Slovenská konzervatívna pípšou

„18210 ľudí už podpísalo. Pomôž nám dosiahnuť 20000 podpisov.“ Konzervatívna petícia, ktorej métou je dosiahnuť v Európskom parlamente odmietnutie Istanbulského dohovoru, zásadného nástroja boja proti násiliu páchanému na ženách, sa očividne riadi marketingovou zásadou pomalých krokov k veľkému cieľu.

Milión platných podpisov – toľko je totiž treba, aby sa Európsky parlament musel touto „občianskou“ petíciou v gescii vyplašených stredovekých dušičiek zaoberať. Nie je to jednoduchá úloha. Zvlášť ak matke cirkvi nepomôže ocko štát – tak ako na Slovensku, keď ocko vyhlásil reklamno-volebnú kampaň proti ľudským a občianskym právam a nazval ju referendom za rodinu. To sa potom získavajú podpisy ľavou zadnou.

Európsky parlament našťastie rozumie tomu, že ísť dopredu cúvaním sa akosi nedá, a veľkou väčšinou hlasov (489 za a 114 proti) pristúpenie k Istanbulskému dohovoru prijal. Pred samotnou ratifikáciu dohovoru však ešte čaká Komisiu a Parlament vypracovanie a prijatie zásad, na základe ktorých bude presne stanovené, čo bude v oblasti boja proti násiliu páchanému na ženách právomocou Únie a čo právomocou národných štátov.

A práve do tohto procesu vstupuje slovenská konzervatívna pípšou, v európskom parlamente reprezentovaná postavičkami z OľaNO a KDH. Ich „genderová“ dišputa a terminológia sa nesie v podobnom duchu, ako keby diskutéri o solárnej energii používali namiesto slova slnko terminus technikus „to žlté oné na oblohe“. A má aj podobnú výpovednú hodnotu.

Akoby by ich jedna mater mala, povie si človek zvonka pri pohľade na to, čo sa slovenské kresťanské kruhy snažia ovplyvňovať, a je pritom úplne jedno, či sa navonok hrajú na viac konzervatívnych (katolíkov) alebo menej konzervatívnych (evanjelikov); česť výnimkám.

Katolícku kauzu Bezák strieda evanjelická kauza Prostredník. Príbeh odvolaného trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka je všeobecne známy. Reformovaná cirkev nechce za svojím starším bratom zjavne zaostávať a odňala kanonickú misiu docentovi Ondrejovi Prostredníkovi, učiteľovi teologických predmetov na Evanjelickej bohosloveckej fakulte UK, za to, že si „dovolil“ podporiť na Dúhovom Pride všetky rodiny, nie iba tie ústavne „jediné správne“.

Narozdiel od katolíckych bratov a sestier však časť (zjavne a našťastie skutočne reformovaných) evanjelických veriacich odmieta slepú poslušnosť v témach, ktoré sa pod vplyvom posunov vo vnímaní človeka ako rešpektovanej individuality menia. Presbyterstvo Cirkevného zboru Bratislava Staré Mesto vyzvalo Zbor biskupov k prehodnoteniu vnútrocirkevných postupov i „nepohodlných“ spoločenských tém.

Motto výzvy staromestského presbyterstva o tom, že „úlohou cirkvi dnes je slúžiť všetkým ľuďom bez rozdielu“ by si konečne mohla osvojiť nielen každá milujúca matka cirkev, ale aj náš dobrý ocko štát. Inak sa do jadra Únie neprederieme ani s tým najlepším ekonomickým záprahom – a to predsa chceme. Aktuálna poľská výhybka na kľukatej trati do modernej Únie nech je pre nás varovaním.

Článok vyšiel v denníku Pravda 14. septembra 2017

Facebooktwittergoogle_plusredditpinterestlinkedin
The following two tabs change content below.
Dobrovoľná adminka a šéfredaktorka webu Lesba.sk (od 2000) a štatutárka i hovorkyňa Prvého lesbického združenia Museion (od 1994). Pod mojou kuratelou fungujú neformálne zoskupenia Teplá politika t.t.e. a GerilaGril, spoločnosti s ručením utajeným. No a čo je dôležité, môj život manažuje po štvornohej peske Bárke trojnohý kocúr menom Kece (Frido, Kocko, Tymoooj, Mimi:)). Od roku 2013 hrdá členka Iniciatívy Bratislava otvorene.

Posledné príspevky od Hana Fábry (zobraziť všetko)