Hongkong nie je krajina otvorená voči homosexualite, ale postupne sa to zlepšuje

S Adrianom Tangom som sa zoznámila, keď som v Londýne zháňala nejakých ľudí z Ázie, ktorí by ma oboznámili so situáciou gejov a lesieb na tomto kontinente. Adrian je Číňan a žije striedavo v Londýne a v Hongkongu. Naposledy bol v Hongkongu pred 6 rokmi, takže všetky doluuvedené informácie by sa mali chápať v tomto zmysle. Celý rozhovor sa odohral v Adrianovej kaviarni pri popíjaní a fajčení cigariet.

Adrian: Nie, nie. Čo sa týka Hongkongu, lesby chodia do tých istých barov a kaviarní ako gejovia, ale nie sú až také otvorené ako muži. No na ulici vieš ľahko rozlíšiť, že oproti tebe idú dve baby, ktoré sú spolu, pretože kamarátky, priateľky sa u nás nedržia za ruky (ako tu v Londýne), a keď už u nás vidíš u dvoch dievčat či žien takéto prejavy blízkosti, určite sú partnerkami.

Andrea: Reakcie politikov, náboženských predstaviteľov na homosexualitu?

Adrian: Politici u nás otázku homosexuality neotvárajú. Homosexualita však nie je nelegálna. Možno to vyznie smiešne, ale politici majú plné hlavy ekonomických problémov krajiny a zdá sa, akoby ich otázka homosexuality vôbec netrápila (niet na ňu času). Politici sa nestarajú, ale ľudia sa cítia slobodní. Otázka registrovaného partnerstva sa nikdy nedostala do parlamentu a ani sa nedostane. Vládne tu prílišná posadnutosť prácou, a teda aj zákony týkajúce sa biznisu sú prvoradé.. Pýtala si sa na náboženstvo… Väčšina populácie sú budhisti, avšak mladí ľudia už k náboženstvu neinklinujú. Takisto tu hra rolu, či si z mesta alebo z dediny. V mestách sa ľudia nezaoberajú tým, čo máš oblečené, akú máš sexuálnu orientáciu, všetko je tam také rýchle, že (opäť) niet času zaoberať sa takýmito vecami. Naopak, na dedine niektorí postarší ľudia vôbec netušia, čo homosexualita je.

Andrea: Politici sa touto otázkou nezaoberajú pre jej nelukratívnosť?

Adrian: Áno.

Andrea: Existujú u vás organizácie, združenia, ktoré by otvárali otázku homosexuality?

Adrian: Nie, nemáme žiadne oficiálne organizácie. Takisto sa u nás neorganizuje nič typu Gay Pride. Zdá sa, akoby nebol dostatok ľudí, ktorí by sa niečoho podobného chopili. /text bol spracovaný podľa spomienok spred šiestich rokov, preto je možné, že je situácia dnes iná, pozn. red./

Andrea: Vydávajú sa u vás časopisy s g/l tematikou?

Adrian: Máme 1-2 časopisy. Sú to však obrázkové časopisy, kde máš nanajvýš (popri všetkých reklamách a obrázkoch) pár navigácií, kam si vyraziť a pod. Žiadne články. Ľudia si kupujú väčšinou zahraničné časopisy.

Andrea: Nejaké populárne osobnosti neskrývajúce svoju homosexualitu?

Adrian: Áno, máme. Ak sa u nás spýtaš na Romana, každý ho pozná. On ako známy spevák nikdy neskrýval, že je gej. A je veľmi populárny, i keď už má okolo 50 rokov. Dokonca nejaké obdobie žil s bratom Brucea Lea, ktorý je tiež gej.

Andrea: Majú g/l ľudia v práci problémy kvôli svojej orientácii?

Adrian: Nie. Nikto nikoho nevyhodil z práce kvôli sexuálnej orientácii. Na druhej strane, je to súkromná vec, o ktorej ľudia zvyčajne verejne nehovoria.

Niekde tu sme náš rozhovor skončili, pretože kaviareň sa zrazu zaplnila množstvom Adrianových priateľov a pokračovať štýlom otázka, privítanie priateľa, odpoveď, ďalší priateľ, dokončenie odpovede sa zdalo s postupujúcim londýnskym dažďom nemožné.

Pýtala sa Andrea Sváková

Facebooktwitterredditpinterestlinkedin
The following two tabs change content below.

Andrea Sváková

Posledné príspevky od Andrea Sváková (zobraziť všetko)