Viera Wallace-Lorencov\u00e1
\nJe bisexualita \u201etret\u00edm druhom\u201c sexuality, mimo homosexuality a heterosexuality, alebo medzi nimi? Alebo je to \u010dosi, \u010do predov\u0161etk\u00fdm absol\u00fatne spochyb\u0148uje samotn\u00fd koncept sexu\u00e1lnej identity? Pre\u010do namiesto hetero-, homo-, auto-, pan- a bisexuality nehovor\u00edme jednoducho o \u201esexualite\u201c? A m\u00f4\u017ee n\u00e1s bisexualita nau\u010di\u0165 nie\u010do fundament\u00e1lne o povahe \u013eudskej erotiky?
\nMarjorie Garber1<\/p>\n
Term\u00edny bisexualita a homosexualita, v kritickej te\u00f3rii \u010doraz \u010dastej\u0161ie nahr\u00e1dzan\u00e9 term\u00ednom homoerotika, s\u00fa v ranom modernistickom eur\u00f3pskom kontexte anachronizmom, preto\u017ee hoci \u017eeny a mu\u017ei mali sk\u00fasenosti s homoerotick\u00fdmi praktikami, neidentifikovali sa ako bisexu\u00e1li alebo homosexu\u00e1li. Marjorie Garber, odvol\u00e1vaj\u00fac sa na pr\u00e1ce Michela Foucaulta, v knihe Vice-Versa: Bisexuality and the Eroticism of Everyday Life (Vice versa: bisexualita a erotika ka\u017edodenn\u00e9ho \u017eivota) poukazuje na to, \u017ee a\u017e do prelomu 18. a 19. storo\u010dia homoerotika bola praxou, nie identitou.2<\/p>\n
Michel Foucault v knihe The History of Sexuality: Volume 1, An Introduction (Hist\u00f3ria sexuality: Zv\u00e4zok 1, \u00davod) rozv\u00edja t\u00e9zu, \u017ee v d\u00f4sledku pr\u00e1vnych, psychiatrick\u00fdch a lek\u00e1rskych diskurzov v 19. storo\u010d\u00ed homosexu\u00e1l u\u017e nebol iba \u201emorfol\u00f3giou s indiskr\u00e9tnou anat\u00f3miou a potenci\u00e1lne z\u00e1hadnou fyziol\u00f3giou\u201c3, ale zrazu sa stal \u201epers\u00f3nou\u201c, a to v momente, ke\u010f bol don\u00faten\u00fd podrobi\u0165 sa psychiatrick\u00e9mu vy\u0161etreniu, ktor\u00e9 vy\u017eadovalo od psychiatra, aby pop\u00edsal osobn\u00fa hist\u00f3riu pacienta a ozna\u010dil ho diagn\u00f3zou \u201ehomosexu\u00e1l\u201c.
\nVych\u00e1dzaj\u00fac z Foucaultovej t\u00e9zy, \u017ee sexualita je diskurz\u00edvne kon\u0161truovan\u00e1 a regulovan\u00e1 re\u017eimami moci, v tejto \u00favahe si kladiem nasleduj\u00face ot\u00e1zky: Ak\u00e9 re\u017eimy moci sa podie\u013eaj\u00fa na vtl\u00e1\u010dan\u00ed bisexuality do mocensk\u00fdch diskurzov? Ako je bisexualita diskurz\u00edvne kon\u0161truovan\u00e1 v s\u00fa\u010dasn\u00fdch akademick\u00fdch a medi\u00e1lnych diskurzoch: ako identita (fluid\u00e1lna alebo zafixovan\u00e1), ako sexu\u00e1lna aktivita, alebo ako \u010dosi in\u00e9?
\nMoje \u00favahy o diskurz\u00edvnej kon\u0161trukcii bisexuality, situovan\u00e9 v kult\u00farnom kontexte Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov americk\u00fdch, s\u00fa in\u0161pirovan\u00e9 pr\u00e1cami nasleduj\u00facich autoriek a autorov: Michel Foucault (1976), Eve Kosofsky Sedgwick (1990), Judith Butler (1990), Marjorie Garber (1995), Maria Pramaggiore a Donald E. Hall (1996), Kristin Esterberg (1997), Katherine Sender (1998) a Lisa Henderson (1999).4<\/p>\n
Diskurzy o bisexualite<\/p>\n
Hoci v n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch a pr\u00e1vnych diskurzoch sa term\u00edn bisexualita nevyskytuje, implicitne sa tieto diskurzy vz\u0165ahuj\u00fa aj na bisexu\u00e1lne t\u00fa\u017eby a vz\u0165ahy, kon\u0161truuj\u00fac erotick\u00e9 t\u00fa\u017eby a sexu\u00e1lne akty medzi pr\u00edslu\u0161n\u00edkmi rovnak\u00e9ho pohlavia ako hriech, priestupok alebo zlo\u010din. Na rozdiel od n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch a pr\u00e1vnych diskurzov, psychiatrick\u00e9, a najm\u00e4 psychoanalytick\u00e9 diskurzy explicitne rozli\u0161uj\u00fa medzi term\u00ednmi bisexualita a homosexualita. Od prelomu 18. a 19. storo\u010dia erotick\u00e9 t\u00fa\u017eby vo\u010di pr\u00edslu\u0161n\u00edkom rovnak\u00e9ho pohlavia za\u010dali by\u0165 v psychiatrick\u00fdch diskurzoch kon\u0161truovan\u00e9 ako du\u0161evn\u00e1 choroba, ozna\u010den\u00e1 diagn\u00f3zou a \u201elie\u010den\u00e1\u201c terapiou, ako aj r\u00f4znymi drastick\u00fdmi chirurgick\u00fdmi z\u00e1sahmi. V roku 1973, v d\u00f4sledku nov\u00e9ho empirick\u00e9ho v\u00fdskumu a pod vplyvom politick\u00e9ho aktivizmu gejov, lesieb a bisexu\u00e1lov a meniacich sa spolo\u010densk\u00fdch noriem, Americk\u00e1 psychiatrick\u00e1 asoci\u00e1cia vy\u010diarkla homosexualitu z Diagnostickej a \u0161tatistickej pr\u00edru\u010dky du\u0161evn\u00fdch chor\u00f4b DSM-III. Psychiatrick\u00e9 diskurzy sa v\u0161ak aj na\u010falej v\u00fdrazne podie\u013eali na diskurz\u00edvnej kon\u0161trukcii homosexuality a bisexuality. Pr\u00edkladom je diagn\u00f3za tzv. ego-dystonickej homosexuality, ktor\u00e1 bola v roku 1986 vyraden\u00e1 z DSM-III. Od sedemdesiatych rokov \u010dlenovia Americkej psychiatrickej asoci\u00e1cie pracuj\u00fa intenz\u00edvne na odstr\u00e1nen\u00ed stigmatiz\u00e1cie homosexuality a hoci niektor\u00ed psychol\u00f3govia a psychiatri aj na\u010falej vn\u00edmaj\u00fa homosexualitu negat\u00edvne, empirick\u00fd v\u00fdskum a profesion\u00e1lne normy vylu\u010duj\u00fa diagnostikovanie homosexuality a bisexuality ako psychopatol\u00f3gie.<\/p>\n
