Obchod s vierou: 10 ročné status quo

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov sa v Slovenskej republike uskutočnilo v máji 2001 podľa zákona 165/1998 z.z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2001. Išlo o historicky prvé sčítanie ľudu po vzniku Slovenskej republiky. Slovenské sčítanie bolo súčasťou celosvetových sčítaní a výsledky sú medzinárodne porovnateľné. Ich význam je predovšetkým v tom, že dávajú možnosť predpokladať vývoj na budúce obdobie.

Jedným zo zisťovaných údajov bolo aj náboženské vyznanie obyvateľov. Výsledky sčítania poukázali, že v tejto oblasti došlo k výraznému posunu, pretože vzrástol počet veriacich z 3,8 milióna v roku 1991 na 4,5 milióna v roku 2001. Znamená to nárast veriacich zo 72,8 % na 84,1 %. Podiel obyvateľov, ktorí sa prihlásili k Rímskokatolíckej cirkvi vzrástol zo 60,4 % na 68,9 %, teda o viac než pol milióna obyvateľov. K Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania sa prihlásilo 6,9 % obyvateľov, čo je len o 0,7 % viac ako v roku 1991. Vzrástol aj počet obyvateľov hlásiacich sa ku Gréckokatolíckej cirkvi z 3,4 % na 4,1 %. Mierny nárast zaznamenali aj Reformovaná kresťanská cirkev, ku ktorej sa hlásia 2 % obyvateľov a Pravoslávna cirkev s 0,9 percentným podielom obyvateľov. Nárast zaznamenal aj počet osôb bez vyznania, ktorých podiel sa zvýšil z 9,8 % v roku 1991 na 13 % v roku 2001. Všeobecný nárast veriacich aj neveriacich bol možný najmä preto, že počet nezistených údajov sa znížil v roku 2001 o viac než 700 000 osôb. Nepodarilo sa zistiť náboženské vyznanie u 160 598 osôb, kým v roku 1991 bol počet týchto osôb na úrovni 917 835.

Aj napriek tomu, že Štatistický úrad SR tvrdil, že spracované výsledky sa použijú na porovnávanie vývoja v spoločnosti v predchádzajúcich desiatich rokoch a umožnia medzinárodné porovnávanie charakteristík, už týždeň po zverejnení prvých výsledkov sčítania MK SR zverejnilo návrh zákona o financovaní cirkví a náboženských spoločností, ktorý tieto výsledky interpretuje úplne inak a dáva možnosť na ich zneužitie. Na tlačovej besede Sociálnodemokratickej mládeže Slovenska (7. 11. 2001), ktorá sa venovala spomínanému zákonu, jej predstavitelia prezentovali niektoré závery z právnej analýzy tohto zákona. Analýza poukazuje na viaceré hrubé nedostatky tohto zákona.

Definitívna podoba návrhu zákona o financovaní cirkví z MK SR sa opiera o výsledky sčítania ľudu. (Na tento fakt poukazovala Sociálnodemokratická mládež Slovenska už vo svojej kampani „Veriť neznamená platiť cirkev“ pred sčítaním ľudu.) Navyše však uvádza aj iné zjavné pochybenia. V návrhu zákona sa doslovne uvádza, že členom cirkvi je „každá fyzická osoba, ktorá pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov vyjadrí svoju účasť na náboženskom živote danej cirkvi, alebo vzťah k nej; rozhodujúcim je posledné sčítanie, ktorého výsledky sú publikované k 1. januáru roka, ktorý predchádza roku, na ktorý sa zostavuje štátny rozpočet“ (§ 2, písm. a). Uvádzam teda niektoré dôvody z právnej analýzy, pre ktoré nie je možné tento zákon prijať a prečo je v hrubom rozpore s právnym poriadkom:

otázka, ktorá sa pýtala na vyznávanie náboženstva je zneužitá, pretože vôbec nesúvisí s členstvom v cirkvi;

občan sa nevyjadril, že chce byť členom cirkvi, teda vedomé prihlásenie sa absentuje (prihláška, prihlásenie, vyhlásenie, čiže osobné údaje potvrdené podpisom);

na základné ľudské právo – právo na združovanie – tvorcovia návrhu zabúdajú (štát koná presný opak – bez vedomia občana ho združuje, čím mu nedáva právo slobodného výberu, a tým porušuje právo na združovanie);

zákon 165/1998 z.z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2001, na ktorý sa odvoláva aj návrh zákona v spomínanom § 2, písm. a), jasne hovorí, že výsledky sčítania je možné použiť len na štatistické účely, preto je návrh zákona s týmto zákonom v rozpore (napr. koncesionárske poplatky nie sú udeľované na základe sčítania, ale čestného prehlásenia vlastníkov televízorov);

štatistické údaje nevyjadrujú pravdivosť aktu, pretože ich nie je možné spätne overiť (nie je možné udeliť dotáciu na základe takýchto výsledkov, pretože nie je možné určiť adresnosť dotácie, čo je základná podmienka udelenia dotácie);

prvýkrát sa navrhuje model využívajúci sčítanie, čo znamená 10 rokov vopred nemenný stav.

Je prekvapujúce ako je možné, že § 2 vôbec prešiel cez Legislatívnu radu vlády, keď je tak  evidentne hrubo v rozpore s právnym poriadkom.

Sociálnodemokratická mládež Slovenska svojou kampaňou, aby ľudia v sčítaní obyvateľov neuviedli svoje vierovyznanie, nemala za cieľ zvýšiť počet neveriacich, ale zabrániť, aby výsledky boli zneužité. Aj napriek tomu, že počet tých, ktorí uviedli v otázke 12 možnosť „bez vyznania“ vzrástol, na druhej strane vzrástol aj počet tých, ktorí sa hlásia k cirkvám. Jednoznačný merateľný výsledok teda nemôžeme skonštatovať, ale jednoznačným úspechom je, že sa táto téma stala spoločensky známejšou.

Peter Škriečka

(Autor je podpredseda SDMS pre vonkajšie vzťahy)

Facebooktwitterredditpinterestlinkedintumblr