj\u0161\u00edch pr\u00edbuzn\u00fdch\u201c, ktor\u00ed m\u00f4\u017eu hra\u0165 komplement\u00e1rnu pr\u00edbuzensk\u00fa \u00falohu a\u00a0utvori\u0165 v\u00e4zby s\u00a0jednotlivcami, s\u00a0ktor\u00fdmi nie s\u00fa biologicky spojen\u00ed. V\u00a0homorodi\u010dovsk\u00fdch rodin\u00e1ch \u010dasto vid\u00edme, \u017ee \u201e\u00faspech\u201c t\u00fdchto dvoj\u00edc a\u00a0ich det\u00ed je z\u00e1visl\u00fd od prijatia die\u0165a\u0165a rodi\u010dmi spolumatky (matkinej partnerky), ako i\u00a0jej bratmi a\u00a0sestrami10<\/sup>.<\/p>\n V\u00a0pozad\u00ed sa samozrejme nach\u00e1dza ot\u00e1zka z\u00e1kazu incestu. Neznamen\u00e1 to, \u017ee by tieto situ\u00e1cie obsahovali zv\u00fd\u0161en\u00e9 riziko skuto\u010dne incestn\u00fdch vz\u0165ahov. Ide sk\u00f4r o\u00a0to, \u010do psychoanalytik Paul-Claude Racamier11<\/sup> nazval rizikom \u201eincestu\u00e1lnych rod\u00edn\u201c, v\u00a0ktor\u00fdch ist\u00e9 okolnosti m\u00f4\u017eu znejasni\u0165 vymedzenia alebo postupnos\u0165 gener\u00e1ci\u00ed. Jedin\u00fdm pr\u00edkladom, ktor\u00fd na tomto mieste uvediem, je \u0165a\u017ek\u00e1 ot\u00e1zka pomenov\u00e1vania. Die\u0165a lesbick\u00e9ho p\u00e1ru naz\u00fdva \u010dasto svoju druh\u00fa matku jej krstn\u00fdm menom, zatia\u013e \u010do svoju \u201eprav\u00fa matku\u201c vol\u00e1 mama<\/em>. T\u00e1to bl\u00edzkos\u0165 (alebo vzdialenos\u0165) m\u00f4\u017ee by\u0165 zdrojom dvojzna\u010dnosti12<\/sup>. Aj t\u00e1to ot\u00e1zka by mala spolo\u010dnos\u0165 privies\u0165 k\u00a0tomu, aby t\u00fdmto rodi\u010dom prostredn\u00edctvom jasn\u00fdch soci\u00e1lnych k\u00f3dov pomohla utvori\u0165 symbolick\u00e9 oporn\u00e9 body. Incestu\u00e1lny<\/em> probl\u00e9m (zopakujme, \u017ee nie probl\u00e9m incestu<\/em>), to znamen\u00e1 riziko nediferencovanosti rodi\u010dov, nevypl\u00fdva teda z\u00a0homorodi\u010dovskej situ\u00e1cie ako takej, ale zo spolo\u010densk\u00e9ho odmietnutia uzna\u0165 ju a\u00a0nastoli\u0165 soci\u00e1lne rozl\u00ed\u0161en\u00e9 roly medzi dvoma rodi\u010dmi rovnak\u00e9ho pohlavia.<\/p>\n <\/p>\n Bez pr\u00edli\u0161n\u00e9ho rizika m\u00f4\u017eeme poveda\u0165, \u017ee v\u00a0metapsychologickej a\u00a0antropologickej oblasti t\u00fdkaj\u00facej sa r\u00f4znych oidipovsk\u00fdch premien, sa roztvor\u00ed pole nev\u00eddan\u00fdch v\u00fdskumov. Smerujeme k \u201eOidipovi na africk\u00fd sp\u00f4sob\u201c, vyv\u00edjaj\u00facemu sa nie v\u00a0podobe rivality medzi otcom a\u00a0synom, ale vo forme rivality medzi seberovn\u00fdmi13<\/sup>? Ako sa bude vyv\u00edja\u0165 pluralitn\u00e9 rodi\u010dovstvo, ktor\u00e9 opisuj\u00fa antropol\u00f3govia, napr\u00edklad pokia\u013e ide o\u00a0rodinn\u00e9 zaradenie? Samozrejme, na tieto ot\u00e1zky v\u00a0s\u00fa\u010dasnosti e\u0161te nie je odpove\u010f. Jedine spr\u00e1vne veden\u00e9 dlhodobej\u0161ie v\u00fdskumy (dvoch \u010di troch gener\u00e1ci\u00ed) umo\u017enia jasnej\u0161\u00ed poh\u013ead. Existuje u\u017e dos\u0165 rozsiahla bibliografia (hlavne americk\u00e1) o\u00a0homorodi\u010dovsk\u00fdch rodin\u00e1ch. Ke\u010f\u017ee sama neviem, nako\u013eko s\u00fa tieto v\u00fdskumy d\u00f4veryhodn\u00e9, budem citova\u0165 pr\u00e1ce dvoch eur\u00f3pskych t\u00edmov (britsk\u00e9ho a\u00a0belgick\u00e9ho), ktor\u00e9 pozn\u00e1m osobne a\u00a0ktor\u00e9 s\u00fa publika\u010dne akt\u00edvne u\u017e dlh\u00fa dobu (anglick\u00fd t\u00edm pod veden\u00edm Susany Golombok14<\/sup> od roku 1983 a\u00a0belgick\u00fd t\u00edm pod veden\u00edm Patricie Baetens15<\/sup> od roku 1992).<\/p>\n V\u00fdsledky det\u00ed, vychov\u00e1van\u00fdch v\u00a0tomto type rod\u00edn, nepoukazuj\u00fa na \u0161pecifick\u00fa patol\u00f3giu (ide o\u00a0v\u00fdskumy iba v\u00a0rodin\u00e1ch skladaj\u00facich sa z\u00a0homosexu\u00e1lnych matiek). Zd\u00e1 sa, \u017ee belgick\u00fd t\u00edm po nieko\u013ek\u00fdch rokoch v\u00fdskumov d\u00e1va prednos\u0165 \u017eiadostiam o\u00a0die\u0165a (prostredn\u00edctvom insemin\u00e1cie spermiami\u00a0anonymn\u00e9ho darcu) od p\u00e1rov \u017eien pred \u017eiados\u0165ami o\u00a0die\u0165a od slobodn\u00fdch matiek. Mo\u017eno bud\u00fa u\u00a0t\u00fdchto det\u00ed, vychov\u00e1van\u00fdch naj\u010dastej\u0161ie bez otca, ist\u00e9 zvl\u00e1\u0161tnosti, \u010di a\u017e probl\u00e9my. Ke\u010f \u010d\u00edtame r\u00f4zne pr\u00e1ce na t\u00fato t\u00e9mu16<\/sup>, zd\u00e1 sa, \u017ee v\u00a0tejto chv\u00edli nebolo ni\u010d jasne preuk\u00e1zan\u00e9. Vieme v\u0161ak, \u017ee deti p\u00e1rov, ktor\u00e9 sa nikdy nerozviedli \u201ekv\u00f4li de\u0165om\u201c a\u00a0ktor\u00e9 spolu cel\u00fd \u017eivot z\u00e1pasili na ich \u201echrbtoch\u201c, sa nevyv\u00edjaj\u00fa pr\u00e1ve najlep\u0161ie. Nem\u00f4\u017eeme v\u0161ak rodi\u010dom zak\u00e1za\u0165, aby sa prestali ma\u0165 radi; a\u00a0ani urobi\u0165 man\u017eelstvo nutnou podmienkou splodenia det\u00ed!<\/p>\n Vo svete existuje m\u00e1lo \u0161t\u00fadi\u00ed o \u201eartifici\u00e1lnych rodin\u00e1ch\u201c (obzvl\u00e1\u0161\u0165 o\u00a0rodin\u00e1ch, v\u00a0ktor\u00fdch boli deti po\u010dat\u00e9 s\u00a0pomocou darcov a kde najstar\u0161ie deti u\u017e samy maj\u00fa potomkov). Je to \u0161koda, lebo ak by tak\u00e9to \u0161t\u00fadie existovali, boli by pri s\u00fa\u010dasn\u00fdch diskusi\u00e1ch o\u00a0homorodi\u010dovsk\u00fdch rodin\u00e1ch ve\u013emi u\u017eito\u010dn\u00e9. Je podstatn\u00e9, aby sme pri homorodi\u010dovsk\u00fdch rodin\u00e1ch nezopakovali chybu, ktor\u00e1 sa stala pri artifici\u00e1lnych rodin\u00e1ch, aby sme ich nezabudli sk\u00fama\u0165, aby sme ich \u201enestratili z\u00a0doh\u013eadu\u201c, ako hovoria epidemiol\u00f3govia. Je ale zrejm\u00e9, \u017ee ak nebudeme po\u010d\u00fava\u0165 v\u00a0prvom rade akt\u00e9rov t\u00fdchto pr\u00edbehov, ve\u013ea toho nepochop\u00edme. Osud det\u00ed, naroden\u00fdch v\u00a0rodin\u00e1ch s\u00a0viacer\u00fdmi rodi\u010dmi, nesta\u010d\u00ed iba jednoducho analyzova\u0165 cez faktick\u00fa hist\u00f3riu (narodili sa v\u00a0r\u00e1mci spolurodi\u010dovstva alebo maj\u00fa homosexu\u00e1lnych rodi\u010dov), ale treba analyzova\u0165 to, \u010do z\u00a0tejto vlastnej hist\u00f3rie urobia. A\u00a0to sa m\u00f4\u017eeme dozvedie\u0165 len tak, \u017ee budeme pozorova\u0165, kl\u00e1s\u0165 ot\u00e1zky a\u00a0zaznamen\u00e1va\u0165 sk\u00famania.