nie som predsa kukučka…

Päťdesiat rokov po vojne, na konci dvadsiateho storočia, aby muž so ženou spával? Tomu hovorím zvrhlosť! Stáva sa, ako kedy, ako kde a ako komu. Trochu optimizmu, prosím. Černoch splodí černocha, Cigána Róm, žida občas Žid, katolík kresťana, Slováka celkom isto Slováčisko. A homosexuála? Reprodukčný parazitizmus ad absurdum. Spravia mi ho iní, nie som predsa kukučka, čo do svojho hniezda špiní. Otázka techniky aj postoja. Reprodukcia ma nezaujíma. Živý, pulzujúci organizmus z mäsa i krvi s najfascinujúcejším orgánom. Praotec Homo erectus svätosväte honí orgazmus. Torzo myšlienok, pocitov, omylov. Nič viac. Alternatíva existencie. Pokus uchopiť vlastnú situáciu. O tom je reč.

 

Aby som pravdu povedal, neviem, prečo sem montujem kukučku, tá predsa na vajciach nesedí, nuž ale nejaké musí mať, lebo si vyberiem iného vtáka. Vážne. Ako pisateľ textu som veľmi nedisciplinovaný. Ozaj, disciplína, koľko jej len treba, aby sme prešli z jednej strany ulice na druhú, aký rafinovaný systém je potrebné vymyslieť, aby táto cesta mala zmysel aj pre prizerajúceho sa čitateľa. To nie je iba tak, krok sem, prískok tam, kdeže. Starostlivo si určím dĺžku kroku, asi na každú piatu či šiestu dlaždicu, vytýčim smer, dajme tomu k tamtomu fešnému mladíkovi, ktorého pohľad ma príjemne šteklí v rozkroku, a vyrážame. Piata, krok, šiesta, skok, ako chlapec som preskackal celé detstvo, piata, cáp do jedinej kaluže široko-ďaleko a vzápätí naširoko roztiahnuté nôžky a vlhký zadok. Takto dopadne každý, kto sa pokúsi vniesť systém do vlastnej situácie a ešte o tom vypisuje. Že prečo píšem o takej trivialite, akou je prechod ulicou? Netuším, ale nepochybujem o tom, že tieto úvodné riadky čitateľ správne pochopil ako autorovo ospravedlnenie za neschopnosť i nemožnosť uspokojiť jeho zvedavosť. Ako som už povedal, som skutočne veľmi nedisciplinovaným pisateľom a tento text nebude žiadnou výnimkou. O čo jednoduchšie to má kukučka.

kukuk

Do kníh. Občas mi z hlavy vypadne dajaké slovíčko, aj teraz, preto nakuknem do slovníka slovenského jazyka. Nechcem sa chváliť, ale v takýchto chvíľach s potešením zisťujem, že nie som na tom až tak zle. Tipni si, aké slovo nenájdeš ani v ostatnom krátkom, ani v staručkom dlhšom, ani v pravidelnom, ba ani v synonymickom? Vďaka výpadkom ich tvorcov mám o čom písať na ďalších riadkoch. Nebudem ťa zbytočne zaťažovať premýšľaním, lebo až do konca textu som tu na to ja, nikde sa ti jednoducho nepodarí nájsť heslá heterosexualita, heterosexuál. Prečo? Viem o jednom prirodzenom vysvetlení, nerád bývam škodoradostný, ale podľa mojej skúsenosti ide o jav na Slovensku natoľko zriedkavý, že nehodno sa ním zaoberať, leda ak v slovníku cudzích slov, mne môžeš veriť. Zato buzerantmi, teplými, pederastmi, teplošmi, azda i pupušmi sa to len tak hmýri, a nielen v slovníkoch. Je to v norme. Just, skús si zo srandy povedať v duchu synonymá k heterosexuálovi. Nič ti to nehovorí? Bez komentára. Vidíš, a homosexuáli sa natruc už nejaký ten rôčik volajú gejmi a svoj vzťah gejskou láskou, akoby toho nebolo dosť, teraz aj oficiálne v slovenskej podobe. (Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied odporučil z angličtiny prevzaté slovo gay písať v  podobe gej a príslušné prídavné meno v podobe gejský,  pozn. autora.)  Fajn, aspoň že ma nikto neotituluje gáj, lebo to je pravý opak toho, čo chcem, a konečne nepôsobím ako diverzný import z imperialistickej a dekadentnej Ameriky, bárs nie pre ovalaškovaných Hejslovákov s fujarôčkou postavenou pri holých pupkoch. Mám poruke ešte druhé, prirodzenejšie vysvetlenie, no o ňom neskôr, musím trochu taktizovať, aby som si neznepriatelil čitateľov hneď skraja.

