Soňa Kovačevičová: Slovenský karneval

Nemám rada karnevaly – ani ten nádherný v Benátkach, ani ten „ukecaný“ v rôznych krajoch Nemecka. Túto zimu som sa však nechtiac ocitla na karnevale slovenskom, ktorý netradične trval od Štefana po Popolec. Ukazovali sa na ňom síce tradičné masky, ale mali nový obsah a nadávky medzi nimi len tak lietali. Farár nepochovával basu, ale slobodomyseľnosť obecenstva. Plačkami neboli mníšky ani kajúcnice, ale mal byť celý národ spojený éterom.

Odkiaľ prišla, odkiaľ nie, zjavila sa kartárka, na chrbte nesúca muža v koši. Po prvých jej slovách bolo jasné, že o tisícročných obyčajoch karpatského stredoeurópskeho územia nevie nič. Zastala si ako legendárna Libuša na prahu Prahy a predniesla reč. Vraj na Slovensku žije nevinný bohabojný národ. Okrem spätých rúk k modlitbe, spevu, biedy a ťažkej práce tu neexistovali a ani nebudú telesné vzťahy medzi mužmi, ani sexuálne dotyky medzi dievkami či ženami. Dnes panujúce zlozvyky, ba choroby, doniesli neznabohovia zo západu. Vraj i najpovolanejší cirkevní vrchnostníci sa zhodli, že svedomie tohto nevinného národa treba rozličnými spôsobmi – zmluvami, zákazmi, príkazmi a modlitbami – zachrániť.

Máloktorí z nich si spomenuli, že ich dedovia a tatíčkovia si samotu v horách pri dreve, na salaši či na vojenčine krátili veru i sexuálnymi hrami. Ich spomienka nezablúdi ani medzi dievky a ženy, ktoré si otupnú samotu, keď boli chlapi ďaleko na robotách, spestrovali sexuálnymi dotykmi. V knihách sa píše aj o maliaroch, hercoch, lekároch…, ktorí po celý život hľadali svoju lásku medzi rovnakým pohlavím. Cirkev a pohotoví moralisti ich odpísali ako vyvrheľov z našej i európskej spoločnosti.

Našťastie, v karnevalovom sprievode plnom pokánia bola aj „ochranka“ – čerti so zvoncami a ich vodca veľká koza „Chriapa“. Veselosťou a sexom nabitými tancami, symbolmi prichádzajúceho nového života a odchádzajúcej zimy, chránili pestrý karnevalový sprievod pred mravokárcami. Tak to bolo v hrách Rimanov, Slovanov, Germánov, ba pretrváva to dodnes aj v najkatolíckejšej zemi, v Taliansku, pod bedlivým okom pápežovým.

Vysilená pozorovaním ľudskej mrvenice som doma usadla pred televízor. Mienila som sa zotaviť klasickou hudbou. Ja som mienila – program menil. Zjavil sa prognostik a predpovedal, že všakovaké „hrátky“ medzi pohlaviami nespália ani svätojánske ohne a karneval v novej podobe pretrvá prinajmenej do Petra-Pavla.

Nech žije slovenský karneval!

Autorka je etnografkou a členkou Slovenskej akademickej spoločnosti.
Autorka je signatárkou petície na podporu prijatia Zákona o životnom partnerstve.

Facebooktwitterredditpinterestlinkedin
The following two tabs change content below.
Prvé lesbické združenie Museion, primárne svojimi cieľmi a aktivitami zamerané na slovenskú lesbickú komunitu, vzniklo v roku 1994 a v priebehu rokov sa stalo rešpektovanou súčasťou slovenskej občianskej spoločnosti a ľudskou i aktivistickou sieťou (nielen) lesieb na Slovensku.