<\/p>\n <\/p>\n Vr\u00e1tim sa k\u00a0tomu, \u010do je pre m\u0148a \u201e\u010dervenou ni\u0165ou\u201c ved\u00facou k\u00a0porozumeniu t\u00fdmto ot\u00e1zkam: ku vz\u0165ahovej etike. Podstatou tohto n\u00e1stroja je zodpovednos\u0165 vo\u010di bud\u00facim gener\u00e1ci\u00e1m17<\/sup>; v\u00a0mojej klinickej praxi sa tento n\u00e1stroj ukazuje ve\u013emi potrebn\u00fd na zorientovanie sa v\u00a0tom, \u010d\u00edm sa tu zaober\u00e1me a\u00a0na zhodnotenie v\u00fdvoja homorodi\u010dovsk\u00fdch rod\u00edn. Na inom mieste som vyslovila n\u00e1zor, \u017ee existuje ist\u00e1 v\u0161eobecn\u00e1 prokrea\u010dn\u00e1 etika18<\/sup>. Etiku, ktor\u00e1 reguluje homorodi\u010dovstvo, adopciu a\u00a0lek\u00e1rsky asistovan\u00fa reprodukciu, m\u00f4\u017eeme pod\u013ea m\u00f4jho n\u00e1zoru pochopi\u0165 iba v\u00a0r\u00e1mci \u0161ir\u0161ej etiky, zalo\u017eenej na spravodlivosti v\u00a0medzi\u013eudskej smene. Pre vz\u0165ahov\u00fa rovnov\u00e1hu medzi r\u00f4znymi akt\u00e9rmi t\u00fdchto pr\u00edbehov je tak\u00e1to etika d\u00f4le\u017eit\u00e1. Z\u00a0tohto h\u013eadiska je podstatn\u00fdm momentom zdravej reproduk\u010dnej etiky smerovanie k\u00a0tomu, aby sa pre deti vychov\u00e1van\u00e9 v\u00a0homorodi\u010dovsk\u00fdch rodin\u00e1ch nestala pascou loj\u00e1lnos\u0165 vo\u010di ich r\u00f4znym rodi\u010dom; toto sa ale m\u00f4\u017ee t\u00fdka\u0165 tie\u017e adoptovan\u00fdch det\u00ed, alebo det\u00ed po\u010dat\u00fdch s\u00a0pomocou darcov.<\/p>\n T\u00e1to etika vysvet\u013euje d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu, ak\u00fa priklad\u00e1me transparentnosti a\u00a0\u010destnosti vo vz\u0165ahu k\u00a0ot\u00e1zke p\u00f4vodu (alebo aspo\u0148 k\u00a0tomu, \u010do o\u00a0\u0148om vieme), aby sa v\u0161etci akt\u00e9ri t\u00fdchto \u201eprokrea\u010dn\u00fdch pr\u00edbehov s\u00a0viacer\u00fdmi rodi\u010dmi\u201c mohli, ke\u010f u\u017e nie pozna\u0165, aspo\u0148 vz\u00e1jomne re\u0161pektova\u0165. Zo\u00a0psychologick\u00e9ho, soci\u00e1lneho a\u00a0etick\u00e9ho h\u013eadiska ide pri t\u00fdchto ot\u00e1zkach o\u00a0to, aby sme dok\u00e1zali uzna\u0165, \u017ee deti po\u010dat\u00e9, alebo vychov\u00e1van\u00e9 s\u00a0\u00fa\u010das\u0165ou viacer\u00fdch os\u00f4b, maj\u00fa dvojak\u00fa alebo trojak\u00fa pr\u00edslu\u0161nos\u0165, hoci pr\u00e1vne je stanoven\u00e1 len jedna. Pr\u00edbeh t\u00fdchto det\u00ed sa utv\u00e1ra vo v\u00e4zbe na dva druhy oddanosti: patria do rodinn\u00e9ho syst\u00e9mu, v\u00a0ktorom boli o\u010dak\u00e1van\u00e9 a\u00a0prijat\u00e9; s\u00fa v\u0161ak sp\u00e4t\u00e9 aj\u00a0s\u00a0rodinn\u00fdm syst\u00e9mom t\u00fdch, ktor\u00ed umo\u017enili ich pr\u00edchod na svet, alebo poskytli svoju plodiacu schopnos\u0165. M\u00f4\u017eeme si polo\u017ei\u0165 ot\u00e1zku, pre\u010do sa zd\u00e1 by\u0165 tak\u00e9 komplikovan\u00e9 re\u0161pektova\u0165 z\u00e1ujmy v\u0161etk\u00fdch akt\u00e9rov t\u00fdchto prokrea\u010dn\u00fdch pr\u00edbehov s\u00a0viacer\u00fdmi \u00fa\u010dastn\u00edkmi. Mysl\u00edm si, \u017ee spolo\u010dnos\u0165 ako celok odporuje, spoma\u013euje a\u00a0zatarasuje cestu pred skuto\u010dnos\u0165ou pr\u00eddavn\u00e9ho otcovstva a\u00a0materstva kv\u00f4li tomu, \u017ee sa nepok\u00fasila popracova\u0165 na t\u00fdchto nov\u00fdch, \u010dasto zdvojen\u00fdch rodi\u010dovsk\u00fdch v\u00e4zb\u00e1ch; tie sa tak \u010di tak v\u010faka soci\u00e1lnym transform\u00e1ci\u00e1m (od nov\u00fdch koncepci\u00ed<\/em> k\u00a0nov\u00fdm zv\u00e4zkom<\/em>) utv\u00e1raj\u00fa pred na\u0161imi o\u010dami.<\/p>\n Nasleduj\u00faci pr\u00edklad je ilustr\u00e1ciou plodnej\u0161ieho sp\u00f4sobu, ako sa daj\u00fa polo\u017ei\u0165 tieto ot\u00e1zky, ne\u017e je \u201efranc\u00fazsky\u201c sp\u00f4sob, odohr\u00e1vaj\u00faci sa pod \u00fadermi autorit\u00e1rskych argumentov. Ide o\u00a0diskusie, ktor\u00e9 sa u\u017e nieko\u013eko rokov ved\u00fa v\u00a0anglosask\u00fdch krajin\u00e1ch o\u00a0pojme materstva (obzvl\u00e1\u0161\u0165 v\u00a0s\u00favislosti s\u00a0matkami, ktor\u00e9 vynosili die\u0165a19<\/sup>). Tieto\u00a0scen\u00e1re s\u00fa akousi modernou obdobou \u0160alam\u00fanovho s\u00fadu: \u201eKomu patr\u00ed die\u0165a, ke\u010f sa o\u0148 dohaduj\u00fa dve matky? Ktory prvok je z\u00a0mor\u00e1lneho h\u013eadiska d\u00f4le\u017eitej\u0161\u00ed?