Museion bude mať 15 – obzrime sa
Prvé lesbické združenie Museion, primárne svojou víziu, misiou,
cieľmi a aktivitami zamerané na slovenskú lesbickú komunitu, vzniklo v
roku 1994 a v priebehu rokov sa stalo rešpektovanou súčasťou slovenskej
občianskej spoločnosti a ľudskou i aktivistickou sieťou (nielen) lesieb
na Slovensku.
Museion sa prioritne venuje komunitnej
práci, pravdivému zviditeľňovaniu a medializácii života jednotlivcov i
skupín nehetrosexuálnej komunity a zapája sa do politického a
spoločenského lobingu za ľudské a občianske práva neheterosexálnych
ľudí.
Hlavnou politickou ambíciou združenia je dosiahnutie
úplnej právnej rovnosti neheterosexuálnych a heterosexuálnych
partnerstiev.
Práca Prvého lesbického združenia Museion sa
už od jeho začiatkov v roku 1994 odvíja v dvoch rovinách – v súkromnej
sfére a vo verejnom priestore. Súkromná rovina sa odohráva najmä v
internom prostredí komunity samej formou cieleného vyhľadávania lesieb
s cieľom ponúknuť im prirodzené sociálne prostredie lesbickej komunity,
v ktorej lesby nie sú vystavení/é pocitu vylúčenosti a samoty, a v
neposlednom rade im tiež poskytuje priestor na nadväzovanie
partnerských vzťahov. Vo verejnej sfére je to v prvom rade politická
(spolu)práca gejských, lesbických a ďalších ľudskoprávnych organizácií,
resp. jednotlivých aktivistov a aktivistiek, usilujúcich sa v
komunikácii s exekutívou a zákonodarným zborom SR o spravodlivé právne
riešenie spolunažívania neheterosexuálnych dvojíc.
Hlavné aktivity MUSEION do roku 2006:
Od
roku 1993 cyklicky realizujeme pravidelné podporné svojpomocné ženské
skupiny s cieľom pomôcť ženám prekonať strach zo svojho pocitu
negatívnej výnimočnosti a vylúčenosti zo spoločnosti, pomáhame im
získať sebadôveru a sebavedomie pozitívnej jedinečnosti a schopnosti
žiť normálne svoj vlastný život tak, ako ho samy prirodzene cítia.
Počet žien, kontaktujúcich MUSEION sa oproti roku 1994 z počtu 5 v
Bratislave, ktoré sa poznali viac-menej náhodne medzi sebou, zvýšil do
roku 2008 na odhadom 500 žien z celého Slovenska i zo zahranicia. Na
tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že nás kontaktujú len ženy, ktoré
už ako tak spracovali svoj vnútorný comingout (proces vnútorného
prijatia vlastnej inakosti) a začínajú vyhľadávať komunitu rovnako
cítiacich žien. Tie ostatné (a iste sú ich tisíce) na "svoju chvíľu"
ešte len naberajú odvahu. Pravidelnou medializáciou informácií o
existencii a práci nášho združenia dávame možnosť práve týmto ukrytým
ženám, aby sa prestali báť a pokúsili sa žiť svoj vlastný život bez
pretvárky a bez strachu z reakcií okolia.
Pri týchto
neoficiálnych "štatistických" údajoch však nie je možné premýšľať v
absolútnych číslach. Za každou ženou od roku 1992, kedy začala
myšlienka na samostatnú lesbickú organizáciu vznikať, stoja hodiny
úsilia o oslovenie lesieb prostredníctvom médiíí či po osobných linkách
a ich "nájdenie", o citlivý (vačšinou osobný) kontakt s každou z nich,
hromady popísaného papiera ci mailov, obrovské pretelefonované účty a
precestované hodiny či neprespané noci, plné práce a nepokoja,
vyhrážanie alebo zosmiešňovanie zo strany príbuzných "nových" žien, ale
i cudzích ľudí…
Napriek všetkému nášmu úsiliu však stále
mnoho žien, žiaľ, žije vo svojich rodiskách takmer anonymne a stretáva
sa (často so strachom) medzi sebou len pôde neheterosexuálnej komunity
mimo miesta svojho bydliska, kde ich nikto nepozná.
Dlhodobo
fungovali vo vnútri združenia neformálne kluby bez právnej
subjektivity, ktoré kontinuálne vznikali (a prirodzene zanikali) v
závislosti od spoločenskej objednávky zvnútra komunity.
Najväčšiu
úlohu počas existencie združenia zohrali kluby MUSEION Bratislava,
ktorý zabezpečoval vnútrokomunitný život, aktívne vyhľadávanie a prvé
kontaktovanie sa s lesbami z celého Slovenska a organizačné,
ekonomické, administratívne a reprezentačné fungovanie združenia na
celoslovenskej úrovni, ďalej klub MUSEION stred, z ktorého sa postupom
času vyvgenerovala samostatná organizácie Altera, MUSEION40 pre ženy v
strednom veku a MUSEION junior, ktoré sa, ako je už z ich názvu jasné,
prioritne venovali práci s príslušnou vekovou kategóriou lesbických
dievčat a žien. V Žiline pôsobil klub MUSEION turist.
