Ružová rebelka zachraňuje svet

Už tento piatok sa cez Bratislavu preženie tajfún. Aspoň sa to od Pink očakáva… Štadión Ondreja Nepelu bude, predpokladám, praskať vo švíkoch.

Tínedžeri a tínedžerky s farebnými vlasmi, s pírsingami, s nohavicami spadnutými pod zadok, niektorí/é asi mierne naéčkovaní/é, aby sa dostali do nálady a celkovo aby boli cool. Lebo taká je ich star. Či vlastne ich megastar…

Prepáčte mi, milí čitatelia a milé čitateľky Changenetu. Práve v tejto chvíli, keď píšem týchto prvých pár riadkov o (pa)rebelskej (pa)dive Pink, nedá mi, aby som sa nepousmiala, ale len málinko, nemajte strach, a už vôbec nie v zlom… Len vás v duchu vidím, ako nechápavo dvíhate obočie a pýtate sa, čo na váš seriózny občiansky web ťahám akýsi módny tínedžerský idol s ružovými (blond, čiernymi a ďalšími) vlasmi. Možno až teraz sa vám vybavili plagáty, ktorými je oblepená celá Bratislava, a asi nielen ona…

Takže mám pocit, že vám dlhujem vysvetlenie. Ale vlastne tento článok sám je vysvetlením…


Zabudnime na prvý dojem (aj keď má tiež niečo do seba)…

Na svojom konte má Pink tri (podľa mňa skvelé) albumy; všetky dosiahli štatút multiplatinových platní, čo znamená v USA predaj rádovo v miliónoch. K nim sa viaže spústa klipov a ešte väčšie množstvo rôznych ocenení, vrátane niekoľkých prestížnych Grammy, no a prirodzene, úspech – v Amerike hneď vedľa dolára najcennejšie platidlo.

Charizma, slušný repertoár, slušný spev, viac ako slušní/é spolupracovníci a spolupracovníčky, ceny, multiplatne, rozvášnené davy fans – a ručička na fiktívnom meradle úspechu stúpa. Stúpa až do sfér, kam za ním nasleduje plagiátorstvo, kopírovanie, ale aj identifikovanie sa fans so svojim idolom, preberanie jeho – teda jej – názorov, modelov správania sa od obliekania až po nazeranie na život a na to, ako s ním nakladať…

Často mierne „pod vplyvom čohokoľvek“ vypúšťa z úst hrdelný smiech a nezrozumiteľné nadávky, fuckuje niekedy naozaj o život, vystrkujúc prostredník na ruke priamo na šošovky objektívov kamier.

Rebel&Cool kabátik jej pristane, davy šalejú, dokonca sa často objavujú pozitívne reakcie hudobných kritikov a profesionálov, a to zas pri hviezdičkách typu wow-mtv-fuck-u nie je celkom obvyklé.

Chvíľami viac reve ako spieva, ale to aj Janis Joplin, ktorú si má Alecia Moore (Pink) údajne onedlho zahrať. A Joplin je dnes už nespochybniteľná klasika. Legenda. Aj keď sa v 27 rokoch predávkovala – nejaké 2 desaťročia dozadu – stále je obdivovaná, stále je počúvaná, stále ju nasleduje množstvo chcembyťspeváčok. Snáď sa Pink (25) nedá inšpirovať celým jej životom, pretože – zatiaľ síce v moderných rytmoch dnešnej americkej rebel&cool mládeže – ale predsa len vcelku verne kráča v šľapajách Janis Joplin.

Ten druhý dojem je až dojemný (ak to nie je len PR)…

Pink vystúpi 16. júla v Bratislave na festivale Avon Europa Fest 2004 v rámci letnej časti svojho turné Try This Tour 2004, počas ktorého si zahrá v 35 mestách Európy. Je to jej vôbec prvé turné po Európe; začalo sa 19. februára v írskom Dubline a zatiaľ sa stretáva s mimoriadnym ohlasom a úspechom, ktorý pozitívne komentujú dokonca aj britskí The Guardian či Observer.

Výťažok z festivalu Avon Europa Fest 2004 bude venovaný nadácii Medical – nadácii onkologickej chirurgie, takže diváci nielenže zažijú pravdepodobne skvelý koncert, ale kúpou vstupenky prispejú na dobrú vec.

