Seminárna práca: Registrované partnerstvo?

Súčasná medializácia neheterosexuálnych žien a mužov, témy homosexuality a inej než heterosexuálnej orientácie vo všeobecnosti, sa stále deje nevedome či cielene cez selektívnu reprezentáciu faktov. Obrazy o lesbách, gejoch, bisexuálnych mužoch a ženách a transrodovo identifikovaných ľuďoch sú verejnosti podávané skrze stereotypy, bulvarizáciu a niekedy až animalizáciu tém. Tak ako slovenská spoločnosť nedostáva prostredníctvom médií pravdivý a nestereotypný obraz o samotných neheterosexáloch a neheterosexuálkach, nemá ani masovo prístup ku komplexnému a na druhej strane rozmanitému spektru názorov z vnútra lesbicko-gejskej komunity. Väčšina Slovákov a Sloveniek si myslí, že v otázke zrovnoprávnenia rovnakopohlavných párov existujú len dve možnosti – legislatívne vákuum alebo zákon o registrovanom partnerstve na strane druhej. Táto stručná úvaha si kladie za cieľ priniesť čitateľom a čitateľkám ucelený pohľad na otázku právneho zrovnoprávnenia neheterosexuálnych mužov a žien a predstaviť rozdielne prístupy a názory samotných gejských, bisexuálnych a lesbických aktivistov a aktivistiek.

Registrované partnerstvo?

Hneď na začiatku treba čitateľov a čitateľky upozorniť, že registrované partnerstvo je len jedna z viacerých foriem legislatívnej úpravy rovnakopohlavných vzťahov. Zámerne nepoužijem slovné spojenie „legislatívne zrovnoprávnenie,“ pretože ak sa na tento zákon pozrieme bližšie, zistíme, že sa jednoducho „zrovnoprávnením“ nazývať nemôže. Nerieši totiž všetky oblasti spolužitia rovnakopohlavných dvojíc.

Pre všeobecný prehľad možností legislatívnej úpravy rovnakopohlavných vzťahov uvádzam tie, ktoré sa dotýkajú hlavne európskeho kontextu:

Neregistrované partnerstvo:

Práva a povinnosti automaticky vzniknú po určitej dobe spolužitia; toto rovnako platí väčšinou aj pre heterosexuálne páry.

Registrované partnerstvo (alebo spolužitie; niekedy aj životné partnerstvo):

Partneri alebo partnerky majú špecifické, jasne definované práva a zodpovednosti, ktoré môžu byť podobné alebo takmer totožné s tými, ktoré majú heterosexuálne páry. Neexistuje jednotná definícia a súbor práv a povinností, ktoré by boli platné vo všetkých štátoch, ktoré už registrované partnerstvo prijali. V niekoľkých štátoch je registrované partnerstvo dostupné aj pre heterosexuálne páry.

Manželstvo:

Práva, povinnosti a právne uznanie párov rovnakého pohlavia sú rovnaké ako pri heterosexuálnych pároch.

Dve názorové frakcie:

Ak hovoríme o európskom kontexte, nájdeme v ňom, rovnako ako v slovenskom kontexte, dve hlavné názorové frakcie. Aktivisti a aktivistky z prvej frakcie zastávajú stratégiu tzv. postupných krokov, čo v praxi znamená, že ich politický lobing je v prvej fáze zameraný len na presadenie zákona o registrovanom partnerstve. Niektoré aktivistické organizácie považujú tento zákon za svoj hlavný cieľ. Neskôr potom vyvíjajú aktivity k legislatívnemu zrovnoprávneniu ďalších oblastí spolužitia dvoch osôb rovnakého pohlavia. Tento názor, resp. túto stratégiu, využila pri svojom politickom lobingu väčšina z európskych lesbicko-gejských organizácií a združení. Pri takomto postupe väčšinou aktivisti a aktivisti “masírujú” verejnú mienku (najmä v krajinách trpiacich stredoeurópskym konzervativizmom) dištancovaním sa od otázky riešenia lesbických a gejských rodín a vychovávania detí v týchto rodinách.

Podobnú stratégiu využili aktivistické združenia v Českej republike, v ktorej vošiel zákon o registrovanom partnerstve do platnosti v roku 2006. Dnes už však usilovne lobujú za vhodnú úpravu adopcií a výchovy detí v rovnakopohlavných vzťahoch.

Druhou názorovou frakciou, s ktorou sa stotožňuje aj autorka tejto práce, je tvrdenie, že zákon o registrovanom partnerstve je nekomplexným a diskriminačným zákonom, ktorý legislatívne neupravuje všetky oblasti života lesbických a gejských párov a postavil by ich opäť len do (tej istej, ako v súčasnosti) pozície druhotriednych občanov a občianok Slovenskej republiky. Aktivisti a aktivistky, zastávajúci názor druhej aktivistickej frakcie, požadujú komplexný a spravodlivý zákon, ktorý by zrovnoprávnil lesby, gejov a ich vzťahy v plnom rozsahu. Jediným európskym príkladom a krajinou, v ktorej sa podarilo presadiť všetky legislatívne zmeny naraz je v súčasnosti iba Španielsko.

