Také moje malé zamyslenie sa…alebo tenis ženský či mužský?

Už ste niekedy písali reakciu na článok uvedený v niektorom zo slovenských časopisov či novín? Nie? Nechcelo sa Vám smoliť list, vkladať ho do obálky a posielať na adresu redakcie? Alebo skôr sledovať, či nevyšla v jednom z nasledujúcich čísiel? Ak ste sa v písaní reakcií na články našli, tak už určite viete, že na internete sa môžete v tejto činnosti realizovať do zblbnutia.

Je to rýchle a anonymné. I keď tou anonymnosťou v ničom neprevyšuje vyššie spomenutú pracnejšiu a zastaralú modifikáciu, má tento spôsob jednu výhodu. Vašu reakciu následne po odoslaní uvidia všetci “pripojení” čitatelia a majú možnosť na ňu hneď reagovať. Je častým javom, že zúčastnení rozpútajú slovnú potýčku, ktorá sa od obsahu článku vzdiali na míle. Reakcie čitateľov na články o úspechoch slovenského tenisu na stránkach denníku SME sú toho príkladom.

Vďaka tomu, že úspechy momentálne žne iba jeho ženská časť, sú tieto kritické pohľady namierené na tenistky. I keď si neviem predstaviť podobné reakcie na tenistov. Ani keby išlo o čisto ženskú debatu. Po senzačnom víťazstve Daniely Hantuchovej na turnaji WTA v Montreale sa po malej chvíli “zvrhla” debata “reakčníkov” na článok o jej úspechu, na Česko-Slovenský problém, v ktorom bola hlavným bodom programu Martina Hingis. Tá však mala s daným článkom málo spoločné. Vo finále vtedy proti nej stála Jennifer Capriati. Polemiky, či je Martina Slovenka, Češka alebo Švajčiarka sa v modernej kozmopolitnej spoločnosti zdajú byť dosť nepodstatné. Česko-Slovenský problém v tenise bol však iba slabým odvarom toho, čoho svedkom boli reakcie na článok D. Hantuchovej chýbali sily, uverejnenom v SME 5.9.2002. Poskytli obraz o tolerancii, ktorej máme v našej spoločnosti ako šafranu.

Prečo sa najčastejšie stávajú terčom takéhoto prejavu odporu vrcholové športovkyne? Sú to jediné úspešné ženy v reflektoroch médií, ktoré nie vždy spĺňajú kritériá ženskosti heteronormatívnej spoločnosti. Lenže šport je predovšetkým o svaloch, rýchlosti, vytrvalosti a šikovnosti. Všetko vlastnosti, ktoré sú našou spoločnosťou prisudzované skôr mužom. Svalnatý muž je krásny, svalnatá žena je škaredá. Kulturistovi svaly závidíme, kulturistka v nás vzbudzuje odpor. Tak ako priširoké ramená gymnastiek, kanoistiek a plavkýň. Už ste určite videli takúto športovkyňu v šatách na ramienka. Strašné však? Ale prečo by si také šaty nemali obliecť napríklad kulturistky, keď sa im páčia? Nech len pekne vystavujú na obdiv výsledok množstva rokov driny a odriekania.

Zjazdárky, rýchlokorčuliarky a cyklistky nechávame na pokoji. Veď svojou postavou pripomínajú skôr ženy, ktorým sa tuk ukladá do tých správnych miest. Stehien a zadku. A to všetko sa ľahko schová pod nejakú velikánsku neforemnú sukňu. Ale nebodaj si dajú nejaké obtiahnuté nohavice, či krátke nohavice. Vrchol nevkusu! Ako je to možné, že sa nám kulturista v tielku a vypasovaných nohaviciach pozdáva? Spomínate si na obdobie najväčšej slávy Martiny Navrátilovej? Výnimkou bola iná reakcia na jej osobu, ako tá, že vyzerá ako muž. Ja som si na nej nič mužského nikdy nevšimla, ani keď stála dva metre od mňa, nepôsobila na mňa mužsky. Ani nedávno na US Open, kde pre Eurosport porovnávala hru Sereny a Venus. Nikdy nemala mužskú chôdzu ani hrubý hlas. Žeby tie svaly? Smiešne. O to horšie bolo, že jej jedinou súperkou v tých časoch bola Chris Evert. Prototyp žensky vyzerajúcej úspešnej športovkyne. Pri nej bola omnoho úspešnejšia Martina iba mužatkou či lesbou. Áno tu je kameň úrazu. Netajená sexuálna orientácia urobila z Martiny v očiach časti verejnosti muža. Veľmi jednoznačná rovnica. Lesba = muž. Bohužial ďalšia tenistka v histórii, ktorá sa k lesbizmu otvorene priznáva, opäť nevyzerá podľa obvyklej šablóny moc žensky. Amelie Mauresmo rovnicu iba potvrdzuje.