Už stará pani Sibyla predpovedala, že dvadsiate storočie bude hore nohami, že vraj muži budú spávať so ženami. Ako vždy, ani tentoraz sa nesekla. Jedno nikdy nepochopím, ako to tá ženská robila, teda veštenie, iné ma nezaujíma. Mrcha, všetko zlé kydala čo najďalej do budúcnosti, veď veľmi  dobre vedela, čo robí. A my… Škoda, že som Vladovi prisľúbil, že nebudem používať buzní tik, čiže gayský slang. Aké šťastie, že nám už na dvere klope dvadsiate prvé storočie, len aby sme mali všetkých doma. A zatiaľ si u nás v pohode vyvaľuje šunky svätá trojica. Božechráň, toto nebude županová ducharina, náhodou rozprávam o serióznych faktoch, len si musím dať pozor, aby som o nich nerozprával príliš seriózne, nechcem totiž predčasne vyvolávať hystériu. História je nekompromisná, rátam s ňou. Perverzná svätá trojica meštiactva, takto by som ju pokrstil. Ovláda nás dokonale. Mňa, teba, aj ich. Všetkých. Hegemónia heterosexuality, monogamie a koitu. Sme tam, kde

sme chceli. Nebola tu vždy a ani tu vždy nebude, rovnako ako nie je európska kultúra kresťanská či presnejšie, iba kresťanská, rovnako ako nebude Slovensko katolícke, tentoraz bez toho iba. Na tomto mieste dôrazne upozorňujem čitateľa, aby mal v prípade, že zotrvá s autorom ešte niekoľko strán, neustále na pamäti túto svätú trojicu, ak by si na ňu náhodne zabudol, pripomenie ti ju, spoľahni sa. Ani trošičku mi nie je sympatická, už dávno nemá čo nového povedať, stačí, keď na mňa mľaskne, a odpadávam, preto sa jej nebudem venovať systematicky. Pamätáš sa, ako dopadol môj pokus o systém v tomto texte, doteraz cítim vlhko v rozkroku. No pravdou zostáva, že sa jej nevyhneme, aspoň na nasledujúcich stránkach.