Slovenská republika a legislatíva pre rovnakopohlavné vzťahy:

Na Slovensku v roku 2008 neexistuje žiadna forma legislatívnej úpravy zväzkov dvoch osôb rovnakého pohlavia. Napriek tomu, Slovensko už v roku 2004 urobilo prvý krok ku akceptácii neheterosexuálnych ľudí, keď novelou antidiskriminačného zákona (365/2004 Z.z.) zakázalo diskrimináciu aj na základe sexuálnej orientácie. Táto novela však neheterosexuálnych mužov a ženy chráni len v oblasti napr. pracovno-právnej, ale aj v ďalších presne definovaných prostrediach.

Registrované partnerstvo?

Hneď na začiatku treba čitateľov a čitateľky upozorniť, že registrované partnerstvo je len jedna z viacerých foriem legislatívnej úpravy rovnakopohlavných vzťahov. Zámerne nepoužijem slovné spojenie „legislatívne zrovnoprávnenie,“ pretože ak sa na tento zákon pozrieme bližšie, zistíme, že sa jednoducho „zrovnoprávnením“ nazývať nemôže. Nerieši totiž všetky oblasti spolužitia rovnakopohlavných dvojíc.

Pre všeobecný prehľad možností legislatívnej úpravy rovnakopohlavných vzťahov, uvádzam tie, ktoré sa dotýkajú hlavne európskeho kontextu:

Neregistrované partnerstvo:

Práva a povinnosti automaticky vzniknú po určitej dobe spolužitia; toto rovnako platí väčšinou aj pre heterosexuálne páry.

Registrované partnerstvo (alebo spolužitie, niekedy aj životné partnerstvo):

Partneri alebo partnerky majú špecifické, definované práva a zodpovednosti, ktoré môžu byť podobné, alebo takmer totožné s tými, ktoré majú heterosexuálne páry. Neexistuje jednotná definícia a súbor práv a povinností, ktorá by bola platná vo všetkých štátoch, ktoré už registrované partnerstvo prijali. V niekoľkých štátoch je registrované partnerstvo dostupné aj pre heterosexuálne páry.

Manželstvo:

Práva, povinnosti a právne uznanie párov rovnakého pohlavia sú rovnaké ako pri heterosexuálnych pároch.

Dve názorové frakcie:

Ak hovoríme o európskom kontexte, nájdeme v ňom, takisto ako tomu je aj v kontexte slovenskom dve hlavné názorové frakcie. Aktivisti a aktivistky z prvej frakcie, zastávajú stratégiu postupných krokov, čo v praxi znamená, že ich politický lobing je v prvej fáze zameraný len na presadenie zákona o registrovanom partnerstve. Niektoré aktivistické organizácie považujú tento zákon za svoj hlavný cieľ. Neskôr potom vyvíjajú aktivity k legislatívnemu zrovnoprávneniu ďalších oblastí spolužitia dvoch osôb rovnakého pohlavia. Tento názor, resp. túto stratégiu využila pri svojom politickom lobingu väčšina z európskych lesbicko-gejských organizácií a združení. Pri takomto postupe väčšinou aktivisti a aktivisti masírujú verejnú mienku (najmä v krajinách trpiacich stredoeurópskym konzervativizmom) dištancovaním sa od otázky riešenia lesbických a gejských rodín a vychovávania detí v týchto rodinách. Podobnú stratégiu využili aktivistické združenia v Českej republike, v ktorej vošiel zákon o registrovanom partnerstve do platnosti v roku 2006. Dnes už však usilovne lobujú za vhodnú úpravu adopcií a výchovy detí v rovnakopohlavných vzťahoch.

Druhou názorovou frakciou, s ktorou sa stotožňuje aj autorka tejto práce, je tvrdenie, že zákon o registrovanom partnerstve je nekomplexným a diskriminačným zákonom, ktorý legislatívne neupravuje všetky oblasti života lesbických a gejských párov a postavil by ich tak do pozície druhotriednych občanov a občianok Slovenskej republiky. Aktivisti a aktivistky zastávajúci tento názor požadujú komplexný a spravodlivý zákon, ktorý by zrovnoprávnil lesby, gejov a ich vzťahy v plnom rozsahu. Jediným európskym príkladom a krajinou, v ktorej sa podarilo presadiť všetky legislatívne zmeny naraz je v súčasnosti iba Španielsko.