Je zaujímavé, že verbálnemu osočovaniu úplne unikla ďalšia tenistka Gigi Fernandez. V štvorhre tvorila dlhé roky s Natašou Zverevou neporaziteľný pár. To že je Gigi lesba jej asi bolo odpustené, pretože je oslnivo krásna a trošku priženská na skostnatelé predstavy heterosexuálov o lesbách. “Čierny Peter” ostal Martine aj po príchode Steffi Graf a Gabriely Sabatini. V Steffi sa snúbil športový talent s úspechmi a ženskou krásou. Gabrielina krása zase vyrážala dych. Zaujímavé, že som sa nikdy nestretla s polemikou, či nie je Gabriela lesba. Bez tej zavádzajúcej tváre, by bola omnoho lepšia kandidátka na mužatku. Bol to asi ten istý prípad ako u Gigi Fernandez. Krása zavádza a niekedy ospravedlňuje. Pamätáte si pohyb Gabriely po kurte? Jej chôdzu, držanie tela? Úplný chalan. V tých časoch však mala svaly iba Martina Navrátilová a tak bola “iná” iba ona.

Dnes je tomu inak. Tenisu kraľujú svalnaté alebo mierne zavalité atlétky. Videli ste už štíhlu guliarku alebo diskárku? Asi nie. V silových športoch sa bez svalovej hmoty ťažko presadíte. A tenis už dávnejšie silovým športom je! A tak sa presadzujú sestry Williamsové a Jennifer Capriati. Disponujú však aj svalovou hmotou. Tou im môže konkurovať snáď iba Amelie Mauresmo. A tá to schytáva naplno na všetkých frontoch. Má svaly ako Williamsky a chodí ako Gabriela Sabatini. Čo jej na kráse nepridáva, lebo na nikoho žensky nepôsobí. Ale komu budete vysvetľovať, že aj napriek tomu ženská je? Len sa musí človek prizrieť lepšie a vnímať inak? Snažiť sa to ženské objaviť. Niektorým ľuďom bohužiaľ stačí zrakový vnem na to, aby vedeli človeka zaradiť. Takých by ľahko oklamala každá drag queen. Ako sa dá vyrozumieť z reakcií mužských čitateľov, ďalšou kandidátkou na “Čierneho Petra” je Justine Henin. Tá síce až také objemné svaly nemá. Neženská chôdza a fakt, že jej príroda nenadelila dosť toho, čo majú muži na ženách najradšej, z nej robí v ich očiach hneď transsexuálnu tenistku, ktorej by malo byť zakázané zúčastňovať sa ženských turnajov.

Možno si nepamätajú, že v minulosti sa takýto prípad riešil. Po zmene pohlavia z mužského na ženské, dostala Renee Richardson zákaz hrať ženské turnaje. Takže ich prípadná obava nie je namieste. Hmotnosťou za Serenou, Venus, Amelie a Jennifer nezaostávajú ani Lindsay Devenport, Monika Seles či Kim Kleisters. V prvej desiatke dnes žiadnu princeznú typu Chris Evert, či žensky vyzerajúce športovkyne typu Gabriely Sabatini či Steffi Graf nenájdete. Výnimkou je snáď aktuálna štvorka Jelena Dementieva. Ako vidieť v reakciách na článok zo SME, D. Hantuchovej chýbali sily, slovenským mužom to vadí. Medzi tenisovou špičkou sú podľa ich názoru buď mužatky alebo tlsté kravy alebo lesby. Radšej by sa asi pozerali na krásky, ktoré by si prehadzovali z jednej strany na druhu loptičku primeranou rýchlosťou a všetky mali primerané poprsie a primeranú dĺžku nôh. Jednoducho také Anny Kurnikovové by boli zaiste v kurze. Lenže aj Anna má opticky viac svalovej hmoty ako naša krehká a talentovaná Daniela. Ako veľmi budú sklamaní slovenskí muži, keď sa rozhodne, že cesta do prvej polovice svetovej desiatky bude zhodná s cestou do posilovne. Môj príspevok do debaty vzbudil reakciu, ktorú som očakávala. Myslela som si však, že budem slovenským mužom skôr zaradená medzi lesby alebo feminisky. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď zo mňa urobil pretepleného muža. Možno je na mieste otázka: z čoho majú slovenskí muži najväčší strach? Z lesieb, gejov, mužatiek alebo zženštilých mužov? Asi zo všetkého čo sa vymyká ich predstavách o normále.

Facebooktwitterredditpinterestlinkedin
The following two tabs change content below.

Monika Červená

Posledné príspevky od Monika Červená (zobraziť všetko)