Bisexualita je v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch americk\u00fdch v s\u00fa\u010dasnosti \u010doraz explicitnej\u0161ie kon\u0161truovan\u00e1 aj prostredn\u00edctvom medi\u00e1lnych a akademick\u00fdch diskurzov. Vzh\u013eadom na rast\u00faci z\u00e1ujem akademickej vedy o bisexualitu a n\u00e1rast v reprezent\u00e1cii bisexuality v m\u00e9di\u00e1ch je opodstatnen\u00e9 sa domnieva\u0165, \u017ee akademick\u00e1 veda a m\u00e9di\u00e1 zohr\u00e1vaj\u00fa \u010doraz v\u00fdznamnej\u0161iu \u00falohu v diskurz\u00edvnej kon\u0161trukcii bisexuality. St\u00fapaj\u00faci po\u010det vedeck\u00fdch publik\u00e1ci\u00ed o bisexualite, vydan\u00fdch v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch americk\u00fdch v 90. rokoch, a z\u00e1rove\u0148 rast\u00facu vidite\u013enos\u0165 reprezent\u00e1cie bisexuality v m\u00e9di\u00e1ch v tom istom obdob\u00ed v\u0161ak pod\u013ea m\u00f4jho n\u00e1zoru treba ch\u00e1pa\u0165 vo vz\u0165ahu k politick\u00e9mu hnutiu za pr\u00e1va sexu\u00e1lnych men\u0161\u00edn, ktor\u00e9 iniciovalo zmeny v americkej spolo\u010dnosti u\u017e pred viac ako tridsiatimi rokmi. Vz\u0165ah medzi aktivistickou praxou a medi\u00e1lnymi a akademick\u00fdmi diskurzmi je predmetom mojich nasleduj\u00facich \u00favah o diskurz\u00edvnej kon\u0161trukcii bisexuality.<\/p>\n
Bisexualita v kontexte politick\u00e9ho hnutia za pr\u00e1va sexu\u00e1lnych men\u0161\u00edn<\/p>\n
Verejn\u00e1 prezent\u00e1cia bisexu\u00e1lnych ident\u00edt v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch americk\u00fdch sa za\u010dala okolo roku 1920, v obdob\u00ed tzv. Harlem Renaissance, ke\u010f sa Harlem stal centrom afroamerick\u00e9ho avantgardn\u00e9ho umenia, d\u017eezu a gejskej subkult\u00fary vych\u00e1dzaj\u00facej z hnutia New Negro (New Negro Movement). Preva\u017en\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inu harlemskej revitaliza\u010dnej subkult\u00fary tvorili \u017eeny a mu\u017ei z radov afroamerickej intelektu\u00e1lnej a umeleckej avantgardy ako napr\u00edklad Zora Neale Hurston, Bessie Smith, Josephine Baker, Langston Hughes, Wallace Thurman a Aaron Douglas. Eric Garber (1990)5 poukazuje na to, \u017ee bary a in\u00e9 verejn\u00e9 priestory v Harleme (speakeasies, buffet flats, rent parties, costume balls) sa stali vyh\u013ead\u00e1van\u00fdm a niektor\u00e9 aj etnicky\/rasovo integrovan\u00fdm prostred\u00edm na homoerotick\u00fa interakciu medzi mu\u017emi a \u017eenami z r\u00f4znych spolo\u010densk\u00fdch vrstiev, vytv\u00e1raj\u00fac tak jednu z prv\u00fdch pr\u00edle\u017eitost\u00ed na artikulovanie objavuj\u00faceho sa povedomia sexu\u00e1lnych men\u0161\u00edn. Ekonomick\u00e1 kr\u00edza v roku 1929 n\u00e1hle ukon\u010dila harlemsk\u00fa revitaliz\u00e1ciu, a hoci v 30. a 40. rokoch afroamerick\u00e1 subkult\u00fara sexu\u00e1lnych men\u0161\u00edn existovala v Harleme aj na\u010falej, stala sa ove\u013ea menej vidite\u013enou a rasovo homog\u00e9nnou subkult\u00farou.<\/p>\n
Spolo\u010densk\u00e9 zmeny v USA po\u010das druhej svetovej vojny priniesli nielen nov\u00e9 pr\u00edle\u017eitosti pre homoerotick\u00e9 vz\u0165ahy a identifik\u00e1ciu, ale aj nov\u00e9 formy stigmatiz\u00e1cie, antihomosexu\u00e1lne nariadenia a postihy homoerotick\u00fdch t\u00fa\u017eob a vz\u0165ahov v arm\u00e1de aj v civilnom \u017eivote. Allan B\u00e9rub\u00e9 (1990)6 opisuje met\u00f3dy povinn\u00fdch psychologick\u00fdch vy\u0161etren\u00ed, ktor\u00fdch cie\u013eom bolo identifikova\u0165 homoerotick\u00e9 sklony mu\u017eov a \u017eien zauj\u00edmaj\u00facich sa o pr\u00e1cu v arm\u00e1de. K\u00fdm za\u010diatkom 40. rokov sa homosexualite v arm\u00e1de nevenovalo ve\u013ea pozornosti a tis\u00edce gejov a lesieb vst\u00fapilo bez probl\u00e9mov do arm\u00e1dy, v polovici 40. rokov arm\u00e1da rozp\u00fatala feder\u00e1lnu antihomosexu\u00e1lnu kampa\u0148. Za\u010diatok a koniec vojny priniesol zmeny aj v spolo\u010denskom akceptovan\u00ed lesbick\u00fdch vz\u0165ahov v civilnom \u017eivote \u2013 masov\u00e9 za\u010dlenenie \u017eien do priemyselnej v\u00fdroby po\u010das vojny umo\u017enilo odrazu mili\u00f3nom americk\u00fdch \u017eien \u00fanik od patriarch\u00e1lnych a heteronormat\u00edvnych vz\u0165ahov v rodin\u00e1ch. \u017deny mali odrazu nielen pr\u00edle\u017eitos\u0165 vykon\u00e1va\u0165 dovtedy typicky mu\u017esk\u00e9 profesie, z\u00edska\u0165 finan\u010dn\u00fa nez\u00e1vislos\u0165, ale aj pr\u00edle\u017eitos\u0165 \u017ei\u0165 v homosoci\u00e1lnom prostred\u00ed, ktor\u00e9 umo\u017enilo mnoh\u00fdm \u017een\u00e1m prejavi\u0165 svoje homoerotick\u00e9 t\u00fa\u017eby. V povojnovom obdob\u00ed, ke\u010f sa spolo\u010dnos\u0165 za\u010dala usilova\u0165 o znovuobnovenie heteronormat\u00edvneho statusu quo prostredn\u00edctvom masov\u00e9ho prep\u00fa\u0161\u0165ania \u017eien zo zamestnania, od\u00f4vodnen\u00e9ho tvrden\u00edm, \u017ee starostlivos\u0165 o deti a man\u017eela je prim\u00e1rnym poslan\u00edm ka\u017edej \u017eeny, bary a kaviarne vo ve\u013ek\u00fdch urb\u00e1nnych centr\u00e1ch v USA boli takmer jedin\u00fdm verejn\u00fdm (hoci ani z\u010faleka nie bezpe\u010dn\u00fdm) prostred\u00edm pre nadv\u00e4zovanie homoerotick\u00fdch vz\u0165ahov a afirm\u00e1ciu homoerotick\u00fdch t\u00fa\u017eob a ident\u00edt. Za\u010diatkom 50. rokov, po vyraden\u00ed tis\u00edcov gejov a lesieb z arm\u00e1dy, FBI spustila civiln\u00fa antihomosexu\u00e1lnu kampa\u0148 proti rast\u00facej gejskej popul\u00e1cii vo ve\u013ek\u00fdch mest\u00e1ch, zatv\u00e1raj\u00fac gejsk\u00e9 bary a spisuj\u00fac zoznamy homosexu\u00e1lov a \u013eud\u00ed st\u00fdkaj\u00facich sa s homosexu\u00e1lmi. Mnoh\u00ed vojnov\u00ed veter\u00e1ni, ktor\u00ed boli vyraden\u00ed z arm\u00e1dy v d\u00f4sledku homosexu\u00e1lnej orient\u00e1cie, vytvorili dve organiz\u00e1cie: gejsk\u00fa organiz\u00e1ciu Mattachine Society, zalo\u017een\u00fa roku 1950 v Los Angeles, a lesbick\u00fa organiz\u00e1ciu Daughters of Bilitis, zalo\u017een\u00fa roku 1955 v San Franciscu, ktor\u00e9 predstavuj\u00fa za\u010diatky politick\u00e9ho organizovania sexu\u00e1lnych men\u0161\u00edn v USA.