\u201c Je z\u00a0h\u013eadiska z\u00e1ujmu die\u0165a\u0165a d\u00f4le\u017eitej\u0161\u00ed pr\u00edspevok genetickej matky alebo pr\u00edspevok matky, ktor\u00e1 die\u0165a vynosila? Americk\u00fd pr\u00e1vny filozof George Annas tvrd\u00ed, \u017ee je v\u00a0z\u00e1ujme die\u0165a\u0165a ma\u0165 za matku t\u00fa \u017eenu, ktor\u00e1 ho vynosila a\u00a0priviedla na svet; pre tohto autora je teda \u201enajd\u00f4le\u017eitej\u0161ou matkou\u201c (primary mother<\/em>) t\u00e1 matka, ktor\u00e1 die\u0165a vynosila20<\/sup>. Naopak, pod\u013ea in\u00fdch autorov je z\u00e1ujmom die\u0165a\u0165a ma\u0165 za matku \u017eenu, s\u00a0ktorou je spojen\u00e9 genetick\u00fdm dedi\u010dstvom (tento pojem prekra\u010duje genetiku v pravom zmysle slova a\u00a0odkazuje na za\u010dlenenos\u0165 do istej l\u00ednie, do geneal\u00f3gie). Vysok\u00e1 \u00farove\u0148 tychto diskusi\u00ed spo\u010d\u00edva z\u00a0ve\u013ekej \u010dasti na skuto\u010dnosti, \u017ee jasne rozli\u0161uj\u00fa pou\u017e\u00edvan\u00e9 konceptu\u00e1lne n\u00e1stroje; napr\u00edklad sa nikdy nekladie apri\u00f3rna<\/em> ot\u00e1zka \u201eskuto\u010dnej matky\u201c alebo \u201eskuto\u010dn\u00e9ho otca\u201c. O\u00a0pojmoch ako p\u00e1r alebo rodina sa nikdy neuva\u017euje na z\u00e1klade jednozna\u010dn\u00e9ho a\u00a0nediskutovate\u013en\u00e9ho tvrdenia. Pocity nie s\u00fa ch\u00e1pan\u00e9 ako idey, ako sa to \u010dasto st\u00e1va vo franc\u00fazskych debat\u00e1ch. Etick\u00e9 ot\u00e1zky s\u00fa jasne odl\u00ed\u0161en\u00e9 od psychologick\u00fdch ot\u00e1zok. Kr\u00e1tko povedan\u00e9, jestvuje tu autentick\u00e9 etick\u00e9 sk\u00famanie reprodukcie.<\/p>\n Hoci sa mo\u017eno budem opakova\u0165, zd\u00e1 sa mi, \u017ee ak sa chceme lep\u0161ie vyzna\u0165 v\u00a0kaleidoskope s\u00fa\u010dasn\u00fdch rodinn\u00fdch konfigur\u00e1ci\u00ed, je d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby sme nar\u00e1bali so \u0161ir\u0161ou a\u00a0pru\u017enej\u0161ou defin\u00edciou rodiny. Defin\u00edcia, ktor\u00fa navrhuje americk\u00e1 \u0161pecialistka na bioetiku Carol Levine, pon\u00faka zauj\u00edmav\u00fd pr\u00edklad, ako je mo\u017en\u00e9 prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165 o\u00a0veciach pru\u017ene a\u00a0s\u00a0d\u00f4razom na v\u00fdvoj:<\/p>\n <\/p>\n \u00bb\u010clenmi rodiny s\u00fa jednotlivci, ktor\u00ed na z\u00e1klade narodenia, adopcie, sob\u00e1\u0161a alebo deklarovan\u00e9ho z\u00e1v\u00e4zku zdie\u013eaj\u00fa hlbok\u00e9 osobn\u00e9 v\u00e4zby a\u00a0maj\u00fa – nako\u013eko je to mo\u017en\u00e9 – pr\u00e1vo dosta\u0165 a\u00a0povinnos\u0165 poskytova\u0165 r\u00f4zne formy podpory, obzvl\u00e1\u0161\u0165 v\u00a0pr\u00edpade potreby.\u00ab21<\/sup><\/p>\n <\/p>\n Ako to formuluje \u010fal\u0161ia americk\u00e1 \u0161pecialistka na bioetiku Ruth Macklin, zd\u00e1 sa, \u017ee v\u00a0oblasti rodiny je v\u0161etko z\u00e1le\u017eitos\u0165ou v\u00fdberu spolo\u010dnosti:<\/p>\n <\/p>\n \u00bbNa ot\u00e1zku, ako sa umel\u00e9 prostriedky reprodukcie dotkn\u00fa n\u00e1\u0161ho ch\u00e1pania rodiny, neexistuje jednoduch\u00e1 odpove\u010f. Ke\u010f\u017ee nejestvuje jedin\u00fd a\u00a0v\u0161eobecne prij\u00edman\u00fd koncept rodiny<\/em>, iba mor\u00e1lne a\u00a0spolo\u010densk\u00e9 rozhodnutie ur\u010d\u00ed, ktor\u00fdm prvkom<\/em> v pojme rodiny d\u00e1me prednos\u0165.\u00ab22<\/sup><\/p>\n <\/p>\n Za hranicami sk\u00famania toho, ako sa kon\u0161truuje pojem rodiny, sa \u010drt\u00e1 \u010fal\u0161ia oblas\u0165 ot\u00e1zok, ktor\u00e1 je viac s\u00fa\u010das\u0165ou metapsychologick\u00e9ho registra: \u010do je pre die\u0165a v\u00a0rodine podstatne a\u00a0nevyhnutne potrebn\u00e9? Domnievam sa, \u017ee \u017eiaden psychoanalytik dnes nem\u00f4\u017ee s\u00a0istotou odpoveda\u0165 na ot\u00e1zku: \u201e\u010co je pre rodinu kon\u0161titut\u00edvne?\u201c V\u00a0skuto\u010dnosti m\u00f4\u017eeme u\u017e nieko\u013eko rokov kon\u0161tatova\u0165 zmno\u017eenie vz\u0165ahov, ktor\u00e9 nie s\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou pr\u00e1vneho syst\u00e9mu. Jednotlivci s\u00fa dnes \u010dasto v\u00a0dlhodob\u00fdch zv\u00e4zkoch, ktor\u00e9 s\u00fa ich s\u00fakromnou z\u00e1le\u017eitos\u0165ou. Tieto s\u00fakromn\u00e9 priestory, tieto z\u00f3ny tolerancie, samozrejme, v\u017edy existovali. Nov\u00e9 je ale to, \u017ee v\u00fdnimka sa postupne st\u00e1va pravidlom. To m\u00e1 za n\u00e1sledok, \u017ee trval\u00e9 rodinn\u00e9 v\u00e4zby existuj\u00fa v\u00a0mnohorak\u00fdch podob\u00e1ch bez toho, aby boli spolo\u010densky ustanoven\u00e9. Domnievam sa, \u017ee t\u00fdmto sp\u00f4sobom m\u00f4\u017eeme interpretova\u0165 dianie v\u00a0mnoh\u00fdch komplikovanej\u0161\u00edch rodinn\u00fdch \u0161trukt\u00farach [3], ktor\u00e9 sa u\u017e nieko\u013eko desa\u0165ro\u010d\u00ed vyv\u00edjaj\u00fa, pri\u010dom homorodi\u010dovsk\u00e9 rodiny s\u00fa len jednou z\u00a0ich foriem.<\/p>\n Naj\u010derstvej\u0161ia zmena, ktor\u00e1 vyvol\u00e1va absol\u00fatne nov\u00e9 ot\u00e1zky, sa odohrala v\u00a0oblasti fili\u00e1cie. V\u00a0s\u00fa\u010dasnosti, rovnako ako v\u00a0minulosti, je pr\u00edchod die\u0165a\u0165a poci\u0165ovan\u00fd ako proces, prostredn\u00edctvom ktor\u00e9ho je jednotlivec (die\u0165a) sp\u00e1jan\u00fd so soci\u00e1lnym celkom, v\u00a0tomto pr\u00edpade s\u00a0rodi\u010dom alebo rodi\u010dmi. Dnes si ale mno\u017estvo t\u00fdchto p\u00e1rov, kedysi pokojne usaden\u00fdch v\u00a0marginalite, n\u00e1rokuje pre ich die\u0165a a\u00a0dokonca – id\u00fac \u201eproti pr\u00fadu\u201c – aj pre sam\u00fdch seba ako pre potenci\u00e1lnych rodi\u010dov, spolo\u010densk\u00e9 uznanie v\u00a0podobe pr\u00e1vneho zv\u00e4zku (alebo aspo\u0148 nejak\u00e9ho ofici\u00e1lneho zv\u00e4zku), ktory ich nanovo spoj\u00ed s\u00a0ich de\u0165mi. \u0160es\u0165 \u201en\u00e1vrhov\u201c APGL [4] je teda pochopite\u013en\u00fdch, obzvl\u00e1\u0161\u0165 \u017eiados\u0165 o\u00a0\u0161tat\u00fat tretej osoby<\/em>, ktor\u00fd by bol uznan\u00edm, \u017ee soci\u00e1lni rodi\u010dia, nevlastn\u00ed rodi\u010dia, spolurodi\u010dia zohr\u00e1vaj\u00fa podstatn\u00fa \u00falohu v\u00a0\u017eivote die\u0165a\u0165a (v ka\u017edodennom \u017eivote i\u00a0vzh\u013eadom na\u00a0jeho bud\u00facnos\u0165); v\u00a0tomto smere je emblematick\u00fdm pr\u00edklad slobodn\u00e9ho rodi\u010da, ktor\u00fd si bu\u010f adoptoval die\u0165a, alebo ho pre svoju partnerku\/partnera po\u010dal sp\u00f4sobom insemin\u00e1cie darcovsk\u00fdmi spermiami (z\u00e1kon vy\u017eaduje zachovanie jeho anonymity): APGL \u017eiada leg\u00e1lny adop\u010dn\u00fd re\u017eim pre druh\u00e9ho rodi\u010da23<\/sup>.