Základnou úlohou školy je naučiť vedieť, nie veriť…

Je veľmi smutné a zarážajúce, že diskusia o vyučovaní náboženstva v školách sa vedie výlučne v záujme cirkvi, a nie v záujme zdravého vývoja dieťaťa a pokroku. Na hodinách fyziky, chémie, prírodovedy a pod. sa deti učia o vzniku vesmíru, slnečných sústav a planét, o vzniku života a jeho vývoji od jednoduchých foriem až po tie najzložitejšie. Tento vývoj trval miliardy rokov. Všade na svete v modernej civilizovanej spoločnosti sa najnovšie výsledky vedy a techniky premietajú okamžite do vyučovacieho procesu. Moderný človek má na to právo. Ak zavedieme výučbu náboženstva do škôl, postavíme naše deti pred veľmi tvrdú dilemu. Čomu veriť? Na jednej strane to bude moderna so svojimi dávno odskúšanými teóriami a vedeckými dôkazmi, na strane druhej náboženstvá, ktoré nie sú ani jednotné a každé hlása čosi iné. Navyše každé sa vyvyšuje nad to druhé a tvrdí, že len ono má pravdu.

Príklad: V uznesení vatikánskeho koncilu o cirkvi z 21. novembra 1964, vo vyhlásení z 28. novembra 1965 o vzťahu k nekresťanským náboženstvám, ako aj v slávnostnom Kréde pápeža Pavla VI. z 30. júna 1968 sa opätovne a výslovne vyhlasuje:
– katolícka cirkev je jediná pravá cirkev – katolíckej cirkvi je zverené všetko bohatstvo nebeských statkov
– katolíckej cirkvi ako jedinej bol zverený neomylný učiteľský úrad
– katolícka cirkev má jediná právo na úplnú a celistvú pravdu.

Tomu sa hovorí exkluzívne vlastnícke právo. Na všetko. V doteraz prebiehajúcich diskusiách o vyučovaní náboženstva na školách sa však spomína 12 riadne registrovaných cirkví. Je na mieste otázka: “Ktoré z nich má pravdu?” Ale vráťme sa k deťom. Poznáme ich psychiku a myslenie, navyše sami sme boli deťmi.

Predstavme si situáciu, že dieťa sa z rôznych príčin nenaučí látku na hodinu fyziky či biológie. Skúšajúcemu pedagógovi nebude vedieť odpovedať a začne si pomáhať tézami z náboženstva. Namiesto vývoja vesmíru a života bude hovoriť o stvorení, komplikované učivo o oplodnení a vzniku a zániku života nahradí tézou o oplodnení Duchom svätým, o vzkriesení a večnom živote, vývoj človeka nahradí Adamom a Evou z raja a pod. Učiteľovi bude tvrdiť, že sa to naučilo v škole na náboženstve – a v škole sa predsa učia len pravdu! Pred dilemou tak bude nielen žiak, ale aj pedagóg, či uznať odpoveď alebo nie.

Domnievam sa, že k tomuto problému by sa mali vyjadriť najmä Slovenská akadémia vied, Štátny pedagogický ústav, ministerstvo školstva (nie minister!), psychológovia a psychiatri, odborníci z oblasti vedy a techniky – a mali by dať jednoznačnú odpoveď spoločnosti, či vyučovanie náboženstva zodpovedá modernej epoche ľudstva, či sa nestane brzdou ďalšieho napredovania a či nezačne podlamovať zdravý psychický vývoj dieťaťa. Základnou úlohou školy je naučiť vedieť, a nie veriť…

Alexander Patkoló
predseda Rómskej iniciatívy Slovenska

Facebooktwitterredditpinterestlinkedin
The following two tabs change content below.

Alexander Patkoló

Posledné príspevky od Alexander Patkoló (zobraziť všetko)