Skôr než nám kukučka odkuká druhé kukuk, musím ti stihnúť prezradiť, kto je a kto nie je gayom, čo je a čo zaručene nemôže byť gayskou láskou. Spravím výnimku a pokúsim sa ju definovať, samozrejme, za predpokladu, že má zmysel zaoberať sa takým nezmyslom ako láska. Gayská láska je komunikácia najmenej dvoch mužov. Napriek tomu, že je moja definícia strohá, je vyčerpávajúca. Gayská láska je komunikáciou a nebudeme si navrávať, že iba duševnou alebo iba telesnou, lebo rozdelenie komunikácie na duševno a telesno spadá do kompetencie koitu z perverznej svätej a gayov sa preto netýka. Hovorím gayov, nie homosexuálov, neskoršie pochopíš. Je komunikáciou mužov, lebo lesbický vzťah má diametrálne rozdielne historické, kultúrne i spoločenské reálie a nie je zrkadlovým odrazom gayského vzťahu, čomu verí priemerný heterosexuál, ale do heterosexuality nemienim rýpať. Dodávam, že najväčších omylov sa dopúšťame, ak si pletieme starogrécku pederastiu, v tomto prípade ide o dobový pojem, so súčasnou láskou medzi mužmi. S homosexualitou to nie je ako s vínom, založené v roku…  Teda čím staršie, tým lepšie, i keď pripúšťam istý sebavedomie utvárajúci efekt hlavne na gayskú omladinu. Je to komunikácia najmenej dvoch mužov, toto mi napovedá osobná skúsenosť, pretože monogamia taktiež patrí do pôsobnosti meštiackej trojice. A teraz ku gayom. V spomienkach sa často vraciam ku krásnej vete jedného z mojich priateľov, ktorý si od srdiečka povzdychol: poznám toľko homosexuálov, čo sa s mužom nikdy nemilovali, a spal som s toľkými heterosexuálmi, z ktorých, chvalabohu, jakživ normálni gayi nebudú. Táto myšlienka je natoľko duchaplná a prezieravá, že sa mi nezdá dôstojné venovať sa jej vo svojom texte; zatienila by všetky moje slová a vyzerali by pri nej len ako plané a úplne zbytočné rečičky. Koniec koncov, spolieham sa na to, že čitateľ má vlastný úsudok a štipka skromnosti mi nezaškodí.

druhé kukuk

Výstižnejšie by bolo kukuk z druhej strany. U heterosexuálov, nech mi odpustia tento hrozný medicínsky termín, mali by s ním dačo urýchlene robiť, funguje toľko hlúpostí, predsudkov a mýtov o gayoch, ktorým veria a na ktoré zaiste trpia, až mi ich je ľúto. Mysli si, že som neznášanlivý. K tolerancii o malú chvíľu. Lenže najhoršie zo všetkého je, keď týmto povedačkám uveria sami gayovia, to je potom len tragédia, aspoň taká tragédia ako tolerancia. Fakt, tolerancia. Kto, koho a prečo toleruje? Heterosexuáli tolerujú homosexuálov, lebo sú iní. Ale aj heterosexuál je pre homosexuála iný a, čuduj sa svete, homosexuál nemá potrebu tolerovať heterosexuála. Čo teda vyvoláva u človeka potrebu niekoho za jeho inakosť tolerovať? Presvedčenie, že je voči niekomu nadradený, pocit, že on robí to správne a iný niečo nesprávne, pocit, že je lepší a ten iný horší. Prečo ten iný robí čosi nesprávne, prečo je horší? Preto, lebo je iný. A prečo je iný? Lebo nie je ako ja. Logické. Zišlo by ti na um tolerovať to, o čom si úprimne myslíš, že je dobré? Tolerancia je totiž iba krajšie povedaná neznášanlivosť. Ja nepotrebujem nikoho tolerovať a nestojím o to, aby kdekto toleroval mňa – niet za čo. Stačí.

