Lesbické ženy a gejovia ako rodičia – I. časť

Tradičný pohľad na rodinu vychádza z heterosexuálnej normy. Podľa toho je rodina chápaná ako manželský pár – muž a žena – v príbuzenskom vzťahu s deťmi, pričom sa predpokladá spoločné bývanie. Tento tradičný pohľad na rodinu dnes už neobstojí.

Dnešná realita pozná aj rodiny s jedným rodičom, rodiny, kde rodičia nie sú zosobášení (tzv. spolužitie), páry bez detí, rodiny s homosexuálnymi rodičmi. Ak sa pozrieme bližšie na spolužitie, zistíme, že sa v mnohom podobá manželstvu (napr. deľba prác vrátane starostlivosti o deti, o domácnosť apod.). Jediným rozdielom je, že povinnosti a práva spolužijúcich partnerov zväčša takmer vôbec nie sú upravené zákonom, ako je tomu v oficiálne uzákonenom zväzku – manželstve. Rozdiel medzi spolužitím homosexuálneho a heterosexuálneho páru potom spočíva v tom, že zatiaľ čo heterosexuálne páry majú na výber (medzi manželstvom – zákonnou inštitúciou a voľným „spolužitím“), gejské a lesbické páry si v mnohých krajinách zatiaľ vybrať nemôžu. Tak či tak, v dnešnej dobe za rodiny považujeme aj nezosobášené heterosexuálne páry vychovávajúce deti, a preto môžeme v tomto širšom kontexte za rodiny považovať aj gejov, lesbické ženy, bisexuálov a bisexuálky vychovávajúcich deti (ďalej len GLB rodiny, GLB rodičia).

Správa amerického úradu pre sčítanie ľudu z roku 1988 ukazuje, že spolužitie sa netýka len homosexuálnych párov, ale že ho pred manželstvom preferuje aj časť heterosexuálnych párov. Podľa tejto správy žilo v roku 1987 v spolužití 2,5 milióna heterosexuálnych párov a 1,5 milióna homosexuálnych párov. Deti vychováva cca 1/3 heterosexuálnych párov a 92 000 GLB párov. To sú teda oficiálne americké štatistiky. Iné štatistiky naznačujú, že každá piata lesbická žena a každý desiaty gej je rodičom. Odhady hovoria o približne 1 až 5 miliónoch lesbických matiek a 1 až 3 miliónoch otcov gejov v Spojených štátoch amerických. V USA podľa odhadov žije cca 6 až 14 miliónov detí, ktoré vychovávajú homosexuálni rodičia. Nemecké odhady hovoria o tom, že každá tretia lesbická žena je matkou, čo znamená že v Nemecku žije približne 650 000 lesbických matiek.

Je veľmi ťažké odhadnúť počet GLB rodín na Slovensku. Ak však GLB rodiny existujú v iných štátoch aj bez právnej úpravy ich vzťahov, je vysoko pravdepodobné, že aj na Slovensku bude situácia podobná. S oficiálnymi štatistikami rátať nemožno. Ak by sme však vyšli zo správy Štatistického úradu SR o sčítaní obyvateľstva z roku 2001 a aplikovali americké či nemecké odhady, dospeli by sme nakoniec k teoretickému odhadu počtu cca 13 600 až 34 000 GLB rodičov len na Slovensku.

Možno predpokladať, že mnohí GLB rodičia na Slovensku sa stali rodičmi počas heterosexuálnych manželstiev, keď sa snažili prispôsobiť spoločenskému tlaku založiť rodinu a viesť „usporiadaný“ život. Mnohí z nich ostávajú skrytí. Ich neviditeľnosť nie je spôsobená ničím iným ako pretrvávajúcou nepriateľskou spoločenskou klímou. Doba však predsa len o čosi pokročila, a určite ešte len pokročí. Čoskoro môžeme očakávať, že títo GLB rodičia začnú byť viditeľnejší, prípadne že sa začnú objavovať aj tí, ktorí sa stali rodičmi po svojom coming oute. Zavedenie inštitút životného partnerstva GLB párov nie je v priamom vzťahu s výskytom GLB rodín. GLB rodiny sa v spoločnosti už vyskytujú a budú vyskytovať aj bez neho, či dokonca aj vtedy, ak takýto inštitút bude zavedený s obmedzením práva na adopciu.

