Chouchou mala byť komédia…

Chouchou mala byť komédia, plytká komédia, plná síce vtipných, ale bezduchých gagov, plná clišé a nakoniec bez pointy. Tak nejako to bolo v jednej z recenzií…

A keď sa na mňa z telky niekoľkokrát denne vyvalila heteropriteplená reklama, ktorá evidentne nič nepochopila, v štýle „pozor, chaloši, nie každá šuška má šušku,“ to som si povedala, že to už fakt nemusím. Moje očakávania boli nulové až mínusové. Nakoniec som však v jeden teplý večer s 4% klubom nakoniec v kine na Chouchou skončila a bola som celkom milo až príjemné prekvapená.

Priznávam, Chouchou je hlavne komédia, trochu možno rozvláčny príbeh s pseudopsychologickými hrátkami, preplnený mnohými clišé, z ktorých najviac do očí bije príbeh „veľkej“ lásky s cieľovou stanicou svadba. Ale je to skutočne tak plytký príbeh ako cliché v mnohých amerických filmoch, ktoré som si v ten deň, keď som sa vybrala na Chouchou, radšej odpustila?

Pravda je taká, že Chouchou je presne taký, ako transvestita na pódiu, ktorý sa snaží spodobňovať ženu. Nehrá sa, že je skutočná žena. Je to predstavenie, herecký výkon, hra na ženu a v tom je veľký rozdiel. Clišé je niečo, k čomu sa film s radosťou priznáva, s čím sa šikovné pohráva a pri tom nás baví.

Chouchou je okrem iného, aj keď trochu nadsadený príbeh o komplikovaných osudoch tých „iných“ ľudí, ktorí nemajú svoje legitímne miesto v našom svete (či už sú to transvestiti, prisťahovalci, mentálne resp. psychicky zvláštni ľudia a iní), a ktorí si vedia navzájom v ťažkej situácii pomôcť. Naviac transvestiti sa nám vôbec predstavujú ako prorotyp geja, naopak otvorené oko pochopí, že gejská subkultúra je rôznorodá, a tieto (nočné) motýle sú len s jednou z jej podôb.

A čo hlavná téma chouchou – prexponované clišé starostlivo “odkukané” z portrétov ženských divas? Len tak mimochodom, niektoré z tých motýľov sú v skutku nádherné. Pre niekoho je to číra „oslava“ tradičnej ženskosti (niekoho zabávajúca, inú urážajúca). Niekto možno viac vníma ich paródiu, resp. performatívnu hru (predvádzanie, herectvo), ktorá odhaľuje konštruktívnosť (umelosť) ukrytú v rodových očakávaniach (kladených na ženy ako aj mužov). Keď sa muži stanú ženami, bledne „prirodzená“ ženskosť žien.

Najviac ma však oslovila dvojitá hra (akási subverzia na druhú), keď jeden z týchto mužov – motýľov vstúpi na pódium ako veľmi príťažlivá zamilovaná žena, ktorá sa zasníva a predstavuje si, aké by to bolo, keby mohla byť mužom a mohla pre svoj objekt lásky urobiť jedno i druhé, veci, ktoré si ako žena dovoliť nemôže…

Pohľady, ktoré pri tom vrhá, sú v skutku neodolateľné. Kým je v tejto chvíli, kladiem si otázku. Gejom? Transvestitom? Snívajúcou butch? Lesbou? Butch-femininným mužom? Kategórie sa mi ako piesok strácajú pomedzi prsty a nenachádzam slov…

Jednoducho či komplikovane… Chouchou…

Facebooktwitterredditpinterestlinkedin
The following two tabs change content below.