Práve som sa prichytil, že sa opakujem, o tomto som už kdesi písal, dokolečka-dokola. Až teraz si uvedomujem nekonečnú márnosť autorovej snahy čo-to povedať, vzdávam sa, odteraz už iba rozprávam bez ohľadu na to, či ma niekto počúva. Avšak chcem poprosiť čitateľa, aby mal so mnou ešte chvíľku strpenia a vypočul nasledujúce myšlienky, ja mu zato sľubujem, že budem stručný. Len mi, preboha, nepolož otázku, ako vzniká homosexualita, všetko by si tým iba pokazil. Radšej som ťa v otázke predbehol, nech na teba nepadne podozrenie. Aká otázka, taká odpoveď. Aby si mi rozumel, ľudia si zakaždým kladú len a len také otázky, aké odpovede chcú počuť. Ak si položia nesprávnu otázku, dostanú len a len nesprávnu odpoveď – a podľa nej aj konajú. V dnešnej dobe vymiškovaného meštiaka sme sa naučili totálne abstrahovať od človeka, skrátka, prestal byť pre ľudí dôležitým. Opýtal sa už niekto na to, ako vzniká heterosexualita? Áno, je to absurdná otázka, ale ak by sme na ňu predsa len hľadali odpoveď, nepriamo by sme museli pripustiť, že heterosexualita nie je bežná samozrejmosť. Bacha, od tohto tvrdenia je iba krôčik k diskriminácii či tolerancii heterosexuálov. Nie, mňa naozaj nezaujíma, ako vzniká heterosexualita, takisto ako ma nemôže zaujímať a ani nezaujíma vznik homosexuality. Tých všelijakých zmyselných i nezmyselných teórií bolo akurát dosť. Keď si otázku o vzniku homosexuality položili genetici, dospeli, ako ináč, k záveru, že je vraj vrodená, a už aj špekulujú, ako ten gén zmeniť, aby narodený človiečik nebol homosexuál. Keď si túto otázku položili pedagógovia, museli prísť k výsledku, že je vraj získaná nesprávnou výchovou, a raz-dva mudrujú o jedinej správnej výchove. Zimomriavky mi behajú po chrbte pri pomyslení, akú odpoveď by asi vyprodukovali politici. Nemusím ti hádam zdôrazňovať, kam smerujú ich otázky i odpovede. Toto som chcel.

Hm, koľko hlúpych kníh sa popísalo a koľko kvalitného papiera zničilo iba preto, aby sa šírili úspechy asexuálnej sexuologickej vedy. V žiadnom prípade si nemôžem dovoliť byť čo len trochu vulgárny, dal som slovo, nuž ber to tak, akoby sa stalo. Čo iné mi už zostáva pri infantilných výrokoch, že vraj homosexuálni muži sa rozdeľujú na dva typy, na maskulínny – mužský a feminínny – ženský, a že feminínne typy priťahujú maskulínne a naopak, mužné zasa zoženštené, jeden z nich vraj hrá v homosexuálnom partnerstve ženskú a druhý mužskú rolu, bla, bla. Homosenzačné. Nesmierne by ma interesovalo, ako to je v gayskom trojpartnerstve, dôveruj autorovi, vie, o čom rozpráva. Odkiaľ berú v sebe výrobcovia týchto fixných ideí, ak ich možno nazvať takto honosne a nečurať si pritom cez hlavu, tú neochvejnú istotu? Normálne im závidím. No, tak strašne ma neprekvapujú, je mi jasné, že tieto knihy sa nikdy nepíšu pre gayov, ale pre heterosexuálov. Naši heterosexuálni spoluobčania si zrejme nevedia ani len predstaviť niečo iné, než sami poznajú z vlastnej postele. Vcelku pochopiteľné, lebo muž má penis a žena vagínu. Proste im nejde do hlavy taký detail, že keď spolu žijú a spia dvaja muži, k dispozícii majú dva penisy a dva zadočky. Mužskú a ženskú rolu, na ktoré sa hrajú heterosexuáli a ktorými sa celý život klamú, im gayovia s radosťou prenechajú – pretože ich vôbec nepotrebujú. Príslušnosť k tomu alebo onomu pohlaviu nie je totiž podmienená ani tak biologicky, ako predovšetkým spoločensky. A musím sa opäť opakovať, že už pekných pár rokov je meštiacka spoločnosť oblbnutá perverznou svätou trojicou. Preto sa tuctový heteráč bude v živote vždy riadiť heslom: podľa seba súdim teba. Nedokáže sa zbaviť čierno-bieleho nazerania na život a sex. Iné mu, žiaľ, neostáva, keď vo svojej posteli má poruke len tú vagínu a len ten jeden penis. Ale o tomto sa nehodno podrobne rozpisovať, závisť plodí zlobu. Závisť plodí… Moja kukučka ti dáva čas na strávenie textu. Pre každý prípad.