Slovenská republika a legislatíva pre rovnakopohlavné vzťahy:

Na Slovensku v roku 2008 neexistuje žiadna forma legislatívnej úpravy zväzkov dvoch osôb rovnakého pohlavia. Napriek tomu, Slovensko už v roku 2004 urobilo prvý krok ku akceptácii neheterosexuálnych ľudí, keď novelou antidiskriminačného zákona (365/2004 Z.z.) zakázalo diskrimináciu aj na základe sexuálnej orientácie. Táto novela však neheterosexuálnych mužov a ženy chráni len v oblasti pracovno-právnej a v iných obdobných vzťahoch. V Ústave SR, ktorá garantuje všetkým občanom a občiankam štátu rovnaké práva bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie, sexuálna orientácia vo výpočte argumentov chýba.

Slovensko nie je žiadnou výnimkou a takisto ako aj v iných európskych krajinách, aj slovenskí aktivisti a slovenské aktivisti majú na otázku legislatívnej úpravy rovnakopohlavných zväzkov rozdielny názor. V médiách najviditeľnejšou slovenskou lesbicko-gejskou organizáciou je občianske združenie Iniciatíva Inakosť, ktorého aktivity smerujú k prijatiu zákona o registrovanom partnerstve. Iniciatíva Inakosť sa nezaoberá ani adopciami detí, ani výchovou detí lesbickými a gejskými pármi. Zároveň pri všetkých aktivitách Iniciatíva Inakosť zdôrazňuje, že adopcie detí nepožaduje a ani nikdy požadovať nebude.

Druhú názorovú frakciu v slovenskom kontexte zastupuje Prvé lesbické združenie Museion, spolu s ďalšími neformálnymi platformami a niekoľkými nezdruženými aktivistami a aktivistkami. Cieľom týchto skupín je vyvíjať aktivity smerom ku absolútnemu zrovnoprávneniu neheterosexuálnych občanov a občianok Slovenskej republiky, ako aj absolútne zrovnoprávnenie ich vzťahov na úroveň vzťahov heterosexuálnych.

Čo všetko rozumie druhá názorová frakcia pod pojmom absolútne zrovnoprávnenie?

Základná jednotka štátu?

Zákon o rodine (36/2005 Z.z.) definuje rodinu ako základnú jednotku štátu a ako zväzok muža a ženy. Pri dnešnej situácii v slovenskej, európskej ale aj svetovej spoločnosti, je takáto definícia viac než vágna a explicitne nevyčleňuje z definície štátu iba rovnakopohlavné páry. Nemôžeme sa tváriť, že na Slovensku, ako aj inde na svete, neexistujú aj rodiny s jedným rodičom, rodiny bez detí a faktom je, že na Slovensku už lesbickí a gejskí rodičia deti vychovávajú. Lesby a gejovia, nie sú predsa neplodné a neplodní, pokiaľ sa nebavíme o takých istých indispozíciách, ktoré postihujú aj heterosexuálnu časť populácie. Gejsko-lesbickí aktivisti a aktivistky, lobujúci za komplexný zákon, zároveň týmto žiadajú zmeniť definíciu „základnej jednotky štátu“ z pojmu „nukleárna rodina“ (muž, žena a dieťa/deti) na pojem „jednotlivec“ a „jednotlivkyňa“. Zároveň žiadajú predefinovať význam pojmu „manželstvo“, ktoré je definované ako „zväzok muža a ženy“ na „zväzok dvoch plnoprávnych osôb“.

Najvyššia možná forma inštitucionalizovaného zväzku:

Aktivisti a aktivistky lobujúci za komplexný zákon požadujú dosiahnutie najvyššej možnej formy inštitucionalizovaného právneho rozpoznania zväzku dvoch osôb, ktorým je momentálne na Slovensku manželstvo. Aktivisti a aktivistky sa nebránia inštitútu registrovaného partnerstva, ale len v tom prípade, ak by rovnakopohlavné páry mohli vstupovať aj do manželstva. Registrované partnerstvo by sa v takomto prípade stalo inštitútom, ktorý by poskytoval len niektoré práva a povinnosti a do ktorého by mohli vstúpiť aj heterosexuálne páry. Takáto predstava by zrejme vyhovovala aj samotným párom opačného pohlavia, ak vezmeme v úvahu súčasný trend a pokles párov, ktorý využíva inštitút manželstva. Zjednodušene, lesbicko-gejskí aktivisti a aktivistky tejto názorovej frakcie nepožadujú žiadne exkluzívne ani mimoriadne práva, ale tie isté práva, ktoré využívajú aj heterosexuálni občania a občianky. Ak by existoval v tomto smere len zákon o registrovanom partnerstve, stal by sa diskriminačným voči rovnakopohlavným párom, ktoré by chceli vstúpiť do manželstva, ako aj voči párom opačného pohlavia, ktorým by registrované partnerstvo vyhovovalo svojim právnym nastavením viac ako manželstvo.