Ako sme už naznačili, jedným zo spôsobom, ako sa gejovia, lesbické ženy a bisexuáli stávajú rodičmi, je počas heterosexuálneho zväzku – zvyčajne manželstva – t.j. pred coming outom. V tomto prípade vstupujú do manželstva v dobrej viere, že budú viesť „usporiadaný“ život a založia si rodinu. Rozhodli sa, pretože sa zamilovali do svojho budúceho partnera. Svoju úlohu zohral aj spoločenský tlak na zaradenie sa do heterosexuálneho životného štýlu . V prípade, že gej alebo lesbická žena vstúpia do manželstva, zvyčajne po čase objavia svoju homosexuálnu identitu a zverejnia ju. Vo väčšine prípadov sa po takomto zistení partneri dohodnú na rozvode. Alternatíva je, že sa pár rozhodne nerozviesť a potom žijú ďalej oficiálne ako manželia.

Donedávna medzi GLB rodičmi prevažovali práve rozvedení rodičia. Avšak novšie trendy z USA ukazujú, že sa zvyšuje počet hlavne lesbických žien, ktoré sa stávajú matkami mimo kontext heterosexuálneho manželstva, t.j. po coming oute (tzv. “lesbian baby boom”). Podľa istých odhadov v roku 1990 v USA po coming oute porodilo dieťa cca 10 000 lesbických žien. Rodičmi po coming oute sa gejovia, lesbické ženy a bisexuáli môžu stať viacerými spôsobmi, či už je to adopcia, alebo pestúnska starostlivosť, umelé oplodnenie (anonymný, alebo neanonymný darca), náhradné materstvo (náhradná matka súhlasí s umelým oplodnením a vynosí dieťa). Samozrejme, dostupnosť týchto postupov bežne využívaných heterosexuálnymi pármi je pre homosexuálne páry v jednotlivých krajinách je rôzna, zväčša výrazne nižšia ako pre heterosexuálov.


Výskumy

Prvé štúdie na tému gejovia a lesby v role rodičov sa objavili začiatkom 70. rokov. Boli to najmä prípadové štúdie niekoľkých rodín. Systematické výskumy sa v odborných časopisoch objavujú koncom 70. rokov. V ďalších rokoch sa záujem o túto problematiku v odborných kruhoch zvyšoval a tento záujem pretrváva dodnes. Spočiatku sa výskumné štúdie zameriavali na psychologické otázky spojené s výchovou detí homosexuálnymi rodičmi. Jadrom týchto prác je skúmanie rodičovských kvalít homosexuálnych rodičov, duševného vývinu ich detí, t.j. overovanie predpokladaných negatívnych dopadov. Značnú časť odborných prác tvoria práce rozoberajúce právne aspekty, v ktorých sa skúmajú postoje sudcov a sudkýň, súdne rozhodnutia a argumenty použité v prípadoch, keď GLB rodičia napr. žiadajú o adopciu, o poručníctvo a podobne.

Neskôr, ako ukazujú novšie trendy, sa začali skúmať postoje a názory ostatnej spoločnosti, napr. názory budúcich učiteľov a učiteliek alebo prístup pediatrov a pediatričiek k deťom z homosexuálnych rodín a podobne. Tieto štúdie už neskúmajú GLB rodiny v zmysle: Sú GLB rodičia dosť vhodní rodičia? Sú deti GLB rodičov viac ohrozované, napr. zneužívaním?, ale prijímajú GLB rodiny ako jednu z alternatívnych foriem rodinného života a obracajú svoju pozornosť na zlepšenie spoločenskej mienky. Nakoniec mohli prísť prvé prehľadové štúdie sumarizujúce jednotlivé výskumy a ponúkajúce rôzne odporúčania pre prax, napr. pre školských psychológov a psychologičky.

Keď sa objaví téma GLB rodín, resp. rodičovských práv ne-heterosexuálov, môžeme očakávať veľa zdanlivo „rozumných“ argumentov proti. Medzi najrozšírenejšie výhrady voči GLB rodinám patria napr.:

– gejovia a lesbické ženy, bisexuáli a bisexuálky nie sú psychicky zdraví, a preto by sa nemali starať o deti.

– gejovia, lesbické ženy, bisexuáli a bisexuálky nie sú dosť vhodnými rodičmi – chýbajú im rodičovské schopnosti, cit pre rodičovstvo, resp. sú menej „rodičovskí“ ako heterosexuálni rodičia.

– z detí GLB rodičov s väčšou pravdepodobnosťou vyrastú homosexuáli.

