Právne riešenie jednej situácie (skúsenosť, ktorá môže poslúžiť aj iným)
S mojou partnerkou žijeme už dlhé roky v spoločnej domácnosti. Všetky veci vrátane majetkových, sme vždy dokázali riešiť dohodou. Ak by na Slovensku bolo možné registrované partnerstvo, asi by sme ho už dávno boli uzavreli. Zatiaľ to však nie je možné (hoci všetci vieme, že raz to napriek všetkému príde aj k nám). Aká potrebná vec je také štátom uznané registrované partnerstvo sa nám potvrdilo v čase, keď mi lekárka odporučila riešiť jeden zdravotný problém operáciou.
Operácia je vážna vec, ktorej priebeh nemusí byť jednoduchý a koniec úspešný, takže bolo treba myslieť na rôzne situácie vrátane tej najhoršej.
Som zhodou okolností právnička a plne si uvedomujem riziká partnerského spolužitia „bez papierov“. Preto som sa rozhodla urobiť niekoľko právnych úkonov, ktoré by pomohli mne a najmä mojej partnerke, keby operácia a prípadne jej výsledok nedopadli dobre. Tieto právne kroky však zdaleka nenahrádzajú registrované partnerstvo a sú len riešením danej situácie. Pre istotu som ich prekonzultovala s kamarátkami, z ktorých jedna je advokátka a druhá notárka. Ani jedna z nich sa nestretla vo svojej praxi zatiaľ s prípadom gejského alebo lesbického páru, ktorý by chcel právne riešiť takúto situáciu. Takže po spoločnej porade s nimi som urobila nasledovné úkony:
1. Aby mohla moja partnerka žiadať a dostať informácie o mojom zdravotnom stave a aby to v krajnom prípade bola ona, ktorá rozhodne čo ďalej, ak ja napr. budem v bezvedomí, spísala som takéto splnomocnenie:
Splnomocňujem pani………, narodenú………., bytom…………., č. OP………., rodné číslo ……………, aby ako jediná mne blízka osoba v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka počas mojej hospitalizácie a mojej následnej práceneschopnosti bola oprávnená dostávať všetky informácie týkajúce sa môjho zdravotného stavu. Taktiež ju splnomocňujem na rozhodovanie o všetkých veciach týkajúcich sa akýchkoľvek lekárskych zákrokov a úkonov vo vzťahu k mojej osobe pre prípad, že ja nebudem zo zdravotných dôvodov schopná o nich rozhodnúť.
Splnomocnenie som podpísala pred notárkou, ktorá potvrdila pravosť môjho podpisu.
2. Pre istotu som napísala aj závet. Závet možno spísať v zásade troma spôsobmi: buď celý napísať vlastnoručne (celý napísať rukou, nie na stroji a aj vlastnoručne podpísať), napísať inak ako vlastnoručne, ale pred dvoma svedkami, ktorí musia závet podpísať alebo napokon aj vo forme notárskej zápisnice, ktorú vyhotovuje notár. Zvolila som najjednoduchšiu formu, teda napísať celý závet vlastnoručne. Jeho text znel:
Ja ………….., bytom…………., rodné číslo………………. pre prípad mojej smrti odkazujem celý môj majetok pani …………., bytom …………………….., rodné číslo……………….. ….. dátum………..
……….podpis ……………………
3. Tretím úkonom bolo spísanie vyhlásenia o našom vzťahu. Tento úkon bol na jednej strane určitou poistkou, keby sa prípadne moja vydedená rodina pokúsila spochybniť závet, pretože by oprávňoval dediť moju partnerku za určitých podmienok aj priamo zo zákona, ale na druhej strane sme toto vyhlásenie vnímali aj ako formálne a úradné potvrdenie nášho vzťahu. Pozor, nejde o úradné potvrdenie registrovaného partnerstva, ale len o naše vyhlásenie, ktorého právne dôsledky sú veľmi obmedzené. Tento úkon sme urobili formou spísania notárskej zápisnice priamo u notárky. Notárska zápisnica je formalizovaný právny úkon a spíše ju notár, takže tu uvediem len tú časť vyhlásenia, ktorá tvorila podstatu celého dokumentu:
Účastníci vyhlásili, že sú plne spôsobilí na právne úkony a požiadali ma, aby som do notárskej zápisnice spísala toto osvedčenie
(vyhlásenie)
……(moje meno) a ……………(meno mojej partnerky) týmto súhlasne vyhlasujeme, že od ……(mesiac, rok) žijeme trvalo a nepretržite v spoločnej domácnosti a spoločne uhrádzame náklady na svoje potreby. Ďalej vyhlasujeme, že náš vzťah je takého charakteru, že ujmu, ktorú by utrpela jedna z nás, by druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu, a preto sa vzájomne považujeme za blízke osoby v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. O tomto bola táto notárska zápisnica napísaná, účastníkmi prečítaná, týmto schválená a na znak súhlasu s jej obsahom, predo mnou notárom, nimi vlastnoručne podpísaná.
Našťastie operácia dopadla dobre a moja partnerka nemusela použiť žiaden z uvedených dokumentov. Ale možno táto moja skúsenosť môže poslúžiť aj iným, ktoré sú v podobnej situácii.
Článok vyšiel na webovej stránke Diskriminácia.altera.sk
Eva Adámková
