Lesby a gejovia: Z legislatívnej hladovky na dietu?

Pred týždňom usporiadala Iniciatíva Inakosť verejnú diskusiu na tému Životné partnerstvo dvoch osôb rovnakého pohlavia. Obradná sála Miestneho úradu mestskej časti Ružinov sa zaplnila odborníkmi a odborníčkami v oblasti ľudských práv a spoločnosť veselo a žoviálne podiskutovala zasa raz o tých lesbách a gejoch a o tom, čo to vlastne chcú za zákon a hlavne – čo na tieto ich výmysly hovoria tí, ktorí a ktoré sú na Slovensku väčšinou – ľudia milujúci opačné pohlavie.

Diskusia sa ako každá iná diskusia Iniciatívy Inakosť niesla v duchu niekoľkých zásad:

Musíme sa my gejovia a lesby tváriť čo najserióznejšie .

Musíme žiadať čo najmenej.

Musíme myslieť na to, čo si o nás myslí spoločnosť, Dušan Čaplovič a KDH.

Nesmieme rozvracať tradičné KDHácke rodiny.

A HLAVNE…diskusia nás nesmie posunúť k ničomu konštruktívnemu.

Július Kolenič, predseda Iniciatívy Inakosť sa ihneď po skončení diskusie začal aktívne vyjadrovať do médií. Jeho hlavným argumentom bol výskum verejnej mienky, ktorý uskutočnila agentúra Focus a v ktorom sa ukázalo, že väčšina Slovákov a Sloveniek je naklonená Inštitútu registrovaného partnerstva. To je všetko´- jediný argument Jula Koleniča, ktorý sa ešte aj v roku 2008 necháva počuť, že Iniciatíva Inakosť je stále tou istou organizáciou ako v dobe keď vznikla a akýmsi jediným hlasom (hláskom) všetkých neheterosexuálnych ľudí na Slovensku. Lenže opak je pravdou.

Iniciatíva Inakosť nie je žiadnou strešnou organizáciou a jej aktivity smerujú k diskrimináčnému Zákonu o registrovanom partnerstve, ktorý nehovorí nič o možnosti adopcií ani o možnosti využitia služieb asistovanej reprodukcie. Ak si uvedomíme, že hovoríme o základných právach občanov a občianok štátu, nechápem čo za argumenty sú v tomto ohľade nejaké výskumy, čísla a percentá. Vôbec ma nezaujíma, koľko je na Slovensku lesieb a gejov, či sú to 4 alebo 10 percent. Nechápem, že uznávaná slovenská sociologička Sylvia Porubänová, ktorá sa zúčastnila diskusie, neoznačila otázku o počte homosexuálov na Slovensku za absolútne irelevantnú. Nechápem tiež, na čo potrebujeme vedieť, čo si o našich právach (pozor, nie o nás) myslia heterosexuálni ľudia. Nechápem, že nikto z Inakosti nepovie, že ak by na Slovensku žil čo i len jeden gej, alebo jedna lesba, má plné právo dožadovať sa rovnakého zaobchádzania, rovnakých možností a zákonov, aké sú uznané väčšine.

V septembri zbierala Iniciatíva Inakosť podpisy pod svoju Hromadnú pripomienku k Legislatívnemu zámeru súkromného práva. Nebude až taká zlá a nebudem ďalej rozpisovať, ako tieto podpisy zbierala a že nechala ľudí podpisovať sa pod dokument, ktorý ešte v tom čase nemala hotový. Čo ma však opäť zarazilo, bolo to s akou húževnatosťou neustále opakovala a zdôrazňovala, že zákon, ktorý navrhujú nebude v žiadnom prípade riešiť adopcie detí ani asistovanú reprodukciu. Nesmieme si predsa pohnevať Fica, Čaploviča ani Hrušovského, ktorý si myslí, že homosexuáli nemôžu vo výchove nahradiť mamu a otca.

Prejsť z hladovky na diétu nie je zasa až také zlé a azda by sme boli hlúpi a hlúpe, ak by sme my, gejovia a lesby podobnú ponuku odmietli. Nezoberie si hladujúci človek chlebovú kôrku, hlavne ak ešte nikdy nejedol? Neposadí sa s ňou pred parlament a nezahryzne sa do nej s chuťou pri pohľade na politikov a političky, ktorí a ktoré sa z našich daní kŕmia kompletným obedom s polievkou a dezertom, zapíjajúc ho kvalitným vínkom? Azda by sme chceli viac? Máme snáď nejaké deti, alebo po nejakých túžime? Bude nám úplne jedno, ak sa naše biologické dieťa po našej smrti dostane do detského domova a našim partnerom a partnerkám zostanú len oči pre plač a smutné pohľady cez plot? Je nám, lesbám úplne jedno, že ak by sme chceli požiadať o služby asistovanej reprodukcie, musíme si zohnať vyhlásenie od muža, ktorý potvrdí, že s nami žije v intímnom vzťahu? Je vám, gejom úplne jedno, že podľa súčasného zákona je matkou len žena, ktorá dieťa porodí, hoci nemusí byť ani biologicky jej?

Chceme sa udusiť kôrkami?

Mne nelezú cez krk. Chcem tak veľa?

Je veľa žiadať to čo má väčšina? Budeme na nútenej diéte?

Facebooktwitterredditpinterestlinkedin
The following two tabs change content below.

Romana Schlesinger