<\/p>\n Prv ne\u017e sa odv\u00e1\u017eime poskytn\u00fa\u0165 n\u00e1\u010drt akejsi charty potrieb die\u0165a\u0165a, po\u010dat\u00e9ho mimo zvy\u010dajn\u00fdch noriem a\u00a0zvl\u00e1\u0161\u0165 v\u00a0homosexu\u00e1lnom kontexte, je potrebn\u00e9 pripomen\u00fa\u0165 jednu zrejm\u00fa skuto\u010dnos\u0165: homosexu\u00e1lna reprodukcia neexistuje! Okrem pr\u00edpadu (mo\u017en\u00e9ho v\u00a0bud\u00facnosti) reproduk\u010dn\u00e9ho klonovania sa ka\u017ed\u00e9 die\u0165a, dnes takisto ako v\u00a0minulosti, rod\u00ed z\u00a0mu\u017ea a\u00a0zo \u017eeny, alebo sk\u00f4r z\u00a0pohlavn\u00fdch buniek mu\u017ea a\u00a0\u017eeny, \u010di u\u017e s\u00fa, alebo nie s\u00fa anonymizovan\u00ed (ako sme videli, v tomto je \u010fal\u0161\u00ed probl\u00e9m). Psychoanalytick\u00e1 te\u00f3ria i\u00a0prax ukazuj\u00fa, \u017ee stretnutie dvoch pohlav\u00ed (spojenie dvoch pohlavn\u00fdch buniek prostredn\u00edctvom koitu plodite\u013eov) je pre vytvorenie \u013eudskej bytosti neposta\u010duj\u00face. Nepochybne je to nevyhnutn\u00e1 podmienka24<\/sup>, no z\u010faleka nie je posta\u010duj\u00faca.<\/p>\n Je d\u00f4le\u017eit\u00e9 porozumie\u0165 tomu, \u017ee die\u0165a, aby nebolo zo\u00a0psychologick\u00e9ho h\u013eadiska ohrozen\u00e9, potrebuje pre svoj rozvoj dvoch dospel\u00fdch, ktor\u00ed bud\u00fa rodi\u010dmi, ktor\u00ed dok\u00e1\u017eu realizova\u0165 psychick\u00fa pr\u00e1cu rodi\u010dovstva. T\u00e1to pr\u00e1ca sa zvy\u010dajne uskuto\u010d\u0148uje po\u010das tehotenstva, no v ka\u017edom pr\u00edpade sa vykon\u00e1va – obzvl\u00e1\u0161\u0165 pri adopcii – aj v\u00a0obdob\u00ed dozrievania t\u00fa\u017eby po die\u0165ati. To znamen\u00e1, \u017ee ak vz\u0165ahy medzi rodi\u010dmi absentuj\u00fa, alebo s\u00fa naru\u0161en\u00e9, je to pre die\u0165a ve\u013emi \u0161kodliv\u00e9. Taktie\u017e to znamen\u00e1, \u017ee ak sa rodi\u010dia maj\u00fa zle, ak je napr\u00edklad jeden z\u00a0nich v\u00e1\u017ene deprimovan\u00fd, negat\u00edvne sa to odr\u00e1\u017ea na psychike die\u0165a\u0165a. Psychick\u00fd a\u00a0sexu\u00e1lny \u017eivot rodi\u010dov sa prel\u00edna so\u00a0psychick\u00fdm a\u00a0sexu\u00e1lnym \u017eivotom die\u0165a\u0165a: die\u0165a sa \u017eiv\u00ed a\u00a0obohacuje kvalitou a\u00a0bohatstvom smeny medzi jeho rodi\u010dmi.<\/p>\n Die\u0165a \u010falej potrebuje jasnos\u0165 a\u00a0pravdivos\u0165 vo vz\u0165ahu k\u00a0jeho pr\u00edbehu a\u00a0takisto stabilitu a\u00a0s\u00fadr\u017enos\u0165: ak je jeho rodina pr\u00edli\u0161 nes\u00fadr\u017en\u00e1 a\u00a0naru\u0161en\u00e1, ak m\u00e1 \u201ekostry vo v\u0161etk\u00fdch skriniach\u201c, m\u00f4\u017ee sa sta\u0165, \u017ee die\u0165a absorbuje konfliktn\u00e9 \u010di nejasn\u00e9 posolstv\u00e1. Okrem toho, \u017ee rodinn\u00e9 tajomstv\u00e1 m\u00f4\u017eu ohrozi\u0165 schopnos\u0165 rodi\u010dov kon\u0161tituova\u0165 sa ako rodi\u010dia, br\u00e1nia die\u0165a\u0165u vypracova\u0165 jeho vlastn\u00e9 fantazmatick\u00e9 predstavy. Pre psychoanalytika je a\u017e pr\u00edli\u0161 zrejm\u00e9, \u017ee die\u0165a m\u00e1 zvl\u00e1\u0161tnu potrebu jasne vedie\u0165, kto je jeho otec a\u00a0kto je jeho matka; kto s\u00fa, ak ide o\u00a0tak\u00fd pr\u00edpad, osoby, ktor\u00e9 sa podie\u013eali na jeho pr\u00edchode na svet. Tak\u017ee v\u00a0homorodi\u010dovsk\u00fdch rodin\u00e1ch, ktor\u00e9 vznikli za \u00fa\u010dasti darcov pohlavn\u00fdch buniek, by die\u0165a malo ma\u0165 mo\u017enos\u0165 pozit\u00edvnym sp\u00f4sobom rozv\u00edja\u0165 fant\u00e1zie o\u00a0spolurodi\u010dovi, o\u00a0osobe, ktor\u00e1 m\u00e1 podiel na jeho naroden\u00ed, ako o\u00a0\u010fal\u0161ej osobe, niekom na sp\u00f4sob \u201eamerick\u00e9ho str\u00fd\u010dka\u201c alebo \u201edobrej v\u00edly\u201c. Ak nechceme, aby die\u0165a vst\u00fapilo do procesu popierania, ktor\u00fd by bol skuto\u010dnou patol\u00f3giou, malo by vedie\u0165, \u017ee sa narodilo z\u00a0dvoch rodi\u010dov, hoci je jeden z\u00a0nich nepr\u00edtomn\u00fd, ba nezn\u00e1my. Preto som rezervovan\u00e1 vo\u010di z\u00e1konn\u00e9mu anonymizovaniu darcu gam\u00e9t alebo rodi\u010da, ktor\u00fd die\u0165a priviedol na svet25<\/sup>. A\u00a0to rovnako, \u010di rodi\u010dia s\u00fa, alebo nie s\u00fa heterosexu\u00e1lni. Aj ke\u010f rodi\u010dia \u017eij\u00fa v\u00a0homosexu\u00e1lnom p\u00e1re, die\u0165a by malo vedie\u0165, \u017ee sa narodilo z\u00a0dvoch jedincov rozdielneho pohlavia, hoci len jeden z\u00a0jeho rodi\u010dov je jeho plodite\u013eom\/plodite\u013ekou, alebo len jeden z\u00a0nich sa podie\u013eal na jeho pr\u00edchode na svet.<\/p>\n Napokon, die\u0165a potrebuje by\u0165 aspo\u0148 trochu vyt\u00fa\u017een\u00e9 kv\u00f4li nemu sam\u00e9mu, nie iba pre to, aby zmiernilo neprekonan\u00e9 utrpenie, frustr\u00e1cie \u010di sm\u00fatok rodi\u010dov. Vieme, \u017ee nie v\u017edy je pre die\u0165a v\u00fdhodou, ak je ve\u013emi dlho o\u010dak\u00e1van\u00e9 u\u017e nie najmlad\u0161\u00edmi rodi\u010dmi, alebo ak ostane jedin\u00fdm die\u0165a\u0165om, ako je to \u010dasto v\u00a0pr\u00edpade det\u00ed, ktor\u00e9 sa narodili po dlhej lie\u010dbe neplodnosti; alebo ak sa deti narodia \u201epo troch\u201c, ako sa to niekedy st\u00e1va po umelom oplodnen\u00ed; alebo ak je die\u0165a vychov\u00e1van\u00e9 netypickou dvojicou, pozost\u00e1vaj\u00facou z\u00a0dvoch \u017eien alebo dvoch mu\u017eov. Jadrom t\u00fdchto ot\u00e1zok je pr\u00e1ca sm\u00fatenia kv\u00f4li neplodnosti. Nem\u00f4c\u0165 preda\u0165 \u017eivot je \u0165a\u017ekou existenci\u00e1lnou ranou, ktor\u00e1 