Hana Fábry: Keď je treba ísť von

Téma práv sexuálnych menšín je na Slovensku vnímaná natoľko rozporuplne, že pravidelne polarizuje diskusie širokej verejnosti, odborných a politických kruhov i samotných LGBT komunít. Je to téma vyvolávajúca emócie celého pocitového spektra – od proklamatívneho odmietania cez alibistické mlčanie až po jej akceptáciu. Téma, ktorej podobne ako hokeju a politike všetci „rozumejú“ a cítia sa byť povolaní ju „riešiť“. Napríklad hádzaním dymovníc do dúhových pochodov (ľudskej) hrdosti – dymovníc politických, ideologických či skutočných.

Zmluvy so štátom

Dôvodov na neustálu potrebu verejnej prezentácie „dúhových ľudí“ prostredníctvom pochodov hrdosti, ktoré, podotýkam, sú cestou, nie cieľom, je viac, ale celé roky sa opakuje ten istý hlavný motív. Je ním snaha o (aspoň symbolické) zlikvidovanie diskriminácie gejov a lesieb uzákonením normy dobrého právneho riešenia spolužitia rovnakopohlavných dvojíc. Ľudskoprávne princípy (a ich zverejňovanie) dnes vystupujú do popredia rovnako zásadne ako samotná norma, ktorá – o tom niet pochýb – bude v takej či onakej forme časom vytvorená aj u nás. Dnes kladené otázky už nehľadajú len odpovede, kedy a akými cestičkami bude legislatíva pre gejské a lesbické páry prijatá, ale obracajú pozornosť aj na jej nastavenie smerom k dôslednej rovnoprávnosti párov, ktoré stoja o inštitucionalizáciu svojho vzťahu – t.j. o uzatvorenie zmluvy so štátom. Lebo nenahovárajme si, že manželstvá či registrované partnerstvá sú niečím iným. Nie sú. Sú v prvom rade zmluvou so štátom, z ktorej pre samotný pár, štát i tretie osoby vyplývajú presne stanovené práva a povinnosti. Emocionálny rozmer inštitucionalizovaných vzťahov – láska, sexualita, túžba zdieľať svoje životy – to všetko sa netýka obsahu tejto zmluvy, resp. iba ako prvoplánový dôvod na jej uzatvorenie. 

Občan a štát

Doplňme si konečne do skladačky diskriminácia – štát – zmluva to podstatné slovo: občania/občianky. Tí a tie, ktorí/é v konkrétnych geopolitických a socioekonomických podmienkach tvoria štát a vytvárajú s ním vzájomné právne väzby. Pod prizmou zásadnej rovnice – občania rovná sa štát, štát rovná sa občania – je zo strany štátu nesprávne dosadzovať do rovnice premenné, ktoré s príslušnosťou k štátu a občianstvu nemajú nič spoločné. A pri gejoch a lesbách sa práve toto deje. Všeobecná občianska rovnica neplatí. Niektorí ľudia k uzatvoreniu zmluvy so štátom oprávnení sú, iní – len z dôvodu menšinovej sexuálnej orientácie, ktorá štátoprávne a občiansky nie je zaujímavá – k tomu v tých istých podmienkach oprávnení nie sú. Prečo akási nemravná nerovnica oberá časť občanov/občianok o možnosť voľby na uplatňovanie svojich práv a slobôd zatiaľ nikto racionálne nezdôvodnil. A ani nezdôvodní, pretože žiaden taký dôvod neexistuje. 

Komentár vyšiel v občianskej prílohe denníka Pravda 28. mája 2011

Facebooktwittergoogle_plusredditpinterestlinkedin
The following two tabs change content below.

Redarktorka