Veľmi horúca jar
Bolo to priam zdrvujúce, keď mi frajerka povedala, že ma už neľúbi. Zalapala som po dychu, dobre, že som sedela, asi by som v opačnom prípade odkväcla. Čo, ona ma neľúbi? A toto je ako možné? A tak pekne sa to vyvíjalo…
Minulú jeseň som si ešte bezpečne žila vo svojom heterosexuálnom svete, takmer netušiac existenciu homosexuálneho bytia. V časopise, do ktorého dosť strkám nos, sme už nevedeli, akú tému pretriasať a homosexualita bola dlhší čas v zálohe. Tak som začala uháňať príspevky, informácie a dokonca aj niektorých ľudí (ktorí čo-to o tom vedia). Zaujalo ma to. Veľmi. Keď som prelúskala fázy comingoutu, výhody registrovaného partnerstva a zistila, čo je to homofóbia, mala som pocit, že som v obraze.
Ale… Jedna vec je teória a druhá vec je prax. Viac menej náhodne som sa zoznámila so skupinou lesieb a problém bol na svete. Pociťovala som veľké rozpaky v kontakte s nimi; trochu som sa cítila ohrozená, trochu som odlietavala do predstáv „hmm, ako to tie baby robia?“ Hanbila som sa nahlas vysloviť slovo lesba. Hľadala som iné, jemnejšie ekvivalenty, ale samozrejme, nič nebolo použiteľné. Tak som začala trénovať.
Všelijako to so mnou hádzalo, chvíľami som sa dosť potila. Ale moje učiteľky boli úspešné, homosexuálny vzťah sa mi začal zdať úplne normálny, ale to nebolo všetko: zaľúbila som sa do baby. Tak – a len teraz sa to začalo! Musím priznať, že sme do toho vhupli prirýchlo, ani sme sa poriadne nepoznali, a to nehovorím o tom, že moja frajerka ešte nemala vysporiadaný svoj predchádzajúci vzťah. Ale poznáte to, keď sa človek bezhlavo zamiluje, nepozerá naľavo napravo… Že nepoznáte?
Bolo to úžasné, toľko nehy a radosti som v žiadnom vzťahu s mužom nikdy nepociťovala. Nepamätám si, že by som niekedy zažívala tak intenzívny pocit šťastia. Po všetkých stránkach som sa v ňom cítila slobodnejšie, obzvlášť veľkú úľavu mi prinášalo oslobodenie od rôznych rodových očakávaní. Bez posmeškov som mohla vytiahnuť svoj kufrík s náradím a do sýtosti „šróbovať“ a pritĺkať háčiky do steny, či premaľovávať zárubne, hrať futbal, odprevádzať domov, doniesť kvet, požičať si tričko (a nielen to), dvoriť alebo prijímať dvorenie, zvádzať alebo nechať sa zviesť. Taktiež sa mi dostalo veľa lásky, súzvuku, humoru a podpory. To bolo na jednej strane a na druhej som narazila na zvláštnosti, o ktorých som sa dočítala v rôznych výpovediach gejov či lesieb, ale predsa len to je iné, keď to človek zažíva na vlastnej koži. Keď sme spoločne prvýkrát vyrazili von, zvyknutá z mojich heterosexuálnych vzťahov, som ju letmo pobozkala na líce a pravdepodobne by som išla aj ďalej, ale nemohla som. Uvideli by nás susedia, dozvedela by sa to majiteľka bytu, alebo by nás nejakí „magori“ dobili…
Bolo mi ľúto, že to nikomu nemôžem povedať. Niekoľkým mojim kamarátom som to síce povedala, ale pre väčšinu som stále bola „single“. Čo povedať, keď vám stále niekto dohadzuje nejakú zaručene dobrú mužskú partiu, a vy ste bláznivo zamilovaná do ženy? A tiež nemáte najmenšiu chuť tancovať pokrytecké „tančeky“? Moji príbuzní to tiež doteraz vôbec nevedia a desím sa dňa, keď im to budem musieť povedať. A to som mala zatiaľ vcelku šťastie na ľudí, ešte som sa nestretla s odmietnutím alebo nejakou perzekúciou súvisiacou s mojou sexuálnou orientáciou.
Tak, tak, ale ako som už spomínala, rozišli sme sa, nuž som v štádiu liečenia… Bol to pre mňa fakt šok (dokonca väčší ako objavenie svojej vlastnej bisexuality), koniec sveta, beznádejne som sa plýžila svetom.
Pred pár dňami som bezprizorne čakala na zastávke MHD, vzduchom pomaly začala poletovať jeseň a mne sa nečakane začal pred očami otvárať nový čistý priestor. Nemusí to byť až tak zdrvujúce, keď vás niekto neľúbi.
(fa)
Posledné príspevky od Museion (zobraziť všetko)
- Dobrodružný román - 12.2.2015
- Vyhlásenie k zriadeniu Výboru pre práva LGBTI ľudí - 5.10.2012
- Dúhový Pride v Bratislave odštartuje 9. júna - 28.2.2012