si vy\u017eaduje dlh\u00fd \u010das a\u00a0dlhotrvaj\u00facu pr\u00e1cu sm\u00fatenia. T\u00e1to pr\u00e1ca je z\u00e1sadnou etapou vo v\u0161etk\u00fdch pr\u00edpadoch neplodnosti p\u00e1ru (homosexu\u00e1lnych p\u00e1rov, ako aj in\u00fdch p\u00e1rov). Vieme, \u017ee neuskuto\u010dnen\u00e9 sm\u00fatenie m\u00f4\u017ee za\u0165a\u017ei\u0165 ak\u00fdmsi dlhom a\u00a0m\u00f4\u017ee by\u0165 prek\u00e1\u017ekou v\u00a0procese rodi\u010dovsk\u00e9ho v\u00fdvinu. Obzvl\u00e1\u0161\u0165 je to vidno v\u00a0priebehu r\u00f4znych administrat\u00edvnych postupov, vy\u010dk\u00e1van\u00ed a\u00a0prek\u00e1\u017eok (napr\u00edklad pri adopcii alebo pri z\u00e1pise na sl\u00e1vny zoznam \u010dakate\u013eov na lek\u00e1rsky asistovan\u00e9 po\u010datie), ktor\u00e9 z\u010faleka nepom\u00e1haj\u00fa p\u00e1rom realizova\u0165 ich pr\u00e1cu sm\u00fatenia kv\u00f4li neplodnosti, ale \u010dasto pr\u00e1ve naopak, posil\u0148uj\u00fa ich o\u010dak\u00e1vanie n\u00e1pravy. Ak to tak m\u00f4\u017eeme poveda\u0165, posil\u0148uj\u00fa ich v n\u00e1rokoch vzh\u013eadom na nespravodlivos\u0165, ktorej obe\u0165ami sa c\u00edtia by\u0165. Homosexu\u00e1lne p\u00e1ry (\u017eensk\u00e9 i\u00a0mu\u017esk\u00e9), ktor\u00e9 m\u00f4\u017eeme ozna\u010di\u0165 za fenomenologicky neplodn\u00e9, si zasl\u00fa\u017eia humanistick\u00fd pr\u00edstup, ktor\u00fd by im mohol pom\u00f4c\u0165 pochopi\u0165, \u017ee \u017eivot je dlh\u00fdm sledom sm\u00fatkov26<\/sup>.<\/p>\n Niektor\u00ed pr\u00e1vnici zast\u00e1vaj\u00fa zauj\u00edmav\u00fa hypot\u00e9zu, ktor\u00fa by bolo mo\u017en\u00e9 rozpracova\u0165 v\u00a0pr\u00edpade homorodi\u010dovsk\u00fdch rod\u00edn, ke\u010f tvrdia, \u017ee pri vytv\u00e1ran\u00ed pr\u00e1vnych v\u00e4zieb medzi die\u0165a\u0165om a\u00a0nevlastn\u00fdm rodi\u010dom by mohlo \u00eds\u0165 o\u00a0roz\u0161\u00edrenie d\u00f4sledkov dohody \u010di afinity. Marie-Th\u00e9r\u00e8se Meulders nap\u00edsala: \u201eSt\u00e1le znova sa kladie tr\u00fdzniv\u00e1 ot\u00e1zka – \u010di u\u017e ide o\u00a0nov\u00e9 druhy po\u010datia, adopciu, alebo o\u00a0re\u0161trukt\u00farovanie rodiny: Je treba si vybra\u0165? Je treba pripo\u010d\u00edta\u0165, alebo odpo\u010d\u00edta\u0165 k\u00fasky rozpt\u00fdlen\u00e9ho rodi\u010dovstva? Ako op\u00e4\u0165 poskytn\u00fa\u0165 die\u0165a\u0165u bezpe\u010die, d\u00f4veru, ktor\u00fa potrebuje, aby mohlo veri\u0165 \u017eivotu a\u00a0slov\u00e1m druhej \u013eudskej bytosti?\u201c27<\/sup> T\u00e1to ot\u00e1zka, ktor\u00e1 je jedn\u00fdm z\u00a0k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch bodov tohto typu rodiny, sa to\u010d\u00ed okolo pojmu z\u00e1ujem die\u0165a\u0165a, ktor\u00fd sa pomaly stal o\u0161\u00fachanou t\u00e9mou. Je zalo\u017een\u00e1 na ohrozen\u00ed nespravodlivos\u0165ou, ktor\u00e1 m\u00f4\u017ee pre die\u0165a tkvie\u0165 v\u00a0jednoduchej skuto\u010dnosti, \u017ee sa narodilo, alebo bolo vychov\u00e1van\u00e9 v\u00a0takejto rodine.<\/p>\n Nakoniec by som poznamenala, \u017ee zdroje s\u00fa\u010dasn\u00e9ho sk\u00famania homorodi\u010dovstva treba h\u013eada\u0165 v minulosti, ke\u010f sa zr\u00fatili predstavy o materstve a\u00a0otcovstve. Hlbok\u00e9 premeny v\u00a0reprezent\u00e1ci\u00e1ch spadaj\u00fa do obdobia, ke\u010f sa objavili r\u00f4zne technol\u00f3gie lek\u00e1rsky asistovanej reprodukcie. Tieto technol\u00f3gie rozk\u00faskovali prokrea\u010dn\u00fa sk\u00fasenos\u0165, rozmno\u017eili spoluplodite\u013eov a\u00a0spolurodi\u010dov, vytvorili dovtedy neexistuj\u00face situ\u00e1cie, znejasnili zodpovednos\u0165 rodi\u010dov; v\u00a0dne\u0161nej franc\u00fazskej spolo\u010dnosti sledujeme premeny tejto zodpovednosti. Tieto technol\u00f3gie (ako aj ich legitimizovanie z\u00e1konom, ktor\u00fd potvrdil tieto nov\u00e9 formy \u201epluralitn\u00e9ho\u201c rodi\u010dovstva) sp\u00f4sobili a \u201edovolili\u201c, aby boli vzat\u00e9 na vedomie atypick\u00e9 \u017eiadosti, ktor\u00e9 obch\u00e1dzaj\u00fa sexualitu – ako je napr\u00edklad vzorov\u00e1 a\u00a0obzvl\u00e1\u0161\u0165 paradoxn\u00e1 po\u017eiadavka, ktor\u00fa by sme mohli sformulova\u0165 takto: \u201eAko po\u010da\u0165, ke\u010f sme neplodn\u00ed?\u201c (t\u00e1to ot\u00e1zka bola v\u00a0kontexte takzvan\u00e9ho bioetick\u00e9ho z\u00e1kona ch\u00e1pan\u00e1 vo vz\u0165ahu k\u00a0bezdetn\u00fdm heterosexu\u00e1lnym dvojiciam28<\/sup>). Ne\u010dudujme sa preto, \u017ee sa nesk\u00f4r \u201ecelkom prirodzene\u201c objavili po\u017eiadavky zo strany jednotlivcov, ktor\u00ed si pre seba a\u00a0pre deti \u201enaroden\u00e9 v\u00a0homosexu\u00e1lnom kontexte\u201c n\u00e1rokovali, aby spolo\u010dnos\u0165 priznala rodi\u010dovsk\u00fa rolu osob\u00e1m, ktor\u00e9 nemali pr\u00e1vne postavenie rodi\u010da (spolurodi\u010dom). Vynikaj\u00faco to nap\u00edsala Simone Novaes: \u201ePrax, ktor\u00e1 je definovan\u00e1 ako prijate\u013en\u00e1 a\u00a0ktor\u00e1 m\u00e1 v\u00a0prvom rade na zreteli ochranu tradi\u010dnej koncepcie rodinn\u00e9ho \u017eivota, paradoxne spochyb\u0148uje jednak biologick\u00e9 podmienky pohlavnej reprodukcie, jednak \u00fadajn\u00fa \u00bbnenorm\u00e1lnos\u0165\u00ab zmienen\u00fdch po\u017eiadaviek. Takto prispieva k\u00a0formovaniu nov\u00fdch mor\u00e1lnych n\u00e1rokov v\u00a0oblasti prokre\u00e1cie.\u201c29<\/sup><\/p>\n V\u00a0s\u00fa\u010dasnosti existuj\u00fa viacer\u00e9 sociologick\u00e9 a\u00a0pr\u00e1vnick\u00e9 n\u00e1vrhy na rie\u0161enie, a\u00a0homorodi\u010dovsk\u00e9 p\u00e1ry sa celkom logicky naplno zapojili do tohto soci\u00e1lneho v\u00fdvoja.