\nV 40. a 50. rokoch prostredie barov v San Franciscu, New York City a in\u00fdch urb\u00e1nnych centr\u00e1ch na z\u00e1padnom aj v\u00fdchodnom pobre\u017e\u00ed USA pon\u00fakalo lesb\u00e1m a gejom pr\u00edle\u017eitos\u0165 nielen na interakciu, ale aj na konfront\u00e1ciu s hostilitou a homof\u00f3biou. Madeline Davis a Elizabeth Kennedy v knihe Boots of Leather, Slippers of Gold (\u010ci\u017emy z ko\u017ee, papu\u010de zo zlata) pribli\u017euj\u00fa atmosf\u00e9ru barov, kde sa stret\u00e1vali \u017eeny z formuj\u00facej sa lesbickej komunity v Buffalo, v \u0161t\u00e1te New York, ktor\u00e9 prostredn\u00edctvom oble\u010denia, manierizmu a celkov\u00e9ho vzh\u013eadu prispievali k zvidite\u013e\u0148ovaniu lesbickej identity a subkult\u00fary na verejnosti. John D\u2019Emilio7 poukazuje na to, \u017ee hoci Kalifornia bola v povojnovom obdob\u00ed jedin\u00fdm \u0161t\u00e1tom, ktor\u00fd zaru\u010doval pr\u00e1vo homosexu\u00e1lov zdru\u017eova\u0165 sa v baroch a in\u00fdch verejn\u00fdch priestoroch (San Francisco malo koncom 50. rokov viac ako tridsa\u0165 gejsk\u00fdch barov), pol\u00edcia si v\u017edy na\u0161la nov\u00e9 d\u00f4vody na prehliadky t\u00fdchto barov. Vzh\u013eadom na pokra\u010duj\u00facu homof\u00f3biu, podporovan\u00fa in\u0161tit\u00faciami heteronormat\u00edvnej spolo\u010dnosti, objavuj\u00face sa homofiln\u00e9 hnutie (Homophile Movement), ktor\u00e9 sa v tom \u010dase strategicky di\u0161tancovalo od barovej gejskej subkult\u00fary v San Franciscu, bolo v 50. rokoch takmer nevidite\u013en\u00e9.<\/p>\n
Koncom 60. a za\u010diatkom 70. rokov, v kontexte spolo\u010densk\u00fdch zmien iniciovan\u00fdch hnut\u00edm za ob\u010dianske pr\u00e1va a proti rasovej diskrimin\u00e1cii, ako aj protivojnov\u00fdm, pacifistick\u00fdm, \u0161tudentsk\u00fdm a \u017eensk\u00fdm hnut\u00edm a v atmosf\u00e9re objavuj\u00facej sa \u201esexu\u00e1lnej revol\u00facie\u201c sa rozrastaj\u00faca subkult\u00fara sexu\u00e1lnych men\u0161\u00edn v USA za\u010d\u00edna zvidite\u013e\u0148ova\u0165, a to z\u00e1sluhou gejov, lesieb, bisexu\u00e1lov, bisexu\u00e1lok a transvestitov (drag queens), ktor\u00ed a ktor\u00e9 sa za\u010dali otvorene politicky anga\u017eova\u0165. Hoci v San Franciscu sa aktivistick\u00e1 interakcia medzi barovou gejskou subkult\u00farou a homofiln\u00fdm hnut\u00edm za\u010dala u\u017e v polovici 60. rokov a priniesla prv\u00e9 politick\u00e9 v\u00ed\u0165azstv\u00e1 sexu\u00e1lnych men\u0161\u00edn v Kalifornii, za za\u010diatok gejsk\u00e9ho aktivizmu v USA sa vo v\u0161eobecnosti pova\u017euj\u00fa protestn\u00e9 demon\u0161tr\u00e1cie gejskej komunity v New York City, vyvolan\u00e9 policajnou raziou v Stonewall Inn v j\u00fani 1969.<\/p>\n
Na za\u010diatku 70. rokov patrili mnoh\u00ed bisexu\u00e1li do heterosexu\u00e1lnych \u201eswinger\u201c komun\u00edt, ale mnoh\u00ed sa politicky identifikovali s rozrastaj\u00facim sa hnut\u00edm gejov a lesieb (Gay and Lesbian Liberation Movement). Bez oh\u013eadu na afili\u00e1ciu, bisexu\u00e1lni aktivisti obhajuj\u00fa sexu\u00e1lnu slobodu \u2013 pr\u00e1vo na sexu\u00e1lne vz\u0165ahy s pr\u00edslu\u0161n\u00edkmi oboch pohlav\u00ed. V roku 1972 bola v New Yorku zalo\u017een\u00e1 prv\u00e1 bisexu\u00e1lna organiz\u00e1cia, The National Bisexual Liberation Group, po ktorej nasledovali v roku 1976 n\u00e1rodn\u00e9 centrum bisexu\u00e1lov v San Franciscu \u2013 The National Bisexual Center, a organiz\u00e1cia BiWays, zalo\u017een\u00e1 v Chicagu v roku 1978. V 80. rokoch sa v USA za\u010dali objavova\u0165 nov\u00e9 bisexu\u00e1lne organiz\u00e1cie zalo\u017een\u00e9 z iniciat\u00edvy \u017eien, ako napr\u00edklad The Boston Bisexual Women\u2019s Network, zalo\u017een\u00e1 v roku 1983, a o tri roky nesk\u00f4r The Seattle Bisexual Women\u2019s Network. V roku 1987 sa bisexu\u00e1lne aktivistky a aktivisti po prv\u00fdkr\u00e1t pridali ako organizovan\u00e1 skupina k washingtonsk\u00e9mu pochodu za pr\u00e1va gejov a lesieb March on Washington for Gay and Lesbian Rights, ktor\u00fd sa nesk\u00f4r z iniciat\u00edvy o vytvorenie politickej aliancie a pr\u00edslu\u0161n\u00ed\u010dok r\u00f4znych sexu\u00e1lnych men\u0161\u00edn premenoval v roku 1993 na National March on Washington for Gay, Lesbian and Bi Rights.<\/p>\n
Od za\u010diatku 90. rokov za\u010dali aktivistky a aktivisti z radov r\u00f4znych sexu\u00e1lnych men\u0161\u00edn v USA zaklada\u0165 zastre\u0161ovacie organiz\u00e1cie, GLBT (gay, lesbian, bisexual, transgender) a queer aliancie, pou\u017e\u00edvaj\u00fac sebazvidite\u013e\u0148ovanie a par\u00f3diu8 ako strat\u00e9giu individu\u00e1lnej a kolekt\u00edvnej rezistencie vo\u010di homof\u00f3bii a diskrimin\u00e1cii sexu\u00e1lnych men\u0161\u00edn. V\u010faka viac ako tridsa\u0165ro\u010dn\u00e9mu \u00fasiliu aktivistov, do\u017eaduj\u00facich sa pr\u00e1v sexu\u00e1lnych men\u0161\u00edn na \u0161t\u00e1tnej a feder\u00e1lnej \u00farovni, niektor\u00e9 \u0161t\u00e1ty v USA v s\u00fa\u010dasnosti povo\u013euj\u00fa registrovan\u00e9 partnerstvo a adopciu det\u00ed partnermi rovnak\u00e9ho pohlavia.9 No aj napriek tomu, \u017ee GLBT aktivisti a aktivistky relat\u00edvne \u00faspe\u0161ne nar\u00fa\u0161aj\u00fa heteronormat\u00edvny status quo, pretrv\u00e1vaj\u00faca homof\u00f3bia, prejavuj\u00faca sa vo forme predsudkov, verb\u00e1lneho, ale aj fyzick\u00e9ho n\u00e1silia10, ako aj in\u0161titucionalizovanej diskrimin\u00e1cie sexu\u00e1lnych men\u0161\u00edn je d\u00f4vodom na pokra\u010dovanie v queer aktivizme.<\/p>\n
Diskurz\u00edvna kon\u0161trukcia bisexuality v m\u00e9di\u00e1ch<\/p>\n
Tak ako v ka\u017edej heteronormat\u00edvnej11 spolo\u010dnosti, aj v USA sa dominantn\u00e9 medi\u00e1lne diskurzy podie\u013eaj\u00fa na udr\u017eiavan\u00ed heteronormat\u00edvneho statusu quo. A\u017e do prelomu 50. a 60. rokov 20. storo\u010dia, pod vplyvom dominantn\u00fdch psychiatrick\u00fdch, pr\u00e1vnych a n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch mocensk\u00fdch diskurzov boli homoerotick\u00e9 t\u00fa\u017eby, akty a vz\u0165ahy reprezentovan\u00e9 v m\u00e9di\u00e1ch preva\u017ene ako chorobn\u00e9, nemor\u00e1lne, hrie\u0161ne, nepr\u00edpustn\u00e9, nebezpe\u010dn\u00e9, ods\u00fadeniahodn\u00e9 a penalizovate\u013en\u00e9. Zna\u010dn\u00fd podiel na takejto reprezent\u00e1cii mali \u201epulp\u201c \u010dasopisy, ktor\u00e9 napr\u00edklad v obdob\u00ed feder\u00e1lnej antihomosexu\u00e1lnej kampane v 50. rokoch uverej\u0148ovali takmer denne \u010dl\u00e1nky prispievaj\u00face k \u0161\u00edreniu homof\u00f3bie a paranoidn\u00fdch v\u00edzi\u00ed.12<\/p>\n
Koncom 60. rokov, v d\u00f4sledku objavuj\u00faceho sa gejsk\u00e9ho aktivizmu v USA, nast\u00e1va ur\u010dit\u00fd posun v medi\u00e1lnej reprezent\u00e1cii homosexu\u00e1lnych a bisexu\u00e1lnych t\u00fa\u017eob, prakt\u00edk a ident\u00edt: Z pacienta, hrie\u0161nika a krimin\u00e1lnika sa odrazu st\u00e1va aj politick\u00fd subjekt, do\u017eaduj\u00faci sa pr\u00e1v a vzbudzuj\u00faci paniku medzi pr\u00edslu\u0161n\u00edkmi \u201emor\u00e1lnej v\u00e4\u010d\u0161iny\u201c13. V dominantn\u00fdch medi\u00e1lnych diskurzoch sa s\u00edce za\u010d\u00edna objavova\u0165 zmienka o politick\u00fdch po\u017eiadavk\u00e1ch gejsk\u00fdch aktivistov, ale medi\u00e1lna reprezent\u00e1cia aktivistov je preva\u017ene negat\u00edvna; gejovia, lesby, bisexu\u00e1lni a transgender aktivisti a aktivistky s\u00fa s\u00edce \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161mi vidite\u013en\u00ed a vidite\u013en\u00e9, ale bez mo\u017enosti sebaartikul\u00e1cie. Pozit\u00edvna reprezent\u00e1cia gejsk\u00e9ho aktivizmu sa dost\u00e1va na verejnos\u0165 iba prostredn\u00edctvom alternat\u00edvnych m\u00e9di\u00ed, vo forme filmov\u00fdch dokumentov, plag\u00e1tov a r\u00f4znych publik\u00e1ci\u00ed s relat\u00edvne n\u00edzkym n\u00e1kladom.<\/p>\n