A tu som sa prepracovala k sľubovanému druhému pohľadu. Drzá Pink si neberie pred ústa servítku s argumentáciou, že tak bojuje za lepší svet…

Nemá problém verejne odmietnuť pozvanie celebrity (a žiadaného ženícha) ako je princ William „len“ preto, že je poľovník a zabíja zvieratá.

Nedávno zabojovala za štvortonovú slonicu zneužívanú na iluzionistické kúsky – Pink nahlas hovorí – slonica by mala po celý svoj zvyšok života žiť vo voľnej prírode alebo v rezervácii.

Prezradila tiež, že ju prekvapuje, ako ľudí ešte aj dnes dokáže fascinovať bozkávanie sa dvoch žien alebo dvoch mužov.

Trochu to páchne bulvárom, máte pravdu, z bulváru som tieto informácie aj vytiahla, ale pozrime sa na jej oficiálnu stránku. Na svojom webe v časti týkajúcej sa osobných informácií sa nepredvádza s auto/biografickými podrobnosťami…

Okrem vstupu o nedávno vydanom albume Try This sa o Pink dozviete už „len“ to, koho všetkého a čo všetko osobne podporuje – spoločnosť na ochranu zvierat PETA (v rámci nej verejne vystúpila proti krutému zaobchádzaniu obchodnej siete PETCO Animal Supplies so zvieratami a na webe uverejnila list, v ktorom svojich fans vyzýva, aby v tejto obchodnej sieti nenakupovali, pokiaľ sa situácia očividne nezlepší); Greenpeace – Pink svojich fans pozýva na stránky GP, aj keď práve nevedia, ako by organizáciu podporili – hlavne aby čítali a boli informovaní; federálnu organizáciu Public Interest Research Group (PIRG), ktorá sa zaoberá občianskym aktivizmom, dobrovoľníctvom a regionálnym rozvojom v jednotlivých štátoch USA; stručným Help the homeless sa jej fans prekliknú na oficiálny vládny web zameraný na pomoc bezdomovcom…

Tu môj výpočet končí, nie však akčnosť Pink. Veď sa, nakoniec, na ten jej web pozrite, minimálne preklik z jej webu na PIRG by mohol byť pre changenetovskú komunitu inšpiratívny.

Pink nie je jediná, ktorá sa venuje charite a benefícii, v Amerike je to skôr pravidlo ako výnimka. Čo je neobvylé je, že sa zdá, že to, čo robí, aj naozaj cíti… Nejde jej len o predvádzanie sa pred kamerou, aj keď iste veľmi dobre vie, čo činí (schopnosť upútať médiá mala vždy). Pink pôsobí skutočným dojmom.

Či už to všetko je len reklamný ťah desiatok jej PR agentov alebo obyčajný narcizmus, rockové rebelantvo alebo maniere divy, mne osobne je to jedno. Zaujíma ma výsledok. A ak sa celé zástupy jej fans stotožnia so svojim idolom v obliekaní, éčkovaní a fuckovaní, verím, že sa s ňou stotožnia aj pri čítaní stránok PETA, PIRG, Greenpeace a ďalších.

Verím, že ich vedomie spraví rebelujúca Pink vnímavejším voči okolitému svetu, verím, že ich vedomie spraví drsná Pink citlivejším… (Inak neviem, ako môže tento svet prežiť.)

Keď si predstavím čo len jediného jej fan, ako si ide s nohavicami na kotníkoch do útulku pre nejaké opustené zviera, hovorím si: Fuck off aj s prvým dojmom!

Facebooktwitterredditpinterestlinkedin
The following two tabs change content below.
Dobrovoľná adminka a šéfredaktorka webu Lesba.sk (od 2000) a štatutárka i hovorkyňa Prvého lesbického združenia Museion (od 1994). Pod mojou kuratelou fungujú neformálne zoskupenia Teplá politika t.t.e. a GerilaGril, spoločnosti s ručením utajeným. No a čo je dôležité, môj život manažuje po štvornohej peske Bárke trojnohý kocúr menom Kece (Frido, Kocko, Tymoooj, Mimi:)). Od roku 2013 hrdá členka Iniciatívy Bratislava otvorene.