<\/p>\n – V\u00a0prvom rade man\u017eelstvo u\u017e nie je nevyhnutnou podmienkou \u201eprokrea\u010dn\u00e9ho certifik\u00e1tu\u201c zo strany spolo\u010dnosti: lek\u00e1rsky asistovan\u00e9 po\u010datie je umo\u017enen\u00e9 aj p\u00e1rom \u017eij\u00facim v\u00a0konkubin\u00e1te. Aj slobodn\u00ed si m\u00f4\u017eu adoptova\u0165 deti a\u00a0na ich sexualitu sa ich (v z\u00e1sade) nep\u00fdtaj\u00fa; no ak ide o\u00a0homosexu\u00e1lnu alebo bisexu\u00e1lnu osobu, rad\u0161ej to skryje, aby \u017eiados\u0165 mala \u0161ancu uspie\u0165. Je mnoho t\u00fdch, ktor\u00ed to urobili u\u017e pred tridsiatimi rokmi a\u00a0je im \u013e\u00fato tohto z\u00e1konom vyvolan\u00e9ho double bind<\/em>; ak bud\u00fa otvoren\u00ed, s\u00fahlas im bude odopret\u00fd (porovnaj rozhodnutie \u0160t\u00e1tnej Rady z\u00a09. okt\u00f3bra 1996). Z\u00e1kon o\u00a0adopcii teda skuto\u010dne uprednost\u0148uje slobodnych rodi\u010dov pred dvojicou (\u010di u\u017e ide o\u00a0nezosob\u00e1\u0161en\u00fd heterosexu\u00e1lny p\u00e1r, alebo o\u00a0homorodi\u010dovsk\u00fa dvojicu, obe skupiny s\u00fa si v\u00a0tomto pr\u00edpade rovn\u00e9 v\u00a0diskrimin\u00e1cii\u2026).<\/p>\n – Fenom\u00e9ny ako rozvod, oddelen\u00fd \u017eivot dvojice, ktor\u00e1 \u017eila v\u00a0konkubin\u00e1te a\u00a0rodinn\u00e9 re\u0161trukt\u00farovanie sa neb\u00fdvalo roz\u0161\u00edrili. Nasto\u013euj\u00fa komplexn\u00e9 probl\u00e9my, obzvl\u00e1\u0161\u0165 probl\u00e9m \u0161tat\u00fatu nevlastn\u00fdch rodi\u010dov, ako i nevlastn\u00fdch bratov a\u00a0sestier.<\/p>\n – Odkedy sa objavili technol\u00f3gie umelej insemin\u00e1cie (70. roky) a\u00a0technol\u00f3gie oplodnenia in vitro<\/em> (80. roky), po\u010datie a\u00a0plodiaci akt-koitus mohli by\u0165 rozpojen\u00e9.<\/p>\n – Obraz homosexuality sa v\u00a0priebehu nieko\u013ek\u00fdch desa\u0165ro\u010d\u00ed absol\u00fatne zmenil – pokia\u013e ide o\u00a0mu\u017eov, i\u0161lo o\u00a0postup od reprezent\u00e1cie z\u017een\u0161til\u00e9ho homosexu\u00e1la, buzny zo 70. rokov, cez superviriln\u00e9ho \u201ekamionistu\u201c 80. rokov, k s\u00fa\u010dasnej reprezent\u00e1cii \u201eP\u00e1n alebo Pani-hocikto\u201c a \u201ePre\u010do-by-nemohol-by\u0165-rodi\u010dom?\u201c; tieto reprezent\u00e1cie s\u00fa od seba na m\u00edle vzdialen\u00e9. Boli sme taktie\u017e svedkami v\u00e4\u010d\u0161ieho zvidite\u013enenia \u017eenskej homosexuality a\u00a0lesbick\u00fdch p\u00e1rov. No najm\u00e4 mno\u017estvo rozli\u010dn\u00fdch homosexu\u00e1lnych p\u00e1rov kladie spolo\u010dnosti jasne a\u00a0zrete\u013ene ot\u00e1zku: \u201ePre\u010do, ak\u00fdm pr\u00e1vom n\u00e1s, fenomenologicky neplodn\u00e9 p\u00e1ry, diskriminujete ako mo\u017en\u00fdch rodi\u010dov?\u201c Ve\u010f spolo\u010dnos\u0165 akceptuje (a finan\u010dne podporuje) po\u017eiadavky steriln\u00fdch p\u00e1rov pod podmienkou, \u017ee s\u00fa heterosexu\u00e1lne (napokon t\u00e1to charakteristika nie je nikdy verifikovan\u00e1 – treba sa k\u00a0tomu e\u0161te \u010falej vyjadrova\u0165?).<\/p>\n Ako psychoanalyti\u010dka, ktor\u00e1 sa u\u017e roky zaober\u00e1 ot\u00e1zkami t\u00fdkaj\u00facimi sa rodi\u010dovstva, sa rozhodne domnievam, \u017ee ke\u010f jednotlivci \u017eiadaj\u00fa opr\u00e1vnenie alebo pomoc, aby sa stali rodi\u010dmi (ako v\u00a0pr\u00edpade adopcie alebo lek\u00e1rsky asistovan\u00e9ho po\u010datia), spolo\u010dnos\u0165 by mala bra\u0165 zrete\u013e e\u0161te na in\u00e9 h\u013eadisko ne\u017e to, ktor\u00e9 z\u00a0heterosexuality rob\u00ed minim\u00e1lnu a\u00a0nevyhnutn\u00fa z\u00e1ruku dobr\u00e9ho rozvoja die\u0165a\u0165a a\u00a0ktor\u00e9 je prinajmen\u0161om zov\u0161eobec\u0148uj\u00face a\u00a0redukuj\u00face; toto h\u013eadisko na druhej strane predpoklad\u00e1, \u017ee homosexualita rodi\u010dov predstavuje hrozbu \u201eperverzn\u00e9ho\u201c rodi\u010dovstva.<\/p>\n Ako k\u00a0proviz\u00f3rnemu z\u00e1veru sa vr\u00e1tim k\u00a0polo\u017eartu, ktor\u00fd som spomenula na za\u010diatku tohto textu v\u00a0s\u00favislosti s\u00a0definovan\u00edm prijate\u013en\u00e9ho rodi\u010da<\/em>. M\u00f4j n\u00e1zor je zalo\u017een\u00fd na klinickej sk\u00fasenosti, je sk\u00f4r pragmatick\u00fd ne\u017e teoretick\u00fd – je teda historicky a\u00a0kult\u00farne premenliv\u00fd. Povedala som u\u017e, \u017ee s\u00fa\u010dasn\u00fa \u00falohu psychol\u00f3ga v\u00a0tejto oblasti je treba vidie\u0165 sk\u00f4r v\u00a0pomoci trpiacim subjektom, ktor\u00e9 o\u00a0t\u00fato pomoc po\u017eiadaj\u00fa, ne\u017e vo vyslovovan\u00ed z\u00e1kona.<\/p>\n – Je lep\u0161ie, ke\u010f m\u00e1 die\u0165a dvoch rodi\u010dov, hoci rovnak\u00e9ho pohlavia, ne\u017e jedn\u00e9ho rodi\u010da. Staviam sa teda s\u00a0v\u00fdhradou k\u00a0mo\u017enosti adopcie slobodn\u00fdm rodi\u010dom. Skuto\u010dnos\u0165, \u017ee rodi\u010d sa vyhl\u00e1si za heterosexu\u00e1la (alebo ke\u010f vyhl\u00e1si, \u017ee sexu\u00e1lne ne\u017eije), nemen\u00ed ni\u010d na tejto v\u00fdhrade; pod\u013ea m\u00f4jho n\u00e1zoru heterosexu\u00e1lny \u017eivot v\u00a0skuto\u010dnosti nepredstavuje \u017eiadnu \u010fal\u0161iu z\u00e1ruku bud\u00faceho \u0161\u0165astia die\u0165a\u0165a. Vonkoncom mi nejde o\u00a0stigmatizovanie rod\u00edn s\u00a0jedn\u00fdm rodi\u010dom, iba chcem pod\u010diarknu\u0165 franc\u00fazsky legislat\u00edvny paradox v\u00a0oblasti adopcie. V\u00a0tomto smere som samozrejme naklonen\u00e1 tomu, aby mali nezosob\u00e1\u0161en\u00e9 dvojice pr\u00e1vo na adopciu (rovnako ako maj\u00fa tieto dvojice pr\u00edstup k\u00a0lek\u00e1rsky asistovan\u00e9mu po\u010datiu).<\/p>\n – Taktie\u017e sa mi zd\u00e1 riskantn\u00e9, ke\u010f je anonymizovanie darcov pohlavn\u00fdch buniek banalizovan\u00e9; toto banalizovanie zaviedol takzvan\u00fd bioetick\u00fd z\u00e1kon. Darcovia s\u00fa takto pova\u017eovan\u00ed iba za poskytovate\u013eov \u201eproduktov\u201c, a\u00a0nie za \u013eudsk\u00e9 subjekty. T\u00fdka sa to rovnako pr\u00edpadov, ke\u010f s\u00fa prij\u00edmaj\u00faci rodi\u010dia heterosexu\u00e1li, ako i\u00a0pr\u00edpadov, ke\u010f s\u00fa homosexu\u00e1li.