Za\u010diatkom 70. rokov mnoh\u00e9 americk\u00e9 popul\u00e1rne m\u00e9di\u00e1 za\u010dali prejavova\u0165 enormn\u00fd z\u00e1ujem o bisexu\u00e1lnu klubov\u00fa sc\u00e9nu s cie\u013eom \u0161kandalizova\u0165 zn\u00e1me osobnosti pohybuj\u00face sa v t\u00fdchto kluboch.14 Masm\u00e9di\u00e1 z tohto obdobia do istej miery glorifikovali bisexualitu ako m\u00f3du prevl\u00e1daj\u00facu v ur\u010dit\u00fdch spolo\u010densk\u00fdch kruhoch a v\u00fdhodne vyu\u017eili kon\u0161trukt tzv. \u201ebisexual chic\u201c na zv\u00fd\u0161enie ziskov z reklamy. Bisexu\u00e1l je v tomto obdob\u00ed reprezentovan\u00fd v m\u00e9di\u00e1ch ako excentrick\u00fd individualista (v\u00fdlu\u010dne je to on, a nie ona), ktor\u00fd je z\u00e1rove\u0148 obdivovan\u00fd i odsudzovan\u00fd.<\/p>\n
V polovici 80. rokov sa medi\u00e1lna reprezent\u00e1cia bisexuality za\u010d\u00edna objavova\u0165 v r\u00f4znych \u017e\u00e1nroch: v novin\u00e1ch a \u010dasopisoch, v telev\u00edznom spravodajstve, v telev\u00edznych situa\u010dn\u00fdch kom\u00e9di\u00e1ch (sitcoms), vo filme a v reklame. V druhej polovici 80. rokov americk\u00e9 m\u00e9di\u00e1 za\u010dali v zv\u00fd\u0161enej miere prin\u00e1\u0161a\u0165 explicitne negat\u00edvne reprezent\u00e1cie nenormat\u00edvnych sexu\u00e1lnych prakt\u00edk ako odozvu na epid\u00e9miu AIDS. V hran\u00fdch filmoch a telev\u00edznych situa\u010dn\u00fdch kom\u00e9di\u00e1ch sa za\u010dala objavova\u0165 reprezent\u00e1cia promiskuitn\u00fdch bisexu\u00e1lnych a homosexu\u00e1lnych protagonistov, ktor\u00ed roz\u0161iruj\u00fa AIDS medzi \u201enevinn\u00fdmi obe\u0165ami\u201c15. Marjorie Garber na z\u00e1klade anal\u00fdzy \u010dl\u00e1nkov uverejnen\u00fdch v roku 1987 v \u0161tyroch popul\u00e1rnych americk\u00fdch periodik\u00e1ch (Newsweek, Atlantic Monthly, New York Times, Cosmopolitan) poukazuje na to, \u017ee stereotyp podv\u00e1dzaj\u00faceho bisexu\u00e1lneho man\u017eela, ktor\u00fd nie je ochotn\u00fd alebo schopn\u00fd ovl\u00e1da\u0165 svoj nebezpe\u010dn\u00fd dvojit\u00fd int\u00edmny \u017eivot, sa st\u00e1va typickou reprezent\u00e1ciou bisexu\u00e1la, ktor\u00fd je tak ozna\u010den\u00fd za hlavn\u00e9ho vinn\u00edka zodpovedn\u00e9ho za \u0161\u00edrenie AIDS medzi ni\u010d netu\u0161iacou popul\u00e1ciou.16 Negat\u00edvna medi\u00e1lna reprezent\u00e1cia, ktor\u00e1 sp\u00e1jala bisexualitu s AIDS, bola jedn\u00fdm z d\u00f4vodov na mobiliz\u00e1ciu bisexu\u00e1lneho aktivizmu. Ako odpove\u010f na bujnej\u00face obrazy negat\u00edvnych stereotypov bisexuality v m\u00e9di\u00e1ch sa bisexu\u00e1lni aktivisti usilovali pouk\u00e1za\u0165 na kr\u00e1tkozrakos\u0165 obvinen\u00ed, ktor\u00e9 pripisovali bisexu\u00e1lom zodpovednos\u0165 za epid\u00e9miu AIDS. Provokat\u00edvne tvrdenie \u201eBisexu\u00e1li ne\u0161\u00edria AIDS, AIDS sa \u0161\u00edri prostredn\u00edctvom nechr\u00e1nen\u00e9ho sexu!\u201c17 sa stalo jedn\u00fdm zo sloganov aktivistov ACT UP. A tak k\u00fdm m\u00e9di\u00e1 pokra\u010dovali v mor\u00e1lnom odsudzovan\u00ed homoerotick\u00fdch prakt\u00edk a vytv\u00e1ran\u00ed stereotypov \u201evinn\u00fdch\u201c (bisexu\u00e1li, homosexu\u00e1li) a \u201enevinn\u00fdch\u201c (heterosexu\u00e1li), queer aktivisti a aktivistky sa usilovali mobilizova\u0165 komunity sexu\u00e1lnych men\u0161\u00edn a zabr\u00e1ni\u0165 epidemick\u00e9mu \u0161\u00edreniu AIDS prostredn\u00edctvom zverej\u0148ovania inform\u00e1ci\u00ed o sp\u00f4soboch \u0161\u00edrenia AIDS, o mo\u017enostiach ochrany pred sexu\u00e1lne prenosn\u00fdmi chorobami, ako aj distrib\u00faciou prezervat\u00edvov, steriln\u00fdch ihiel, gumen\u00fdch rukav\u00edc a f\u00f3li\u00ed.
\nExplicitn\u00e9 alebo implicitn\u00e9 mor\u00e1lne ods\u00fadenie homoerotick\u00fdch prakt\u00edk, ako aj stereotypn\u00e9 kon\u0161trukty bisexu\u00e1lov a gejov ako HIV pozit\u00edvnych, \u0161\u00edriacich sexu\u00e1lne prenosn\u00e9 ochorenia a umieraj\u00facich na n\u00e1sledky AIDS, mo\u017eno a\u017e do konca 80. rokov n\u00e1js\u0165 vo filmoch r\u00f4znych \u017e\u00e1nrov, v ktor\u00fdch sa objavuj\u00fa protagonisti s homoerotick\u00fdmi t\u00fa\u017ebami a identitami.18 T\u00fdchto protagonistov takmer bez v\u00fdnimky o\u010dak\u00e1va sk\u00f4r \u010di nesk\u00f4r izol\u00e1cia, samovra\u017eda, choroba kon\u010diaca sa smr\u0165ou a podobn\u00e9 \u201etresty\u201c za odvahu by\u0165 in\u00fdm \u010di inou.19
\nZa\u010diatkom 90. rokov nast\u00e1va v medi\u00e1lnej reprezent\u00e1cii bisexuality op\u00e4\u0165 posun: Americk\u00e9 m\u00e9di\u00e1 venuj\u00fa \u010doraz viac pozornosti \u00fadajne narastaj\u00facej popularite bisexu\u00e1lnej identity, prejavuj\u00facej sa \u010doraz otvorenej\u0161ie najm\u00e4 medzi mlad\u00fdmi \u013eu\u010fmi. \u010cl\u00e1nok uverejnen\u00fd v j\u00fali 1995 v popul\u00e1rnom t\u00fd\u017edenn\u00edku Newsweek pod titulom Bisexuality. Not Gay. Not Straight. A New Sexual Identity Emerges je pr\u00edkladom medi\u00e1lnej kon\u0161trukcie bisexuality ako novej sexu\u00e1lnej identity. Autor \u010dl\u00e1nku John Leland20 tvrd\u00ed, \u017ee bisexualita je skryt\u00e1 hor\u00faca karta n\u00e1\u0161ho erotick\u00e9ho \u017eivota, ktor\u00e1 je odrazu ove\u013ea vidite\u013enej\u0161ia. K\u00fdm v centre pozornosti s\u00fa pr\u00edbehy \u0161iestich bisexu\u00e1lnych p\u00e1rov (ich v\u00fdber sa d\u00e1 interpretova\u0165 ako pokus o heterog\u00e9nnu, no z\u010faleka nie reprezentat\u00edvnu mikrovzorku strednej vrstvy americkej popul\u00e1cie), autor \u010dl\u00e1nku sa pok\u00fa\u0161a evokova\u0165 my\u0161lienku, \u017ee narastaj\u00faci z\u00e1ujem o bisexualitu je do zna\u010dnej miery d\u00f4sledkom vplyvu pop kult\u00fary.21 V podobnom t\u00f3ne sa nesie aj diskusia o bisexualite v popul\u00e1rnom telev\u00edznom programe Date Line, odvysielan\u00e1 na ABC v lete 1995 pod titulom Walk on the Bi-Side.22 Bisexualita je aj tu prezentovan\u00e1 ako nov\u00e1 identita, popul\u00e1rna najm\u00e4 medzi mlad\u00fdmi \u013eu\u010fmi na univerzit\u00e1ch, ako experiment, ktor\u00fd sa sk\u00f4r \u010di nesk\u00f4r skon\u010d\u00ed, ako m\u00f3dny v\u00fdstrelok propagovan\u00fd v komer\u010dn\u00fdch m\u00e9di\u00e1ch.<\/p>\n
Pre\u010do je bisexualita odrazu reprezentovan\u00e1 ako nov\u00e1 identita v telev\u00edzii, v \u010dasopisoch, v reklame a v popul\u00e1rnej hudbe23? Eve Kosofsky Sedgwick24 poukazuje na to, \u017ee reprezent\u00e1cia \u201edeviantn\u00fdch\u201c sexu\u00e1lnych ident\u00edt ako nov\u00fdch je flexibiln\u00fdm tr\u00f3pom americkej konzumnej kult\u00fary. A ke\u010f\u017ee komer\u010dn\u00e9 m\u00e9di\u00e1 v USA s\u00fa financovan\u00e9 z poplatkov za reklamu a star\u00fd slogan \u201esex sells\u201c (sex pred\u00e1va) je v z\u00e1ujme ziskov potrebn\u00e9 neust\u00e1le prezentova\u0165 v novom balen\u00ed, erotick\u00e9 znovuobjavenie bisexuality v strednopr\u00fadov\u00fdch m\u00e9di\u00e1ch mo\u017eno interpretova\u0165 ako \u010fal\u0161\u00ed pr\u00edklad komodifik\u00e1cie nenormat\u00edvnych sexu\u00e1lnych ident\u00edt. Reklamn\u00ed agenti s\u00fa op\u00e4\u0165 raz v euf\u00f3rii \u2013 bisexualita prin\u00e1\u0161a zisky!<\/p>\n
Datab\u00e1zy r\u00f4znych filmov\u00fdch arch\u00edvov prezr\u00e1dzaj\u00fa, \u017ee filmov\u00e1 reprezent\u00e1cia homoerotiky m\u00e1 u\u017e dlh\u00fa trad\u00edciu. No napriek tomu, \u017ee kinematografick\u00e9 arch\u00edvy obsahuj\u00fa stovky filmov s postavami gejov, lesieb a bisexu\u00e1lov, Richard Dyer poukazuje na to, \u017ee v\u00e4\u010d\u0161ina t\u00fdchto filmov prezentuje homoerotick\u00e9 t\u00fa\u017eby a identity z heteronormat\u00edvnej perspekt\u00edvy.25 V americkej kinematografii, s v\u00fdnimkou filmov\u00fdch titulov z produkcie nez\u00e1visl\u00fdch filmov\u00fdch spolo\u010dnost\u00ed, strednopr\u00fadov\u00e9 filmy reprezentuj\u00face bisexu\u00e1lne t\u00fa\u017eby a identity sa typicky s\u00fastre\u010fuj\u00fa na erotick\u00e9 trojuholn\u00edky (objekty t\u00fa\u017eby), ako je tomu napr\u00edklad vo filmoch Three of Hearts (Tri srdcia), In and Out (pribli\u017ene Utajen\u00fd a otvoren\u00fd), Threesome (Trojica), Chasing Amy (Nah\u00e1\u0148a\u010dka za Amy), ktor\u00e9 na jednej strane evokuj\u00fa provokat\u00edvne ot\u00e1zky t\u00fdkaj\u00face sa rodu objektu t\u00fa\u017eby, ale z\u00e1rove\u0148 prispievaj\u00fa k vytv\u00e1raniu a \u0161\u00edreniu stereotypov o nenormat\u00edvnych sexu\u00e1lnych identit\u00e1ch.