Nediskriminačný prístup k darcovstvu krvi?

V súčasnosti sú na Slovensku v obehu diskriminačné dotazníky pre potenciálnych darcov a darkyne krvi. V nich sa skúma sexuálna orientácia darcu a darkyne. Muž, ktorý v dotazníku uvedie homosexuálnu sexuálnu orientáciu, je zbavený možnosti darovať krv. Aktivisti a aktivistky, žiadajúci zrovnoprávnenie neheterosexuálnych ľudí, poukazujú na fakt, že neexistuje riziková skupina a že samotná sexuálna orientácia nijako explicitne nepoukazuje na sexuálne správanie darca alebo darkyne. Existuje len rizikové sexuálne správanie. Homosexuálni muži, ktorí nežijú pohlavným životom, alebo takí, ktorí ho žijú zodpovedne a chránene pred sexuálne prenosnými chorobami nesmú byť zbavení možnosti darovať krv. Rovnako ako jej nie sú zbavení ostatní (sexuálne) zodpovední ľudia…

Adopcie detí

Vyššie spomínaní/e aktivisti a aktivistky požadujú tiež zrovnoprávnenie a nediskriminačný prístup k možnosti adopcie dieťaťa (detí). Nežiadajú iba o adopcie biologických detí jedného z partnerov alebo partneriek, ale aj o rovnakú možnosť osvojiť si dieťa z detského domova, ako majú heterosexuálne páry.

Prístup k službám asistovanej reprodukcie

Aktivisti a aktivistky zároveň poukazujú na diskrimináciu lesieb, gejov a rovnakopohlavných párov k službám asistovanej reprodukcie. V súčasnosti musí žena, ktorá chce požiadať o umelé oplodnenie, zdokladovať, že žije v intímnom partnerskom zväzku s mužom. Takáto legislatíva nielenže diskriminuje lesby, ale zároveň aj diskriminuje heterosexuálne ženy, ktoré vo vzťahu s mužom nežijú. Ešte v patovejšej situácii sa na Slovensku ocitajú gejské páry. Pre nich je dostupnosť služieb asistovanej reprodukcie takmer nemožná. Podľa slovenských zákonov je totiž matkou dieťaťa žena, ktorá dieťa porodila, aj keď sa biologicky nemusí jednať o jej dieťa.

Podpora štátu

V neposlednom rade, rovnako dôležitom, aktivisti a aktivistky, požadujúci/e úplné zrovnoprávnenie neheterosexuálnych ľudí s ostatnou populáciou, žiadajú od Slovenskej republiky podporu, ktorú štát preukazuje iným menšinám, ako sú menšiny etnické, národnostné a iné.

Na záver…

Je realitou, že slovenská verejnosť nemá v otázke legislatívneho zrovnoprávnenia neheterosexuálnych ľudí a rovnakopohlavných vzťahov hlbšie vedomosti. Istú vinu môžeme dozaista pripísať slovenským médiám, kus viny nesú v tomto ohľade aj niektorí slovenskí populistickí politici a političky, ľahostajnosť a pasivita slovenskej verejnosti a možno aj slabá a nedostatočná mediálna stratégia lesbicko-gejských organizácií. Jedno si však treba uvedomiť. Otázka, ktorej sa dotýkam, nie je dodnes zbavená veľmi silných stereotypov, bulvarizácie, animalizácie a zosmiešňovania. Preto aj mediálne stratégie lesbicko-gejských združení veľmi opatrne reflektujú dopad každej informácie na slovenského občana a občianku.

Zároveň v bežnej realite narážajú aktivisti a aktivistky na nemožnosť presadzovania svojich požiadaviek a často pristupujú na politické či mediálne hry a dávkujú túto tému verejnosti po malých častiach. Ak si však uvedomíme, že sa rozprávame o základných ľudských a občianskych právach ľudí, že diskutujeme o právach, ktoré heterosexuálni muži a ženy považujú za najzákladnejšie a za prirodzene garantované a dostupné, zarazíme sa a zistíme, že diskriminácia a nerovnaké zaobchádzanie nie sú len pojmami pre pojmy a pre zábavu aktivistov a aktivistiek. Ak sa skutočne zamyslíme, uvedomíme si, že situácia na Slovensku nenaznačuje situáciu v krajine, ktorá sa označuje za demokratickú.

Použitá literatúra:
TRIANGEL: homosexualita – spoločnosť – politika. Prvé lesbické združenie Museion, Bratislava 2007.

Facebooktwitterredditpinterestlinkedin
The following two tabs change content below.

Romana Schlesinger