Rovnosť s ručením obmedzeným
Skončil sa európsky rok rovnosti príležitostí. A je to! Vybavené. Máme to konečne za sebou. Už sa nemusíme ďalej pretvarovať. Môžeme zase hovoriť na rovinu a na plnú… onú, prepytujem, ústa. Napríklad o teplých…
SITA: „Čaplovič chce vytvárať podmienky, aby sa o týchto v minulosti tabuizovaných témach diskutovalo a postupne sa mienka spoločnosti menila aj v prospech tejto menšiny. ,,Až potom môžeme, ak to budeme cítiť, pristúpiť k zákonu, ktorý by mal isté obmedzenia,“ vyhlásil a podotkol, že on sám nepatrí k zástancom toho, aby si mohli homosexuáli adoptovať deti alebo ich vychovávať.
Viete čo? Tak nech si pán podpredseda pre ľudské práva a menšiny strčia svoj rok rovnosti príležitostí kam chce. Akurát tie zbytočne vyhodené peniaze ma hnevajú. Nová Iniciatíva Inakosť, ktorá leštila Čaplovičove kľučky celý rok v rámci svojho projektu, „povinne“ podporeného aj našou vládou (bo inak by sa EÚ naštvala), za celý ten „rovný“ rok dosiahla akurát to, že spoločne s pánom podpredsedom objavili teplú vodu o OTVORENÍ diskusie k právnemu riešeniu spolunažívania gejských a lesbických párov – o tzv. registrovanom partnerstve. 100 dní novej vlády i novej Inakosti dávno uplynulo. Príležitosť dostali obe. Využili ju?
Zdá sa, že vláde i Inakosti ušlo, že teplá voda už tečie roky. Kohútik sme otvorili najmenej v roku 2000, kedy vznikla kodifikovaná verzia zákona o životnom partnerstve dvoch osôb rovnakého pohlavia a začiatkom roka 2001 bola predložená aj parlamentu (neúspešne, čo už, ide sa ďalej). Diskutuje sa už roky – v aktivistických, odborných i barových kruhoch – a diskusia dospela už dávno oveľa ďalej ako sú sofistikované (čítaj diskriminačné) reči a (ne)pochopenie konceptu rovnosti súčasnou sociálnodemokratickou (sic!!!) vládou.
A netýka sa to, žiaľ, len gejov a lesieb. Každým dňom pribúda ľudí, ktorí by o tom vedeli vo svojich témach povedať svoje. A povedia… Dúfam! Nechce sa mi kamošiť s Putinom. Nechcem oslavovať vymyslených Starých Slovákov ani národné pamodly Jánošíka či Tisa. To už radšej Starú blažkovú – hádzať hrach na stenu sa mi zdá oproti slovám a činom tejto rovnej vlády oveľa menej nebezpečné.