\nJedn\u00fdm zo strednopr\u00fadov\u00fdch filmov, ktor\u00fd prejavil amb\u00edciu pohra\u0165 sa s politick\u00fdm potenci\u00e1lom bisexuality prostredn\u00edctvom reprezent\u00e1cie fluid\u00e1lnosti erotick\u00fdch t\u00fa\u017eob, sexu\u00e1lnych prakt\u00edk a identity, je film Chasing Amy. Je v\u0161ak tento film naozaj pr\u00edbehom o kontrahegemonickom potenci\u00e1li bisexuality? O akej sexu\u00e1lnej identite je tu re\u010d? O ak\u00fa transform\u00e1ciu identity ide v tomto filme, kde sa hlavn\u00e1 protagonistka Alissa identifikuje ako lesba, ktor\u00e1 po rokoch sexu\u00e1lneho \u201eexperimentovania\u201c (ako nesk\u00f4r vyjde najavo, so \u017eenami aj mu\u017emi) zrazu na\u0161la toho prav\u00e9ho mu\u017ea? Pre\u010do v momente, ke\u010f sa Alissa za\u013e\u00fabi do mu\u017ea, po\u010diato\u010dn\u00e1 subverzn\u00e1 fluid\u00e1lnos\u0165 erotick\u00fdch t\u00fa\u017eob je nahraden\u00e1 strmhlav\u00fdm n\u00e1vratom k obnoveniu heteronormat\u00edvneho statusu quo?<\/p>\n
\u010eal\u0161\u00edm zauj\u00edmav\u00fdm pr\u00edkladom nevyu\u017eitej pr\u00edle\u017eitosti na reprezent\u00e1ciu politick\u00e9ho potenci\u00e1lu bisexuality je film Velvet Goldmine, v ktorom sa americk\u00fd re\u017eis\u00e9r Todd Haynes26 s\u00fastredil na pr\u00edbeh fikt\u00edvnej hviezdy britskej glam-rockovej sc\u00e9ny zo 70. rokov Briana Sladea a jeho milenca Curta Wilda. Brian, personifikuj\u00faci androg\u00fdnny imid\u017e Davida Bowieho, je vyobrazen\u00fd ako talentovan\u00fd a atrakt\u00edvny mlad\u00fd mu\u017e, z ktor\u00e9ho sa stane zbo\u017e\u0148ovan\u00fd, excentrick\u00fd a sl\u00e1vny glam-rockov\u00fd idol, verejne sa odd\u00e1vaj\u00faci slastiam bisexu\u00e1lnych orgi\u00ed. V momente, ke\u010f sa Brian ocit\u00e1 na vrchole sl\u00e1vy, rozhodne sa, \u017ee zinscenovan\u00e1 smr\u0165 na p\u00f3diu je pre\u0148ho jedin\u00fdm rie\u0161en\u00edm na \u00fanik pred glam-rockovou pers\u00f3nou, ktor\u00fa vytvoril, no v d\u00f4sledku tohto rozhodnutia str\u00e1ca postupne man\u017eelku Mandy, sl\u00e1vu, kari\u00e9ru, a po \u010dase aj milenca Curta. Stereotypn\u00e1 kon\u0161trukcia bisexuality sa prejavuje nielen v tom, \u017ee film glorifikuje promiskuitn\u00fa bisexualitu (a potenci\u00e1lne tak podnecuje automatick\u00e9 asociovanie bisexuality s promiskuitou), ale najm\u00e4 v tom, \u017ee reprezent\u00e1cia bisexuality v tomto filme je viac-menej apolitick\u00e1. Film s\u00edce nesmelo prezentuje bisexualitu aj ako sexu\u00e1lnu identitu, ale politick\u00fd potenci\u00e1l bisexuality je uml\u010dan\u00fd, napriek tomu, \u017ee \u010dasovo je film situovan\u00fd do obdobia po\u010diatkov bisexu\u00e1lneho aktivizmu.<\/p>\n
Podobn\u00e1 kritika sa vz\u0165ahuje na \u010doraz \u010dastej\u0161ie sa objavuj\u00facu reprezent\u00e1ciu bisexuality v reklame, \u010dasopisoch, novin\u00e1ch a telev\u00edzii. Existuj\u00face \u0161t\u00fadie dokumentuj\u00fa, \u017ee st\u00fapaj\u00faci po\u010det reprezent\u00e1ci\u00ed homoerotick\u00fdch t\u00fa\u017eob, prakt\u00edk a ident\u00edt v m\u00e9di\u00e1ch neznamen\u00e1 automatick\u00e9 naru\u0161ovanie heteronormat\u00edvneho statusu quo, ke\u010f\u017ee t\u00e1to reprezent\u00e1cia vo v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadov ignoruje existenciu bisexu\u00e1lnych, lesbick\u00fdch a gejsk\u00fdch komun\u00edt a hnut\u00ed, nevypoved\u00e1 o aktivizme za pr\u00e1va sexu\u00e1lnych men\u0161\u00edn a m\u00e1 tendenciu prezentova\u0165 homof\u00f3biu a diskrimin\u00e1ciu ako individu\u00e1lny, a nie spolo\u010densk\u00fd probl\u00e9m.<\/p>\n
Bisexualita: \u201enov\u00fd\u201c predmet akademick\u00e9ho v\u00fdskumu<\/p>\n
\u00dadaje prezr\u00e1dzaj\u00fa st\u00fapaj\u00faci po\u010det vedeck\u00fdch publik\u00e1ci\u00ed o bisexualite27, vydan\u00fdch v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch americk\u00fdch v 90. rokoch; mo\u017eno ich rozdeli\u0165 do troch skup\u00edn: empirick\u00e9, aktivistick\u00e9 a kriticko-teoretick\u00e9. Pr\u00edkladom empirick\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed bisexuality je kniha Dual Attraction: Understanding Bisexuality (Dvojak\u00e1 pr\u00ed\u0165a\u017elivos\u0165: ch\u00e1panie bisexuality),28 prezentuj\u00faca v\u00fdskum bisexuality medzi \u017eenami a mu\u017emi v San Franciscu, ako aj nov\u00e9 vydanie knihy Fritza Kleina29 The Bisexual Option: A Concept of One Hundred Percent Intimacy (Bisexu\u00e1lna alternat\u00edva: koncept stopercentnej int\u00edmnosti). Pr\u00edkladom aktivistick\u00fdch publik\u00e1ci\u00ed, prezentuj\u00facich v\u00fdpovede o formovan\u00ed bisexu\u00e1lnej identity, je antol\u00f3gia Bi Any Other Name: Bisexual People Speak Out (\u201eBi\u201c pod akouko\u013evek inou prez\u00fdvkou: v\u00fdpovede bisexu\u00e1lov)30, prezentuj\u00faca osobn\u00e9 comingoutov\u00e9 pr\u00edbehy \u013eud\u00ed, ktor\u00ed sa identifikuj\u00fa ako bisexu\u00e1li. Pod\u013ea n\u00e1zoru mnoh\u00fdch aktivistov a aktivistiek t\u00e1to antol\u00f3gia, ktor\u00e1 je jedn\u00fdm z prv\u00fdch pokusov o odhalenie nevidite\u013enej bisexu\u00e1lnej men\u0161iny, sa stala katalyz\u00e1torom hnutia za bisexu\u00e1lnu identitu a aktivizmus. K \u010fal\u0161\u00edm publik\u00e1ci\u00e1m, ktor\u00e9 prispeli k zvidite\u013e\u0148ovaniu bisexu\u00e1lov, patria knihy The Other Side of the Closet (Na druhej strane uzavretosti), antol\u00f3gia prezentuj\u00faca comingoutov\u00e9 pr\u00edbehy gejov, lesieb a bisexu\u00e1lov; Generation Q, antol\u00f3gia esej\u00ed o sexu\u00e1lnych men\u0161in\u00e1ch v kontexte AIDS kr\u00edzy; Bisexual Politics: Theories, Queries, and Visions (Bisexu\u00e1lna politika: te\u00f3rie, ot\u00e1zky a v\u00edzie), kniha pribli\u017euj\u00faca trajekt\u00f3riu bisexu\u00e1lneho aktivizmu v kontexte hnutia sexu\u00e1lnych men\u0161\u00edn; ako aj kniha Creating a Place for Ourselves: Lesbian, Gay and Bisexual Community Histories (Vytv\u00e1ranie priestoru pre n\u00e1s \/sam\u00fdch\/: hist\u00f3ria lesbick\u00fdch, gejsk\u00fdch a bisexu\u00e1lnych komun\u00edt), dokumentuj\u00faca rast lesbick\u00fdch, gejsk\u00fdch a bisexu\u00e1lnych komun\u00edt v USA.31 Pr\u00edkladom kriticko-teoretick\u00fdch pr\u00e1c o bisexualite s\u00fa \u0161t\u00fadie vych\u00e1dzaj\u00face z postmodernistickej te\u00f3rie, problematizuj\u00face koncept bisexu\u00e1lnej (a akejko\u013evek fixnej) identity, ako napr\u00edklad knihy RePresenting Bisexualities: Subjects and Cultures of Fluid Desires (Re-prezent\u00e1cia bisexual\u00edt: subjekty a kult\u00fary fluidn\u00fdch t\u00fa\u017eob) a u\u017e spomenut\u00e1 kniha Vice-Versa: Bisexuality and the Eroticism of Everyday Life (Vice versa: bisexualita a erotika ka\u017edodenn\u00e9ho \u017eivota).32 Kniha Lesbian and Bisexual Identities: Constructing Communities, Constructing Selves (Lesbick\u00e9 a bisexu\u00e1lne identity: kon\u0161truovanie komun\u00edt a seba sam\u00fdch),33 nach\u00e1dzaj\u00faca sa na rozmedz\u00ed kriticko-teoretick\u00fdch a aktivistick\u00fdch textov, potvrdzuje, \u017ee rast\u00faci po\u010det akademick\u00fdch diskurzov o bisexualite v 90. rokoch treba vidie\u0165 ako v\u00fdsledok vplyvu aktivizmu na akademick\u00e9 diskurzy, ale aj ako reakciu akademick\u00fdch kruhov na rast\u00face politick\u00e9 zvidite\u013e\u0148ovanie bisexu\u00e1lnych aktivistov a aktivistiek.<\/p>\n
Autori a autorky mnoh\u00fdch akademick\u00fdch publik\u00e1ci\u00ed v\u0161ak upozor\u0148uj\u00fa na to, \u017ee bisexualita nie je \u017eiadnym nov\u00fdm predmetom akademick\u00e9ho v\u00fdskumu, pri\u010dom sa odvol\u00e1vaj\u00fa na pr\u00e1cu Sigmunda Freuda, ktor\u00fd za\u010dlenil koncept bisexuality do psychoanalytickej te\u00f3rie a praxe u\u017e koncom 19. storo\u010dia, na Alfreda Kinseyho, zaoberaj\u00faceho sa v\u00fdskumom r\u00f4znych sexu\u00e1lnych prakt\u00edk v 40. a 50. rokoch, ako aj na r\u00f4zne kriticko-teoretick\u00e9 pr\u00e1ce artikuluj\u00face nebin\u00e1rne defin\u00edcie sexuality v uplynul\u00fdch troch desa\u0165ro\u010diach (Michel Foucault, postmodernistick\u00e1 feministick\u00e1 te\u00f3ria a queer te\u00f3ria).<\/p>\n
Modernistick\u00e9 ch\u00e1panie bisexuality je naj\u010dastej\u0161ie ovplyvnen\u00e9 postojmi Sigmunda Freuda, in\u0161pirovan\u00e9ho n\u00e1zormi Wilhelma Fliessa. V uplynul\u00fdch sto rokoch boli Freudove n\u00e1zory na bisexualitu podroben\u00e9 d\u00f4kladnej kritike a mnoh\u00ed s\u00fa\u010dasn\u00ed teoretici a teoreti\u010dky, zaoberaj\u00face sa \u0161t\u00fadiom sexuality, maj\u00fa tendenciu zauja\u0165 dekon\u0161trukt\u00edvny postoj k Freudovmu ch\u00e1paniu bisexuality ako \u201euniverz\u00e1lnej dispoz\u00edcie\u201c.<\/p>\n
Alfred Kinsey sa predstavil vedeckej komunite v roku 1948 tzv. \u0161tandardn\u00fdm rebr\u00ed\u010dkom (Standard Scale) na meranie individu\u00e1lnej sexu\u00e1lnej orient\u00e1cie. Pod\u013ea Kinseyho mo\u017eno sexu\u00e1lnu orient\u00e1ciu ch\u00e1pa\u0165 ako kontinuum od 0 po 6, kde 0 zodpoved\u00e1 v\u00fdhradne heterosexu\u00e1lnej orient\u00e1cii a 6 v\u00fdhradne homosexu\u00e1lnej orient\u00e1cii, s r\u00f4znymi mo\u017en\u00fdmi vari\u00e1ciami uprostred, ktor\u00e9 premos\u0165uj\u00fa oba p\u00f3ly. Kinsey bol tak prv\u00fd, kto spochybnil kon\u0161trukt statickej bin\u00e1rnej opoz\u00edcie heterosexuality a homosexuality.<\/p>\n
Fritz Klein, in\u0161pirovan\u00fd Kinseym, prispel k v\u00fdskumu sexuality v 80. rokoch tzv. Kleinovou tabu\u013ekou sexu\u00e1lnej orient\u00e1cie (Klein Sexual Orientation Grid). Pod\u013ea Marjorie Garber bolo Kleinovo ch\u00e1panie sexu\u00e1lnej orient\u00e1cie ist\u00fdm krokom vpred oproti Kinseymu, preto\u017ee do sexu\u00e1lnej orient\u00e1cie a identifik\u00e1cie zah\u0155\u0148alo nielen sexu\u00e1lne spr\u00e1vanie, ale aj fant\u00e1zie a ot\u00e1zky \u017eivotn\u00e9ho \u0161t\u00fdlu. Garber v\u0161ak upozor\u0148uje na to, \u017ee Kleinova tabu\u013eka neberie do \u00favahy faktor \u010dasu, teda zmeny v individu\u00e1lnom spr\u00e1van\u00ed, ako ani vplyvy spolo\u010densk\u00fdch a kult\u00farnych faktorov, ktor\u00e9 neust\u00e1le menia defin\u00edcie a pos\u00favaj\u00fa hranice medzi homosexualitou a heterosexualitou, mu\u017esk\u00fdmi a \u017eensk\u00fdmi vlastnos\u0165ami, sexu\u00e1lnou identitou, orient\u00e1ciou a sexu\u00e1lnymi praktikami. Hoci Kinsey a Klein vo svojich v\u00fdskumoch nikdy nepou\u017eili term\u00edn bisexualita, \u0161tandardn\u00e1 interpret\u00e1cia ich teoretick\u00fdch n\u00e1h\u013eadov na sexualitu je tak\u00e1, \u017ee bisexu\u00e1lna orient\u00e1cia sa nach\u00e1dza medzi dvoma p\u00f3lmi kontinua, uprostred hetero- a homosexu\u00e1lnej orient\u00e1cie a identifik\u00e1cie.<\/p>\n
Podobne ako mnoh\u00ed in\u00ed autori a autorky, vych\u00e1dzaj\u00face z postmodernistick\u00e9ho ch\u00e1pania sexuality, Marjorie Garber problematizuje koncepty sexu\u00e1lnej orient\u00e1cie a fixnej identity a tvrd\u00ed: \u201eAk bisexualita nie je iba \u010fal\u0161ou sexu\u00e1lnou orient\u00e1ciou (a ja si mysl\u00edm, \u017ee nie je), ale je sexualitou, ktor\u00e1 neguje sexu\u00e1lnu orient\u00e1ciu ako kateg\u00f3riu, sexualitou, ktor\u00e1 ohrozuje a spochyb\u0148uje jednoduch\u00e9 bin\u00e1rne opoz\u00edcie homosexu\u00e1l \u2013 heterosexu\u00e1l, \u201aqueer\u2018 a \u201ahet\u2018, a ich biologick\u00e9 a fyziologick\u00e9 v\u00fdznamy, ako aj rodov\u00e9 kateg\u00f3rie mu\u017e a \u017eena, potom p\u00e1tranie po v\u00fdzname slova bisexu\u00e1l pon\u00faka in\u00e9 v\u00fdsledky. Namiesto pomen\u00favania nevidite\u013enej, nepov\u0161imnutej men\u0161iny, ktor\u00e1 si teraz h\u013ead\u00e1 miesto pod slnkom, bisexu\u00e1l, resp. bisexu\u00e1lka sa nach\u00e1dza, tak ako je to pre bisexu\u00e1lov a bisexu\u00e1lky pr\u00edzna\u010dn\u00e9, v\u0161ade a nikde. Stru\u010dne, na [bisexualitu] sa nevz\u0165ahuje \u017eiadne \u201anaozaj\u2018. Ot\u00e1zka, \u010di niekto je \u201anaozaj\u2018 heterosexu\u00e1l alebo gej, nazna\u010duje nepochopenie sexuality, ktor\u00e1 je fluid\u00e1lna, a nie zafixovan\u00e1; je to pr\u00edbeh, ktor\u00fd sa \u010dasom men\u00ed, na rozdiel od konceptu fixnej identity, akoko\u013evek zlo\u017eitej. Erotick\u00e9 objavenie bisexuality je faktom, ktor\u00fd odha\u013euje, \u017ee sexualita je procesom rastu, transform\u00e1cie a prekvapenia, nie stabiln\u00e9ho a poznate\u013en\u00e9ho stavu bytia.\u201c (Garber 1995, s. 65-66.)<\/p>\n