kukuk do trojky

Nie, nepozývam ťa na posedenie v netradičných erotických tvaroch, tebe nič nehovoria – nerozumiem, hlasnejšie, že by si ma milo prekvapil? Ktohovie? Neboj, nebudeme ďaleko od sexuálneho odbavovania, pozrieme sa na toľko omieľanú perverznú trojicu. Nevzrušuje ma, preto sa na ňu musím pozrieť. Zvýšilo mi ešte kúsok voľného miesta. Som nedisciplinovaný a nedisciplinovaný je aj môj pohľad. Pohľad, ktorým sa pokúšam uchopiť svoju situáciu. Postojme chvíľočku spoločne pri pilieroch našej spoločnosti, postojme pri mechanizme hlúposti, zloby a malosti. Jediné, čo môže pisateľovi pri tomto voyeurizme stáť, je jeho mozog.

Heterosexualita. Žena a muž. Spomínam si na rozkošnú otázočku po dlhokánskom autoritárskom monológu: Kto povedal? Argumentum ad baculum. Kto povedal? Sväté písmo. Schytám po papuli, že sa nezmôžem ani na slovko, niečo ako keď sa ti zarazia vetry. Božské prdy, z uslintaných gámb znejú neuveriteľne vierohodne, mám sto chutí im položiť impertinentnú podotázku. Nuž hej, lenže je ich všade príliš veľa na to, aby som sa mohol od nich decentne vzdialiť na čerstvý vzduch. Kto povedal? Matka príroda. Vykrivenú hubu mi narovná rana z druhej strany. Zašomrem, chudera príroda, kedy sa prestane znásilňovať, ona je, doboha, bezbranná. Kto povedal? Zákon. To už znie lepšie. A kto konkrétne to teda povedal?

Monogamia. Jeden muž a jedna žena. Kto a prečo obmedzuje pohlavný styk? Veď kontakt tiel je najdokonalejšia komunikácia medzi ľuďmi. Čím viacej ľudí spoznám aj telesne, tým im dokážem lepšie porozumieť, a čím lepšie rozumiem ľuďom, tým aj seba samého lepšie chápem. A keď už pochopím seba i ľudí, mám šancu pochopiť i spoločnosť. Sakra! Čo ak prekuknem perverznú svätú? Mne by to bohvieako neuškodilo, dávno som stratil naivitu práve tak ako poctivosť, ale čo keď je tu niekto, možno sú viacerí, ktorým by sa to nemuselo pozdávať, ktorí by sa mohli cítiť mojím poznaním ohrození. A kto sa cíti ohrozený, kope. Čo keby ma trafil? Čert ju ber, čo ma po nej, tak či tak si budem robiť po svojom, oni to tiež takto robia. Len nedajbože, aby som popritom rozmýšľal. Beztak mi v hlave vŕta, komu vyhovuje tento systém.

Koitus. Muž a žena spojení v jedno telo. Čo je to za monštrum, ktoré vám chce ukradnúť lásku? Čo je to za netvora, ktorý povýšil okamih orgazmu na modlu? Ojój, len si spomeň. Láska nie je orgazmus, láska je erekcia. Cítim, že dôverne poznáš aj erekciu, aj orgazmus, a pri troche dobrej vôle dokončíš tieto riadky sám. Viacej sa mi už písať nechce a ani som viacej textu nesľúbil. Končím… moment.

a posledné kuk

Ešte ti dlhujem druhé, prirodzenejšie vysvetlenie, prečo nenájdeš v slovníkoch slovenského jazyka slovo heterosexualita a heterosexuál, hoci homosexuál v nich nechýba. Strach. Strach zo sebaidentifikácie. Na pozadí čoho? V porovnaní s kým? Strach priznať si odlišnosť. Akú? Strach z vlastnej inakosti. Ale to nie je mojím problémom, nie som predsa kukučka…

In: RAK, 5/97

Facebooktwittergoogle_plusredditpinterestlinkedin
The following two tabs change content below.

Ivan Požgai

Posledné príspevky od Ivan Požgai (zobraziť všetko)