Umelecká tenistka, tenisová umelkyňa a my – majstri života

Na Slovensko si z tenisového turnaja v Amsterdame odskočila legendárna Martina Navrátilová. S výtvarníkom Jurajom Králikom prišli na nápad, ako urobiť z tenisu umenie, nie v zmysle majstrovstva, ale doslova. Navrátilová odpaľovala presne mierené loptičky namáčané do farby, a Králik proti nim umelecky nastavoval rôzne povrchy, plátna a papiere. Tí dvaja tak vystopovali na zemi cesty k víťazstvám, nadpozemsky ohodnoteným.

Lenže do Danubiany, galérie v Čunove, neprišli len obdivovatelia výtvarného umenia. Martina Navrátilová by stačila aj sama osebe, posadená ako exponát, lákala by návštevníkov. Na to, aká je úspešná, slávna, dobrá tenistka, rebelantka, emigrantka, lesba, ktorá sa k tomu verejne prihlásila… a odnedávna aj pilotka malého motorového lietadla a stolárka – vždy ňou túžila byť.

Najzaujímavejší bol ten ostych, ktorý visel v galérii. Dívate sa na svetoznámu tenistku, ale zároveň o nej viete, že je lesba. Viete to preto, že to o sebe otvorene povedala, ale situáciu tým uľahčila viac sebe ako ostatným. Darmo sme otázku s touto témou dopísali kolegovi z časopisu na papierik s otázkami a dúfali sme, že sa jej to na tlačovke opýta. Kdeže! Slovko lesba by nevyslovil ani za nič. Veď ani my s kamoškou, len sme ju pozorovali z bezpečnej anonymity a sem-tam položili nevinnú otázočku.
A pritom sme chceli vedieť to, či sa cíti ako bojovníčka za práva menšín, keď už je tou lesbickou ikonou, a či by sa v politike popri tenise nechcela angažovať aj za ich práva.

Tak pripíšem aspoň to, čo sme vypozorovali. Kamoška mala z Martiny Navrátilovej dojem, že je strašne prísna a bála by sa jej. Ja si myslým, že iba predviedla neskutočnú disciplínu, vďaka ktorej doteraz hráva turnaje, keď počas rozdávania autogramov dokázala potlačiť svoje ego a s každým podpisom sa usmiala, potom sa trpezlivo fotografovala do pamätníčkov a potom so zanietením odpovedala na novinárske otázky od umenia až po šport. Popri tom pôsobila sympaticky. A tá prísnosť – no, možno to je podvedomá obrana človeka, ktorý nemal v živote všetko ľahké. Môže vedieť, čo od nás čakať?

Keď sa jej Králikov brat na autogramiáde sťažoval, že musel platiť za vstup aj za katalóg, bez náznaku ľútosti alebo irónie mu odpovedala: "Život je ťažký." V tej chvíli som mala pocit, že to nehovorí len tak a presne vie, čo tým myslí.

(den)

Zdroj: http://absquatulate.blogspot.com/

Foto: Dagmar Tauferová

Facebooktwitterredditpinterestlinkedin
The following two tabs change content below.
Prvé lesbické združenie Museion, primárne svojimi cieľmi a aktivitami zamerané na slovenskú lesbickú komunitu, vzniklo v roku 1994 a v priebehu rokov sa stalo rešpektovanou súčasťou slovenskej občianskej spoločnosti a ľudskou i aktivistickou sieťou (nielen) lesieb na Slovensku.