V tomto cit\u00e1te Garber jasne odmieta teoretick\u00e9 ch\u00e1panie sexu\u00e1lnej identity v zmysle bin\u00e1rnych opoz\u00edci\u00ed v prospech ch\u00e1pania sexu\u00e1lnej identity ako fluid\u00e1lnej, nezafixovanej a potenci\u00e1lne sa meniacej. Svoj n\u00e1h\u013ead na bisexualitu prec\u00edzne artikuluje v tvrden\u00ed, \u017ee bisexualita ako prejav fluid\u00e1lnosti sexu\u00e1lnych t\u00fa\u017eob sa vyzna\u010duje \u201eodolnos\u0165ou vo\u010di stabilnej referen\u010dnosti\u201c34.<\/p>\n
Vzh\u013eadom na to, \u017ee identita je organiza\u010dn\u00fdm princ\u00edpom men\u0161inov\u00fdch spolo\u010densk\u00fdch hnut\u00ed, autorky a autori zaoberaj\u00faci sa postmodernistickou dekon\u0161trukciou identity poukazuj\u00fa na kontradikciu medzi ch\u00e1pan\u00edm subjektu v kritickej te\u00f3rii a imperat\u00edvmi politick\u00e9ho aktivizmu. Gayatri Chakravorty Spivak (1985)35, zn\u00e1ma svojou anti-esencionalistickou teoretickou poz\u00edciou tvrd\u00ed, \u017ee v aktivistickom kontexte je \u201estrategick\u00fd esencionalizmus\u201c opodstatnen\u00fd. Podobne ako Spivak, Judith Butler (1991) a Eve Kosofsky Sedgwick (1993) problematizuj\u00fa koncept unit\u00e1rneho subjektu a rozli\u0161uj\u00fa medzi politicky strategickou identifik\u00e1ciou a dekon\u0161truktivistick\u00fdm ch\u00e1pan\u00edm identity ako fluid\u00e1lnej, ne-unit\u00e1rnej subjektivity.<\/p>\n
Ot\u00e1zka politickej subjektivity je kritickou ot\u00e1zkou v \u00favah\u00e1ch o diskurz\u00edvnej kon\u0161trukcii bisexuality. D\u00f4le\u017eit\u00e9 je si uvedomi\u0165, \u017ee politick\u00fd potenci\u00e1l bisexuality je uml\u010dan\u00fd nielen v t\u00fdch medi\u00e1lnych reprezent\u00e1ci\u00e1ch, ktor\u00e9 sa zameriavaj\u00fa na rod objektu t\u00fa\u017eby a na komodifik\u00e1ciu bisexuality, ale aj v mnoh\u00fdch akademick\u00fdch diskurzoch o bisexualite, ktor\u00e9 ignoruj\u00fa ot\u00e1zky re\u017eimov moci a politick\u00fdch subjektov. Domnievam sa, \u017ee ak sa m\u00e1 bisexualita sta\u0165 subverz\u00edvnou, kontra-hegemonickou, nar\u00fa\u0161aj\u00facou heteronormat\u00edvny status quo, je nevyhnutn\u00e9 bisexualitu artikulova\u0165 ako politick\u00fa subjektivitu, konfrontuj\u00facu sa s re\u017eimami moci.<\/p>\n
Pozn\u00e1mky:<\/p>\n
1Pozri Garber, Marjorie: Vice-Versa: Bisexuality and the Eroticism of Everyday Life. Simon and Schuster, New York 1995, s. 15.
\n2Tam\u017ee.
\n3Pozri Foucault, Michel: The History of Sexuality: Volume 1, An Introduction. Vintage, New York [1976], 1990, s. 45.
\n4Foucault, Michel: The History of Sexuality: Volume 1, An Introduction. Vintage, New York [1976], 1990; Eve Kosofsky Sedgwick: Epistemology of the Closet. University of California Press, Los Angeles 1990; Butler, Judith: Gender Trouble: Feminism and the Subversion of Identity. Routledge, New York a Lond\u00fdn 1990; Garber, Marjorie: Vice-Versa: Bisexuality and the Eroticism of Everyday Life. Simon and Schuster, New York 1995; Hall, Donald E. \u2013 Pramaggiore, Maria: RePresenting Bisexualities: Subjects and Cultures of Fluid Desires. New York University Press, New York a Lond\u00fdn 1996; Esterberg, Kristin C.: Lesbian and Bisexual Identities: Constructing Communities, Constructing Selves. Temple University, Filadelfia 1997; Sender, Katherine: Off the Straight and Narrow: Lesbians, Gays, and Bisexuals on Television. Media Education Foundation, Northampton 1998; Henderson, Lisa: Queer Communication Studies. In: Gudykunst, William (ed.). Communication Yearbook, Vol. 24, Sage, Thousand Oaks 2000, s. 464-484.
\n5Pozri Garber, Eric: A Spectacle in Color: The Lesbian and Gay Subculture of Jazz Age Harlem. In: Duberman, Martin a i. (eds.): Hidden from History: Reclaiming the Gay and Lesbian Past. Meridian, The Penguin Group, New York 1990, s. 318-331.
\n6Pozri B\u00e9rub\u00e9, Allan. Marching to a Different Drummer: Lesbian and Gay GIs in World War II. In: Duberman, Martin a i. (eds.): Hidden from History: Reclaiming the Gay and Lesbian Past. Meridian, The Penguin Group, New York 1990.
\n7Pozri D\u2019Emilio, John: Gay Politics and Community in San Francisco Since World War II. In: Duberman, Martin a i. (eds.): Hidden from History: Reclaiming the Gay and Lesbian Past. Meridian, The Penguin Group, New York 1990, s. 456-473.
\n8Pozri Butler, Judith: Gender Trouble: Feminism and the Subversion of Identity. Routledge, New York a Lond\u00fdn 1990.
\n9Pozri Rosenbloom, Rachel (ed.): Unspoken Rules: Sexual Orientation and Women\u2019s Human Rights. International Gay and Lesbian Human Rights Commission 1995, s. 215-225.
\n10Jedn\u00fdm z tragick\u00fdch pr\u00edkladov pretrv\u00e1vaj\u00facej homof\u00f3bie v USA je brut\u00e1lne usmrtenie Mathewa Sheparda, \u0161tudenta z University of Wyoming v roku 1998.
\n11Pod heteronormat\u00edvnou spolo\u010dnos\u0165ou rozumiem spolo\u010dnos\u0165, ktor\u00e1 pova\u017euje heterosexu\u00e1lne t\u00fa\u017eby, vz\u0165ahy a akty za normu, a ak\u00e9ko\u013evek in\u00e9 sexu\u00e1lne t\u00fa\u017eby, vz\u0165ahy a akty za odch\u00fdlku od normy.
\n12Allan B\u00e9rub\u00e9 uv\u00e1dza ako pr\u00edklad \u010dl\u00e1nok s titulkom Hidden Homos and How to Spot Them (Utajen\u00ed teplo\u0161i a ako ich spozna\u0165). Pozri B\u00e9rub\u00e9, Allan: Marching to a Different Drummer: Lesbian and Gay GIs in World War II. In: Duberman, Martin a i. (eds.): Hidden from History: Reclaiming the Gay and Lesbian Past. Meridian, The Penguin Group, New York 1990, s. 393.
