Marcela Spiššáková: PRIDE – pod značkou hrdosti

Redarktorka | 31.5.2011 | lesba komentuje | Nekomentované

Dúhový PRIDE sa blíži a mnohí a mnohé z nás už majú na toto podujatie vytvorený názor. Názor, ktorý sa v mnohých prípadoch neformoval na základe záujmu o zmysel a pôvod tejto oslavy, ale na základe povrchného pohľadu. Predtým ako poviete fuj alebo to sa ma netýka, skúste mať okrem pestrej extravagancie pred očami tváre ľudí, ktorí oslavujú svoju rôznorodosť a súčasne bojujú za svoje práva – za ľudské práva.

Začiatok

Prvé PRIDE pochody sa uskutočnili 28. júna 1970 v amerických mestách Los Angeles, Chicago a New York. V tento deň uplynul rok od policajného zásahu voči homosexuálnej komunite v bare Stonewall Inn v New Yorku, ktorý bol útočišťom mnohých ľudí inej sexuálnej orientácie. Už predtým boli podniky tejto komunity atakované políciou, avšak táto razia bola jedna z najagresívnejších a najponižujúcejších, čo viedlo k masívnej odozve v podobe niekoľkodňovej vzbury. Prvýkrát v americkej histórii sa neviditeľná menšina postavila na odpor voči vládou podporovanému systému a povedala NIE násiliu a ponižovaniu. Na pamiatku týchto udalostí sa každý rok v mestách mnohých krajín uskutočňujú dúhové pochody nazývané PRIDE.

Hrdosť

PRIDE znamená v preklade hrdosť. A hrdosť je opakom hanby, ktorá po dlhé stáročia sprevádzala neheterosexuálnych ľudí a ktorá ich zaháňala do kúta neviditeľnosti. Aj vďaka hanbe sa stali ľuďmi vystavenými útlaku a násiliu. Hrdosť znamená v tomto kontexte prijatie seba samého a komunity ako celku. V širšom zmysle je hrdosť dôležitou súčasťou dospievania a sebavedomého bytia každej ľudskej bytosti, o to viac príslušníka menšiny. A nezabúdajme, že každá menšina, ktorá bojuje za zrovnoprávnenie a presadzuje hodnoty slobody, má byť na čo hrdá.

Divoký západ a my

Máme rok 2011 a v mestách ako je Viedeň, Berlín alebo New York uvidíme i tento rok pochody, ktoré sú oslavou rozmanitosti sexuálnej orientácie a rodovej identity. Ľudia sa i tento rok budú smiať, tancovať a deklarovať svoju hrdosť. Pripomenú si počiatky svojej vzbury voči útlaku a navzájom si dodajú silu na ďalšej ceste za presadzovaním rovnosti. A je tu Bratislava, hlavné mesto krajiny, ktorej národ si len ťažko hľadá cestu k odvahe, tobôž k hrdosti. Okrem strachu tu vládnu ďalšie strašidlá: predsudky, ľahostajnosť a pravicový extrémizmus.

Dúhový PRIDE v Bratislave

Minuloročný PRIDE bol kvôli vyčíňaniu neofašistov len krátkou prechádzkou, ale veľmi dôležitou pre tých ľudí, ktorí vyznávajú hodnoty slobody a ľudských práv. Ľudia, ktorí boli súčasťou sprievodu, nikdy nezabudnú na jeho atmosféru. Aj napriek čiernemu obkľúčeniu vládla v dave prevažne veselá nálada a súdržnosť. Účastníci pochodu ukázali, že im nerovné postavenie neheterosexuálnej menšiny v slovenskej spoločnosti nie je ľahostajné. Tak ako v mnohých iných postkomunistických krajinách, ani v tejto nie je veľa dôvodov na oslavu. Sme stále iba v začiatkoch. Ale ak tu budú pochody s pozitívnymi myšlienkami a posolstvami, sú to dobré začiatky.