Už nestačí len mlčať!

Po roku 1989 všetci čakali na to, že konečne príde sloboda. A dnes sa ľudia na ulici pozerajú okolo seba a volajú: „Toto je už tá sloboda?“ Lenže to je asi všetko, čo sa rozhodli pre slobodu urobiť. Zrejme sme zabudli, že nemožno byť slobodní v spoločnosti, kde sa upiera sloboda iným. Aj diktátori boli slobodní a nikto si dnes nedovolí tvrdiť, že riadili slobodný štát.

Ako sa dnes spoločnosť môže homofóbne správať k homosexuálom a cítiť sa slobodná? Vždy je to totiž len otázka času, kým sa v neslobodnej spoločnosti zo zdania slobody stane otroctvo aj pre „vládnuce“ vrstvy. Je možné tolerovať taký nebezpečný fenomén ako je homofóbia, ktorú možno zaradiť na rovnaké miesto vedľa xenofóbie, rasizmu a podporovať ju v „slobodnej“ spoločnosti?

Sloboda totiž nie je o anarchii, ale práve o tom, aby sa už v mene „slobody“, s akou chcel oslobodiť Hitler svoju „čistú rasu“, neubližovalo slobode kohokoľvek. Nechceme aj my dnes formu čistej rasy? Bez homosexuality. Kvôli predsudkom už trpelo mnoho nevinných ľudí. Ale vždy sa nakoniec ukázalo, že spoločnosť, v ktorej predsudky zvíťazili, nebola v skutočnosti slobodná.

Dnes sa znovu snažíme právom väčšiny odňať homosexuálom právo na registrované partnerstvá. V záujme ochrany klasického partnerstva. Akej ochrany? Nikto nestratí svoj status partnerstva, len sa partnerstvo očistí od diskriminujúcich vplyvov zaváňajúcich čistou ideálnou rasou a xenofóbiou. Už sme raz „degradovali“ partnerstvo, keď sme ho pred 150 rokmi dovolili uzavrieť ľuďom rozdielnej farby pleti. Bolo to v záujme slobody, keď spoločnosť prekonala bariéru farby pleti. Sú dnes zmiešané manželstvá šťastné? Sú slobodné? Len vďaka tomu, že niektorí nemlčali a rozhodli sa, že k budovaniu slobody priložia svoju ruku. Už nechceli len bezcieľne chodiť po námestiach a volať veľké heslá o slobode.

Zrejme nikdy nebudeme takí slobodní, aby sme už nemuseli búrať nové a nové predsudky. Slobodou je však nebáť sa tieto predsudky zmazať a povedať, ako to hovoril už F. Bacon, že predsudky sú pokriveným zrkadlom, ktoré nám neodráža skutočný svet taký ako je a preto sa od nich treba oslobodiť.

Sloboda je o rozhodnutí chcieť vidieť svet taký aký je a v mene hesla ži a nechaj žiť ho aj tolerovať. Aj homosexualita je fenomén, ktorý nikdy nezmizne. Je to len o tom, naučiť sa ho tolerovať. Už nemožno len mlčať a pozerať sa zo svojho „tradičného“ a šťastného partnerstva, ako toto právo je inému odoberané a s pokojom na duši odísť do práce – kde oproti pri stole možno sedí gej – a my si začneme robiť žarty z „buzerantov“,

Ak totiž slobodu chceme žiť a nie len o nej snívať alebo čítať v spisoch idealistov, musíme priložiť ruku k jej budovaniu. A tak aj toleranciou homosexuálnych partnerstiev sa pridáme na stranu rešpektovania hodnoty ľudskej osoby, čím postavíme ďalší schodík na nekonečných schodoch do neba slobody. Aby sme nezostali navždy len na prízemí postavenom z predsudkov a ľudských bariér.

Facebooktwitterredditpinterestlinkedin
The following two tabs change content below.

Oľga Pietruchová