Také normálne Slovensko

Domáce družstvá nadľudí majú v týchto dňoch žatvu. Možností, ktoré im ponúkajú šancu „vyblázniť sa“ na slovenskom xenofóbnom políčku, je hneď niekoľko – navyše v tých najobľúbenejších témach.

Mediálna hviezda antirasist-charity, kňaz Marián Kuffa, brat rovnako neslávne známeho poslanca NR SR Štefana, sa zapísal do kroniky malej domácej nenávisti veľkými literami. Neotrepaným sviežim výrokom o gejoch a lesbách ako masových vrahoch na míle predbehol nielen ex-šéfa národniarov, KDH, matovičovcov či biskupskú konferenciu, ale i svojho brata, ktorý by zmienené skupiny populácie v duchu Starého zákona najradšej videl na dne rieky s mlynským kameňom na krku. Vskutku vydarená – tradičná – rodinka.

A aby sa LGBTI komunita, ale aj prezident SR a prípadne Ústavný súd nenudili, o zábavu sa im včera postarala ďalšia láskyplná úderka z toho istého hniezda ako súrodenci Kuffovci. Aliancia za rodinu doručila prezidentovi podpisové hárky so žiadosťou o vypísanie „rodinného“, hoci tak trošinku neústavného referenda.

Viac ako 400-tisíc dobrých duší by opusteným deťom radšej doprialo dlhodobý ozdravný pobyt v detskom domove ako život v milujúcej opatere ľudí, ktorí sa (zásahom zhora?) nenarodili heterosexuálni. A ktorí navyše (zásahom zdola) prišli o právo uzavrieť manželstvo. Ak by sme boli prívržencami konšpiračných spiknutí, načasovanie oboch honov na čarodejnice v jednom týždni by sme nemohli považovať za náhodu.

Ďalšia časť slovenského obyvateľstva, žijúceho v blaženej tuposti presvedčenia typu „nie som rasista, ale“ tiež dostala predvianočnú nádielku. V záujme bezpečnosti – aspoň tak znie oficiálna verzia – zakázalo mesto Moldava nad Bodvou konanie hudobného festivalu Moldava Spolu nielen v miestnej rómskej osade, ale aj v celom meste. Nikde sa nenašlo miesto pre mesiace pripravované vystúpenia rómskych a nerómskych kapiel, ani v miestnom amfiteátri nie.

Kultové i menej známe skupiny Slobodná Európa, Korben Dallas, Parno Graszt, Chalani z chatrče, detský zbor Superar, Haliganda či Para so Sendreiovcami rozhodnutím primátora a poslancov miestneho zastupiteľstva prišli o možnosť konečne ukázať, že na Slovensku žijú aj ľudia, ktorí sú ochotní rôzne komunity spájať, nie – ako je u nás bohumilým zvykom – rozdeľovať.

Ľudia, v drvivej väčšine nie vlastnou vinou žijúci na okraji mesta i spoločnosti, boli pripravení o pocit, že existuje niečo, čo nás všetkých dokáže obohatiť a pozitívne poznačiť na celý život. O kultúrny zážitok. Petr Kadlec, vedúci tímu Českej filharmónie, po spoločných koncertoch s divou rómskej muziky Idou Kelarovou v rómskych osadách nešetril nadšením: „Bolo to silné, nikdy som nič podobné nezažil, s niektorými obyvateľmi osady to doslova zatriaslo a zažili pozitívny šok.“

Čo podľa našich „posledných spravodlivých“ niekde nejde, inde je hybnou silou dobra. Stačilo by nechať ľudí slobodne dýchať – bez obmedzujúcich referend a obmedzených zákazov. Ale to by Slovensko nebolo Slovenskom. Žiaľ.

Článok vyšiel v denníku Pravda.

Facebooktwitterredditpinterestlinkedin
The following two tabs change content below.
Dobrovoľná adminka a šéfredaktorka webu Lesba.sk (od 2000) a štatutárka i hovorkyňa Prvého lesbického združenia Museion (od 1994). Pod mojou kuratelou fungujú neformálne zoskupenia Teplá politika t.t.e. a GerilaGril, spoločnosti s ručením utajeným. No a čo je dôležité, môj život manažuje po štvornohej peske Bárke trojnohý kocúr menom Kece (Frido, Kocko, Tymoooj, Mimi:)). Od roku 2013 hrdá členka Iniciatívy Bratislava otvorene.