<\/p>\n – Naopak, zd\u00e1 sa mi potrebn\u00e9 jemn\u00fdm, a\u00a0nie didaktick\u00fdm sp\u00f4sobom uva\u017eova\u0165 o\u00a0ot\u00e1zke spolurodi\u010dovstva (ide o spojenie rodi\u010dovsk\u00e9ho projektu dvoch p\u00e1rov, heterosexu\u00e1lneho a\u00a0homosexu\u00e1lneho\/dvoch heterosexu\u00e1lnych\/dvoch homosexu\u00e1lnych), pod podmienkou, \u017ee sa to deje transparentne a\u00a0s\u00a0re\u0161pektom vo\u010di v\u0161etk\u00fdm akt\u00e9rom. Tie\u017e sa domnievam, \u017ee je potrebn\u00e9 pracova\u0165 na uznan\u00ed rodi\u010dovsk\u00e9ho \u0161tat\u00fatu pre partnera homosexu\u00e1lneho rodi\u010da (ktor\u00fd m\u00e1 deti z\u00a0predch\u00e1dzaj\u00faceho heterosexu\u00e1lneho zv\u00e4zku alebo prostredn\u00edctvom adopcie).<\/p>\n Ako som u\u017e povedala, jedine symbolick\u00e9, psychologick\u00e9 a etick\u00e9 uznanie dvojitej fili\u00e1cie (pr\u00eddavnej, a\u00a0nie n\u00e1hradnej) pod\u013ea m\u0148a dok\u00e1\u017ee zne\u0161kodni\u0165 u\u00a0det\u00ed konflikty lojality vo vz\u0165ahu k r\u00f4znym osob\u00e1m, ktor\u00e9 s\u00fa vo\u010di t\u00fdmto de\u0165om v\u00a0rodi\u010dovsk\u00fdch \u00faloh\u00e1ch a\u00a0funkci\u00e1ch. Re\u0161pektova\u0165 z\u00e1ujmy, ako i\u00a0d\u00f4stojnos\u0165 v\u0161etk\u00fdch akt\u00e9rov t\u00fdchto spolurodi\u010dovsk\u00fdch pr\u00edbehov, znamen\u00e1 pok\u00fasi\u0165 sa reinterpretova\u0165 a\u00a0prelo\u017ei\u0165 do na\u0161ich vlastn\u00fdch kult\u00farnych v\u00fdrazov pojmy ako mnohorodi\u010dovstvo, pluralitn\u00e9 rodi\u010dovstvo, pr\u00eddavn\u00e9 rodi\u010dovstvo, ktor\u00fdch fungovanie v\u00a0in\u00fdch spolo\u010dnostiach sa u\u017e dlho analyzuje a\u00a0ktor\u00e9 dnes be\u017ene existuj\u00fa aj u\u00a0n\u00e1s. Ide tie\u017e o\u00a0to, aby sme v\u00a0pokoji oddramatizovali a\u00a0zrelativizovali fenom\u00e9n oddelen\u00ed a\u00a0postupnost\u00ed v rodi\u010dovskom v\u00fdvoji, oddelen\u00ed, ktor\u00e9 s\u00fa dnes predsa tak\u00e9 obvykl\u00e9 v\u00a0takzvan\u00fdch re\u0161trukt\u00farovan\u00fdch rodin\u00e1ch.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n Pozn\u00e1mky:<\/strong><\/p>\n \u00a0<\/sup><\/p>\n 1<\/sup><\/strong>Vo\u00a0v\u00fdzname, v\u00a0akom anglick\u00fd psychoanalytik D. Winniccot hovoril o\u00a0good-enough parent<\/em> (dostato\u010dne dobr\u00fd rodi\u010d), teda nie o\u00a0dokonalom rodi\u010dovi, ale o\u00a0prijate\u013enom rodi\u010dovi<\/em>.<\/p>\n 2<\/sup><\/strong>Ide o\u00a0pojem ofici\u00e1lne prijat\u00fd na z\u00e1klade schv\u00e1lenia takzvan\u00e9ho bioetick\u00e9ho z\u00e1kona 29. j\u00fala 1994.<\/p>\n 3<\/sup><\/strong>Kolekt\u00edv, Histoire de la famille<\/em>, \u00c9d. Armand Colin, Par\u00ed\u017e 1986, zv\u00e4zok 2, s. 529 a\u00a0\u010fal\u0161ie.<\/p>\n 4<\/sup><\/strong>Communications<\/em>, \u00bbSexualit\u00e9s occidentales\u00ab, Le Seuil, 1982, \u00bbLes conditions de l\u2019\u00e9volution sexuelle\u00ab, s. 13.<\/p>\n 5<\/sup><\/strong>Najm\u00e4 v \u00bbEnfances d\u2019ailleurs. Approche anthropologique\u00ab, Enfances d\u2019ailleurs, d\u2019hier et d\u2019aujourd\u2019hui. <\/em>Approche comparative<\/em>, M. Guidetti, S. Lallemand, M.-F. Morel (editori), Armand Colin, 1997, s. 23 a\u00a0\u010fal\u0161ie.<\/p>\n 6<\/sup><\/strong>F. H\u00e9ritier, \u00bbLa cuisse de Jupiter\u00ab, L<\/em>\u2019<\/em>Homme<\/em>, 1985, 14.<\/p>\n 7<\/sup><\/strong>Niekedy je dokonca – ako v\u00a0pr\u00edpade darcov gam\u00e9t – anonymizovan\u00e1 (v pr\u00edpade takzvan\u00e9ho \u201etajn\u00e9ho\u201c p\u00f4rodu).<\/p>\n 8<\/sup><\/strong>Spres\u0148ujem, \u017ee pojem modernos\u0165<\/em> pou\u017e\u00edvam v tom v\u00fdzname, ako ho definuje sociol\u00f3g Alain Touraine: \u201eSchopnos\u0165 zhrn\u00fa\u0165, alebo znovuo\u017eivi\u0165 rozmanitos\u0165. By\u0165 modern\u00fdm, znamen\u00e1 rozpozna\u0165 v\u00a0mnohosti kult\u00far a\u00a0jednotlivcov pr\u00edtomnos\u0165 toho, \u010do je univerz\u00e1lne (\u2026) Spolo\u010dnos\u0165 je t\u00fdm modernej\u0161ia, \u010d\u00edm viac je schopn\u00e1 tolerova\u0165 a\u00a0prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165 o\u00a0kult\u00farnej pluralite\u201c (Critique de la modernit\u00e9<\/em>, Fayard, Par\u00ed\u017e 1991).<\/p>\n 9<\/sup><\/strong>Zborn\u00edk pr\u00edspevkov zo semin\u00e1ra \u00bbG\u00e9n\u00e9tique, procr\u00e9ation et droit\u00ab, Actes Sud, Par\u00ed\u017e 1985, s. 281-282.<\/p>\n 10<\/sup><\/strong>V\u00a0pr\u00edpade adopcie die\u0165a\u0165a slobodnou \u017eenou \u017eij\u00facou v\u00a0homosexu\u00e1lnom p\u00e1re, alebo pri tej istej forme spolu\u017eitia, no s\u00a0die\u0165a\u0165om, ktor\u00e9 sa narodilo s\u00a0pomocou lek\u00e1rsky asistovanej reprodukcie, alebo e\u0161te v\u00a0pr\u00edpade spolurodi\u010dovstva.<\/p>\n 11<\/sup><\/strong>P.-C. Racamier, L<\/em>\u2019<\/em>inceste et l<\/em>\u2019<\/em>incestuel<\/em>, Les \u00c9ditions du Coll\u00e8ge, Par\u00ed\u017e 1995, 254 str\u00e1n.<\/p>\n 12<\/sup><\/strong>Samozrejme, rovnako to m\u00f4\u017ee by\u0165 aj v\u00a0mu\u017eskom homosexu\u00e1lnom p\u00e1re. V\u00a0oboch pr\u00edpadoch je to t\u00fdm v\u00fdraznej\u0161ie, ke\u010f medzi dvoma spolurodi\u010dmi vychov\u00e1vaj\u00facimi die\u0165a, adoptovan\u00e9 jedn\u00fdm z\u00a0nich, existuje ve\u013ek\u00fd vekov\u00fd rozdiel.<\/p>\n 13<\/sup><\/strong>Je, domnievam sa, mo\u017en\u00e9, \u017ee die\u0165a si \u201evytvor\u00ed Oidipa\u201c s\u00a0t\u00fdm rodi\u010dom, ktor\u00fd ho vychov\u00e1va.