Klub
MUSEION – stred od roku 1995 do roku 1997 svojpomocne vydával
štvrťročník L- listy, neskôr v roku 1999 Kolektív lesbických autoriek z
Bratislavy takisto svojpomocne vydával štvrťročník Séparé, rovnako
interne a svojpomocne sme vydali Zborník lesbickej poézie.
Od
marca 2000 do decembra 2003 sme vydávali prvý oficiálny, v sieti
novinových stánkov v SR verejne predávaný spoločensko-politický
mesačník pre gejov a lesby ATRIBÚT, ktorého šéfredaktorka bola zároveň
aj štatutárkou a hovorkyňou MUSEION. Atribút je dodnes základným
pracovným nástrojom novinárov a odborníkov, hľadajúcich dôveryhodný a
seriózny zdroj informácií; Atribút je citovaný v mnohých periodických i
neperiodických publikáciách. Zároveň je Atribút ešte stále psychickou
oporou homosexuálnej komunity a dôvodom na vznik takmer "stavovskej"
hrdosti gejov a lesieb na svoje spoločenstvo. Od roku 2003, teda od
zániku mesačníka Atribút, MUSEION prevádzkuje webovú stránku lesba.sk.
MUSEION
sa tiež podieľal na príprave a realizácii mnohých printových mediálnych
výstupov, rozhlasových a TV relácií na staniciach TWIST, Fun Radio,
Slovensko 1, Rádio Devín, Radio Ragtime (naša relácia zvíťazila v
kategórii študentských nezávislých relácií), STV, TV Markíza, TV JOJ,
TV Global, TA3, ale aj na prestížnej anglickej stanici BBC. Všetky
relácie sú zaarchivované.
Museion realizoval niekoľko
jednorazových oddychových a vzdelávacích víkendových stretnutí na
celoslovenskej úrovni s cieľom pomôcť vytvárať vzťahy medzi
jednotlivými ženami, psychicky ich podporovať a učiť vzájomnej
komunikácii vo vnútri komunity ako aj smerom navonok, voči ostatnej
spoločnosti. Takýchto tzv. víkendoviek sme zrealizovali aj v súčinnosti
s ostatnými združeniami ako sú Ganymedes alebo Altera rádovo desiatky.
Museion
tiež spolupracoval napr. s GayFilmFestivalom Slovakia, s ďalšími
združeniami sa podieľal na organizácii relaxačných podujatí ako sú
diskotéky, výlety, orientačné behy, dovolenky, víkendovky, festivaly a
pod.
Museion bol tiež súčasťou Iniciatívy Inakosť –
spolužitie bez diskriminácie sexuálnych menšín, ktorá vznikla ako
nadorganizačná neformálna skupina, zastupujúca všetky vtedy existujúce
občianske združenia sexuálnych menšín na Slovensku v máji 2000. Jej
prvoradým cieľom bola politická odpoveď na verejnú diskusiu a dianie v
spoločnosti v súvislosti s homosexuálnou menšinou a vytváranie
podmienok na legislatívne riešenie spolužitia homosexuálnych dvojíc.
Roky 2006 – 2007: Petično-publikačný projekt Kto je kto?
Cieľom
projektu bolo kontinuálne získavanie spoločenskej a politickej podpory
na prijatie zákona o životnom partnerstve gejov a lesieb, presadenie
jeho prijatia Národnou radou Slovenskej republiky (NR SR) a jeho
implementovanie tak do právneho poriadku SR ako aj do povedomia širokej
verejnosti.
Projekt sa realizoval predovšetkým formou
petície za prijatie návrhu Zákona o životnom partnerstve v NR SR a
zborníkom Triangel: homosexualita – spoločnosť – politika.
Petíciu
je možné stále ešte podpisovať. Znenie petície a podpisové archy sú k
dispozícii na internetových stránkach gejských a lesbických združení a
ďalších spriatelených weboch. Rovnako bolo možné petíciu nájsť na
verejných miestach, na festivaloch a počas jarných a letných mesiacov
roka 2006 vo väčších slovenských mestách aktivisti a aktivistky
Iniciatívy Inakosť ponúkali verejnosti možnosť podpísať petíciu aj
osobne.
Popri petícii a zborníku projekt vygeneroval aj viacero ďalších pozitívnych sprievodných výstupov: webovú stránku www.zivotnepartnerstvo.sk,
samostatnú infolinku k petícii, publikovanie mnohých tlačových správ,
pôvodných publicistických a argumentačných textov, účinkovanie
niektorých realizátoriek/realizátorov projektu v televíznych a
rozhlasových šotoch (vo všetkých slovenských televíziách a viacerých
rádiách, rovnako aj v Českej televízii, Českom rozhlase, ČTK a v
mnohých slovenských i českých printových médiách), zbieranie podpisov
pod petíciu a zviditeľňovanie témy projektu na masových festivalových
podujatiach ako sú Pohoda, Zelená voda či Hodokvas.
Ďalším
z výstupov projektu bolo aj začatie rokovaní s politickými stranami o
podpore myšlienky prijatia zákona o životnom partnerstve a získanie
verejnej osobnej podpory osobností slovenského spoločenského a
politického života.