\n13Pozri Sender, Katherine: Off the Straight and Narrow: Lesbians, Gays, and Bisexuals on Television. Media Education Foundation, Northampton 1998.
\n14Pozri Gross, Larry: Contested Closets: The Politics and Ethics of Outing. University of Minnesota Press, Minneapolis a Lond\u00fdn 1993.
\n15Pozri Dyer, Richard: Now You See It: Studies on Lesbian and Gay Film. Routledge, New York a Lond\u00fdn 1990, s. 1, 292.
\n16Pozri Garber, Marjorie: Vice-Versa: Bisexuality and the Eroticism of Everyday Life. Simon and Schuster, New York 1995, s. 94.
\n17Tam\u017ee, s. 95.
\n18Pozri Epstein, Rob \u2013 Jeffrey Friedman: The Celluloid Closet. A Telling Pictures Production, 1995. Pozri tie\u017e Vito Russo: The Celluloid Closet: Homosexuality in the Movies. Harper and Row, New York [1981] 1987.
\n19Podrobn\u00fa anal\u00fdzu reprezent\u00e1cie bisexu\u00e1lnych protagonistov vo filmoch je mo\u017en\u00e9 n\u00e1js\u0165 v knihe Wyane M. Bryant: Bisexual Characters in Film: From Anais to Zee. Harrington Park Press, New York 1997. Pr\u00edklady reprezent\u00e1cie bisexu\u00e1lov v telev\u00edzii s\u00fa zdokumentovan\u00e9 vo v\u00fdskumnom videoprojekte Off the Straight and Narrow: Lesbians, Gays and Bisexuals on Television. Media Education Foundation, Northampton 1998.
\n20Pozri Leland, John: Bisexuality. Not Gay. Not Straight. A New Sexual Identity Emerges. In: Newsweek 17. j\u00fala 1995, s. 44-50.
\n21Leland poukazuje na to, \u017ee David Bowie, Mick Jagger, Courtney Love, Billie Holiday, Rachel Williams, Sandra Bernhard a Michael Stipe s\u00fa zdrojom in\u0161pir\u00e1cie pre bisexu\u00e1lky a bisexu\u00e1lov r\u00f4znych gener\u00e1ci\u00ed.
\n22Pozri Walk on the Bi-Side, Date Line. (Producentka: Cathy Singer, ABC, 1995).
\n23Pr\u00edkladom je text piesne Bi z produkcie britskej skupiny Living Colour: \u201eThere is a category if you are straight or gay, You are a wild card gambler, if you like it both ways. Everybody wants you when you are bi, Looking at the girls, Eyeing all the guys, Everybody loves you when you are bi, The tension and the passion is doubly amplified…\u201c (\u201eExistuje kateg\u00f3ria, ak si heterosexu\u00e1l\/ka alebo gej, ale ak sa ti p\u00e1\u010dia aj mu\u017ei aj \u017eeny, si pova\u017eovan\u00fd\/\u00e1 za hazardn\u00e9ho\/n\u00fa hr\u00e1\u010da\/ku kariet. V\u0161etci \u0165a chc\u00fa, ak si \u201abi\u2018 (bisexu\u00e1l\/ka), ak sa obzer\u00e1\u0161 za diev\u010datami a poh\u013eadom vyzlieka\u0161 v\u0161etk\u00fdch chlapcov, ka\u017ed\u00fd \u0165a miluje, ak si \u201abi\u2018, nap\u00e4tie a v\u00e1\u0161e\u0148 s\u00fa dvojn\u00e1sobn\u00e9.\u201c).
\n24Pozri Kosofsky Sedgwick, Eve: Epistemology of the Closet. University of California Press 1990.
\n25Richard Dyer sa odvol\u00e1va na filmografiu Gays and Film, ktor\u00e1 v roku 1984 obsahovala 1300 filmov\u00fdch titulov. Pozri Dyer, Richard: Now You See It: Studies on Lesbian and Gay Film. Routledge, New York a Lond\u00fdn 1990, s. 1, 292.
\n26Pozri film Velvet Goldmine. (Re\u017eis\u00e9r: Todd Haynes. Miramax, 1998).
\n27Pozri o. i.: Hutchins Loraine \u2013 Kaahumanu, Lani (eds.): Bi Any Other Name: Bisexual People Speak Out. Alyson Publications, Boston 1991; Reba Weise, Elizabeth (ed.): Closer to Home: Bisexuality and Feminism. Seal Press, Seattle 1992; Klein, Fritz: The Bisexual Option. Haworth Press, New York a Lond\u00fdn 1993; Weinberg, Martin S. a i.: Dual Attraction: Understanding Bisexuality. Oxford University Press, New York 1994; Garber, Marjorie: Vice-Versa: Bisexuality and the Eroticism of Everyday Life. Simon and Schuster, New York 1995; Tucker, Naomi (ed.): Bisexual Politics: Theories, Queries and Visions. The Haworth Press, New York a Lond\u00fdn 1995; Hall, Donald E. \u2013 Pramaggiore, Maria: RePresenting Bisexualities: Subjects and Cultures of Fluid Desires. New York University Press, New York a Lond\u00fdn 1996; Bryant, Wyane M.: Bisexual Characters in Film: From Anais to Zee. Harrington Park Press, New York 1997; Esterberg, Kristin C.: Lesbian and Bisexual Identities: Constructing Communities, Constructing Selves. Temple University, Filadelfia 1997; Beemyn, Brett: Creating a Place for Ourselves: Lesbian, Gay and Bisexual Community Histories. Routledge, New York 1997.
\n28Pozri Weinberg, Martin S.: Dual Attraction: Understanding Bisexuality. Oxford University 1994.
\n29Pozri Klein, Fritz: The Bisexual Option: A Concept of One Hundred Percent Intimacy. Harworth Press, New York a Lond\u00fdn 1993. Prv\u00e1 ed\u00edcia vy\u0161la v roku 1978. Autor knihy uverejnil druh\u00e9 vydanie pod nov\u00fdm menom Dr. Fred Klein.
\n30Pozri Hutchins, Loraine \u2013 Kaahumanu, Lani (eds.): Bi Any Other Name: Bisexual People Speak Out. Alyson Publications, Boston 1991.
\n31Pozri Pierce Buxton, Amity: The Other Side of the Closet. IBS Press 1991; Bertein, Robin \u2013 Silberman, Seth Clark (eds.): Generation Q. Alyson Publications, Boston 1991; Tucker, Naomi (ed.): Bisexual Politics: Theories, Queries and Visions. The Haworth Press, New York a Lond\u00fdn 1995; Breemyn, Brett (ed.): Creating a Place for Ourselves: Lesbian, Gay and Bisexual Community Histories. Routledge, New York a Lond\u00fdn 1997.
\n32Pozri Garber, Marjorie: Vice-Versa: Bisexuality and the Eroticism of Everyday Life. Simon and Schuster, New York 1995; Hall, Donald E. \u2013 Pramaggiore, Maria: RePresenting Bisexualities: Subjects and Cultures of Fluid Desires. New York University Press, New York a Lond\u00fdn 1996.
\n33Pozri Esterberg, Kristin C.: Lesbian and Bisexual Identities: Constructing Communities, Constructing Selves. Temple University, Filadelfia 1997.
\n34Pozri Garber, Marjorie: Vice-Versa: Bisexuality and the Eroticism of Everyday Life. Simon and Schuster, New York 1995, s. 149.
\n35Pozri Butler, Judith: Gender Trouble: Feminism and the Subversion of Identity. Routledge, New York a Lond\u00fdn 1990; Kosofsky Sedgwick, Eve: Epistemology of the Closet. University of California Press, Los Angeles 1990; Gayatri Chakravorty Spivak: Can the Subaltern Speak? Speculations on Widow Sacrifice. Wedge 7(8), 1985, s. 120-130.<\/p>\n
Autorka je doktorandka University of Massachusetts, Amherst, USA.<\/p>\n
\u0160t\u00fadiu uverej\u0148ujeme s l\u00e1skav\u00fdm dovolen\u00edm autorky.
\nVy\u0161lo vo Feministickom kult\u00farnom \u010dasopise ASPEKT 2 \/ 2000 \u2013 1 \/ 2001.<\/p>\n
<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Viera Wallace-Lorencov\u00e1 Je bisexualita \u201etret\u00edm druhom\u201c sexuality, mimo homosexuality a heterosexuality, alebo medzi nimi? Alebo je to \u010dosi, \u010do predov\u0161etk\u00fdm absol\u00fatne spochyb\u0148uje samotn\u00fd koncept sexu\u00e1lnej identity? Pre\u010do namiesto hetero-, homo-, auto-, pan- a bisexuality nehovor\u00edme jednoducho o \u201esexualite\u201c? A m\u00f4\u017ee n\u00e1s bisexualita nau\u010di\u0165 nie\u010do fundament\u00e1lne o povahe \u013eudskej erotiky? Marjorie Garber1 Term\u00edny bisexualita a homosexualita, […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":52,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"rop_custom_images_group":[],"rop_custom_messages_group":[],"rop_publish_now":"initial","rop_publish_now_accounts":[],"rop_publish_now_history":[],"rop_publish_now_status":"pending","footnotes":""},"categories":[12],"tags":[27],"class_list":["post-72","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-cislo6","tag-bisexualita"],"yoast_head":"\n