<\/p>\n 14<\/sup><\/strong>S. Golombok, A. Spencer, M. Rutter, \u00bbChildren in lesbian and single-parent households. Psychosexual and psychiatric appraisal\u00ab, J. Child Psychol. And Psychiatry<\/em>, 1983, 24.<\/p>\n 15<\/sup><\/strong>P. Baetens, I. Ponjaert-Kristoffersen, A.-C. Van Steirteghem, P. Devroey, \u00bbPMA et nouvelles formes de familles. Une \u00e9tude sur les ins\u00e9minations artificielles de femmes seules et homosexuelles\u00ab, Th\u00e9rapie familiale<\/em>, 1996, 1.<\/p>\n 16<\/sup><\/strong>M. Stevenson a\u00a0R. Black, \u00bbParental absence and sex-role development: a\u00a0meta-analysis\u00ab, Child Development<\/em>, 1988, 59.<\/p>\n 17<\/sup><\/strong>Ide o\u00a0z\u00e1kladn\u00fd princ\u00edp – niet d\u00f4veryhodnej\u0161ieho -, ktor\u00fd je vcelku d\u00f4veryhodnej\u0161\u00ed ne\u017e \u00fadajn\u00e9 s\u00fa\u010dasn\u00e9 etick\u00e9 princ\u00edpy. Tie s\u00fa v\u0161etky viac \u010di menej sp\u00e4t\u00e9 s\u00a0konjunkturalistick\u00fdmi alebo politick\u00fdmi z\u00e1ujmami (ako napr\u00edklad \u201eprinc\u00edpy\u201c bezplatnosti a\u00a0anonymnosti).<\/p>\n 18<\/sup><\/strong>Najm\u00e4 v\u00a06. kapitole knihy Enfant de personne<\/em>, Odile Jacob, Par\u00ed\u017e 1994 (\u00bbProcr\u00e9ation et \u00e9thique relationnelle\u00ab).<\/p>\n 19<\/sup><\/strong>Half surrogate<\/em> alebo full surrogate<\/em>.<\/p>\n 20<\/sup><\/strong>Je mi bl\u00edzka t\u00e1to poz\u00edcia, samozrejme aj s\u00a0\u010fal\u0161ou argument\u00e1ciou.<\/p>\n 21<\/sup><\/strong>Cituje Ruth Macklin v\u00a0Hastings Center Report<\/em>, cit. dielo<\/em>, s. 10.<\/p>\n 22<\/sup><\/strong>Ruth Macklin, \u00bbArtificial means of reproduction and our understanding of the family\u00ab, Hastings Center Report<\/em>, \u010d. 1, janu\u00e1r-febru\u00e1r 1991.<\/p>\n 23<\/sup><\/strong>Martine Gross a\u00a0\u00c9ric Dubreuil, \u00bbLe devoir des familles homoparentales\u00ab, Lib\u00e9ration<\/em>, 16. marec 1999.<\/p>\n 24<\/sup><\/strong>Prinajmen\u0161om spojenie gam\u00e9t je nevyhnutn\u00e9, ke\u010f\u017ee inseminovanie ru\u0161\u00ed nevyhnutnos\u0165 koitu.<\/p>\n 25<\/sup><\/strong>Ako je to v\u00a0pr\u00edpade z\u00e1kona z\u00a0janu\u00e1ra 1993, ktor\u00fd do Ob\u010dianskeho z\u00e1konn\u00edka zahrnul \u201etajn\u00fd\u201c p\u00f4rod.<\/p>\n 26<\/sup><\/strong>Predch\u00e1dzaj\u00face strany s\u00fa vy\u0148at\u00e9 z\u00a0m\u00f4jho predhovoru ku knihe \u00e9rica Dubreuila, Des parents de m\u00eame sexe<\/em>, Odile Jacob, Par\u00ed\u017e 1998.<\/p>\n 27<\/sup><\/strong>Les recompositions familiales aujourd<\/em>\u2019<\/em>hui<\/em>, Nathan, Par\u00ed\u017e 1993, s. 332.<\/p>\n 28<\/sup><\/strong>Takzvan\u00e9 bioetick\u00e9 z\u00e1kony boli po piatich rokoch prerokov\u00e1vania schv\u00e1len\u00e9 29. j\u00fala 1994.<\/p>\n 29<\/sup><\/strong>Dictionnaire d\u2019\u00e9thique et de philosophie morale<\/em>, PUF, Par\u00ed\u017e 1996, s. 1191.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n Pozn\u00e1mky prekladate\u013ea:<\/strong><\/p>\n <\/p>\n [1]<\/strong> PaCS – Pacte civile de solidarit\u00e9 (Ob\u010dianska zmluva o vz\u00e1jomnosti) je franc\u00fazskym ozna\u010den\u00edm legislat\u00edvnej \u00fapravy, umo\u017e\u0148uj\u00facej aj\u00a0p\u00e1rom rovnak\u00e9ho pohlavia vstupova\u0165 do zv\u00e4zku. Nejde v\u0161ak o\u00a0man\u017eelstvo a\u00a0takisto neumo\u017e\u0148uje adopciu; odhliadnuc od nepopierate\u013en\u00e9ho symbolick\u00e9ho dosahu m\u00e1 predov\u0161etk\u00fdm materi\u00e1lny v\u00fdznam.<\/p>\n [2]<\/strong> Ide samozrejme o\u00a0nar\u00e1\u017eku na lek\u00e1rsky asistovan\u00e9 po\u010datie, ke\u010f darca pou\u017eit\u00fdch spermi\u00ed (resp. darky\u0148a ovocytu) m\u00f4\u017ee by\u0165 u\u017e m\u0155tvy.<\/p>\n [3]<\/strong> Les familles multicompos\u00e9es.<\/p>\n [4]<\/strong> APGL – Association des parents et futurs parents gay et lesbiens (Zdru\u017eenie gejsk\u00fdch a\u00a0lesbick\u00fdch rodi\u010dov a\u00a0bud\u00facich rodi\u010dov).<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n Z\u00a0franc\u00faz\u0161tiny prelo\u017eil Andrej Z\u00e1thureck\u00fd<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n Delaisi de Parseval, Genevi\u00e8ve: La construction de la parentalit\u00e9 dans les couples de m\u00eame sexe<\/em>, In: Au-del\u00e0 du PaCS (l\u2019expertise familiale \u00e0 l\u2019\u00e9preuve de l\u2019homosexualit\u00e9)<\/em>, Presses Universitaires de France, ed\u00edcia Politique d\u2019aujourd\u2019hui (vydan\u00e9 pod veden\u00edm Daniela Borrilla, Erica Fassina a\u00a0Marcely Iacub), Par\u00ed\u017e 1999, s. 225-244.<\/p>\n \u00a0<\/em><\/strong><\/p>\n (Autorka je psychoanalyti\u010dka)<\/em><\/p>\n <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Genevi\u00e8ve Delaisi de Parseval Ako vieme, pri z\u00e1kone o\u00a0PaCSe [1] bolo jasne povedan\u00e9, \u017ee ide v\u00fdhradne o\u00a0p\u00e1r, to znamen\u00e1 o\u00a0zmluvu, a\u00a0nie o\u00a0rodi\u010dovstvo, ktor\u00e9 bolo z\u00a0pr\u00edpravy tohto z\u00e1kona starostlivo vyl\u00fa\u010den\u00e9. No uznanie rodi\u010dovstva pre homop\u00e1ry – \u010di u\u017e formou adopcie, alebo prostredn\u00edctvom lek\u00e1rsky asistovanej reprodukcie – bolo tak \u010di tak hlavn\u00fdm stra\u0161iakom, ktor\u00fd sa s\u00a0podporou m\u00e9di\u00ed […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":64,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"rop_custom_images_group":[],"rop_custom_messages_group":[],"rop_publish_now":"initial","rop_publish_now_accounts":[],"rop_publish_now_history":[],"rop_publish_now_status":"pending","footnotes":""},"categories":[16],"tags":[],"class_list":["post-123","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-cislo11"],"yoast_head":"\n