– u detí GLB rodičov sa častejšie objavujú problémy s identifikáciou sa s vlastným biologickým pohlavím, prípadne rodovou rolou.

– obava, že v GLB rodinách budú deti zneužívané rodičmi.

– vývin detí v GLB rodine bude problémový – deti môžu mať emocionálne problémy ako úzkosť a depresie, ďalej znížené sebavedomie, prípadne je ohrozená ich inteligencia, alebo budú mať problémy v správaní, v prispôsobovaní sa okoliu atď.

– deti budú mať určite problémy s akceptáciou zo strany rovesníkov – budú izolované.

– deti GLB rodičov budú izolované od ostatných členov širšej rodiny (starí rodiča, strýcovia, tety a pod.), ako aj od spoločnosti ako takej, práve kvôli homosexualite ich rodičov.

– deti reagujú na homosexualitu rodičov negatívne a GLB rodičia by ich tomu tejto vnútornej traume nemali vystavovať (týka sa najmä GLB rodičov pôvodne z heteroseuálnych manželstiev).

Tieto výhrady voči GLB rodinám majú jeden spoločný základ. GLB rodiny sú vnímané ako „iné„ než heterosexuálne rodiny. Inakosť spočíva v tomto prípade v absencii heterosexuálneho modelu (muž a žena), pričom heterosexuálny model je podsúvaný ako a priori lepší. GLB rodiny sú tak prezentované nielen ako “iné”, ale aj ako menejcenné, a to samozrejme, vedie k očakávaniu priameho alebo nepriameho negatívneho dopadu GLB rodiny na vývin dieťaťa.

Na základe zistení z výskumov realizovaných prevažne za posledných 20 rokov, je dnes viac než zrejmé, že tieto rozšírené obavy sú neopodstatnené tvrdenia vychádzajúce jednak z nedostatku informácii ako aj z bohužiaľ ešte stále pretrvávajúcich predsudkov. Deti homosexuálnych rodičov nevykazujú viac psychických problémov (vrátane rodovej identifikácie), ani problémov s rovesníkmi ako deti heterosexuálnych rodičov. Rovnako sa nepotvrdilo zneužívanie detí GLB rodičmi, naopak, v prevažnej väčšine prípadov ide o zneužívanie dievčat mužmi. Taktiež sa neukázalo, že by deti GLB rodičov žili izolovanejšie od ostatných členov rodiny. Nepotvrdil sa ani predpoklad o zvýšenom výskyte homosexuálnej orientácie v populácii detí GLB rodičov. Rovnako sa nepreukázalo, že by GLB rodičia mali viac psychických problémov ako heterosexuáli, prípadne že boli vykazovali menej rodičovských kvalít ako heterosexuálni rodičia. V skutočnosti obe skupiny rodičov vykazovali rovnaké kvality. Argument negatívnej reakcií detí na sexuálnu orientáciu rodičov a vystavenie traumatickým zážitkom sa taktiež podľa výskumov ukázal ako neopodstatnení. Deti alebo zväčša reagujú bez problémov, prípadne, tie deti, ktoré v počiatku reagujú s nevôľou a hnevom (deti najmä zo starších štúdii, kedy samotná homosexualita ako taká bola tabu), v konečnom dôsledku prejavujú pochopenia a akceptáciu svojich rodičov. Traumatizácia sa nepotvrdila.

Zistenia ohľadom fungovania GLB rodín však ukázali ešte jednu veľmi dôležitú skutočnosť okrem toho, že ukázali, že nie sú o nič menej “normálne a zdravé” ako heterosexuálne rodiny. Ukázali, že rozhodujúcou premennou v rodine nie je jej štruktúra (t.j. či je to heterosexuálna, alebo GLB rodina). Naopak rozhodujúcim faktorom sa ukazuje to, ako rodina funguje z hľadiska procesov, t.j. napr. aké vzťahy majú rodičia k svojim deťom, aký vzťah majú samotní rodičia ako pár, ako dobre sa cítia rodičia, ako si napr. delia rodičovské povinnosti a pod.

V druhej časti článku si priblížme konkrétnejšie výsledky akademického výskumu na téme GLB rodiny vo vzťahu k pozitívnym stránkam.

Podrobnejšie výsledky výskumov možno nájsť v publikácii Neviditeľná menšina – Sexuálna orientácia – čo o nej (ne)vieme, vydala Nadácia Občan a demokracia, 2002.

Facebooktwitterredditpinterestlinkedin
The following two tabs change content below.