Jana Zezulová: Ich problém, ich spálňa, ich pochod

Gejovia a lesby sa Radičovej nedočkali!“ „Gejovia a lesby pochodovali Brnom!“ Langerová podporí gejov a lesby na Dúhovom Pride Bratislava 2011.“ „Gejovia a lesby sú sklamaní, výbor nedostanú.“ Iste. Nedočkali sa, sú sklamaní, pochodovali – a ešte aj budú.

„Je nepochybne veľkým úspechom aktivistov a aktivistiek za práva lesieb, gejov, bisexuálnych a transgender (LGBT) ľudí, že sa tieto slová vôbec dostali do mediálneho slovníka i bežnej hovorovej reči. Je smutné, že zároveň s tým sa ruka v ruke „problematika“ getoizuje a prezentuje ako „ich“ , nie naša vec. Po poslednom neschválení LGBT Výboru pri Úrade vlády SR sa súčasný minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) nechal počuť, že to vraj nie je naša (rozumej tej „správne nastavenej“ heterosexuálnej majority) vec, ale len vymyslené problémy „politicky zaujímavej menšiny“ a žiadal uviesť dôkazy reálnej diskriminácie. Nebudem otravná, pán minister, a dôkazmi vás tu „obťažovať“ nebudem. Sú spísané, predstavitelia a predstaviteľky LGBT hnutia vám ich chceli predniesť. Máte k dispozícii nespočetne veľa osobných výpovedí o diskriminácii, odborných textov, štúdií a analýz – a napokon, výbor mal byť priestorom určeným práve na to, aby ste týmto argumentom venovali primeranú pozornosť. 

Stojte si za slovom, pán minister

Ale nenecháme sa viesť touto logikou. Je totiž mocenská a jej sofistikovaný podvod tkvie v tom, že nech bude čokoľvek uvedené ako dôkaz, stále to nebude stačiť. Prečo by však mala v demokratickej krajine neustále dokazovať svoje opodstatnené nároky akákoľvek menšina, ktorá nedisponuje možnosťami, zdrojmi a vplyvom tak ako majorita? Prečo musí legitímna menšina vo svojich snahách za uplatňovanie ľudských a občianskych práv zároveň skladať skúšky z morálky a dokazovať, že na to má, že je alebo nie je taká či onaká? Skúsme optiku obrátiť. Nájdite si, pán minister, tie dôkazy sám. Expertné zázemie na Slovensku za tých dvadsať rokov lopotnej únavnej aktivistickej práce našťastie máme, takže bude koho osloviť. Ak skutočne cítite potrebu ozvať sa vždy, ak sa „bude ktokoľvek z akéhokoľvek dôvodu cítiť diskriminovaný“, tak stojte za svojim slovom, lebo váš postoj zatiaľ dokazuje pravý opak. Jedným dychom však dodávam, že už vopred viem, prečo sa v prípade LGBT ľudí ani nikdy neozvete. Iste, je to „ich“ problém, „ich“ spálňa“, „ich“ vôľa riešiť dedičské zmluvy, „ich“ virtuálny problém získať informácie o partnerovi či partnerke v prípade hospitalizácie v nemocnici. A mohli by sme pokračovať. Ale sme opäť pri mocenskej logike dokazovania legitimity. 

Odjakživa je to tak

Nalejme si teda čistého (pokojne aj omšového) vína. Nejde o to, či a kým je táto skupina protežovaná, ani či a ako často ju vidieť v médiách, ani o to. A už vôbec nejde o dôkazy, čísla, dedičské testamenty či plačúce partnerky a partnerov čakajúcich v nemocnici. Nejde o dokazovanie legitimity požiadaviek, keď je už dávno zabezpečená medzinárodnými ľudskoprávnymi dohovormi. Ide o to, že sa tu zas a opäť niekto snaží dokázať svoju ideologickú nadradenosť, pričom postoj k LGBT právam je len vrcholkom ľadovca tejto arogantnej namyslenosti. Nadradenosť má vždy jednoznačné odpovede na to, ako máme vyzerať a správať sa, ako a s kým máme žiť a v akej jedine správnej rodine. A zároveň pri najmenšom náznaku vybočenia z línie dostaneme „vekmi osvedčené“ recepty na dobrý život v podobe viac či menej láskavých výstražných prstov. Zodpovednosť za legitimitu týchto skvelých receptov opäť raz prenecháme prírode, bohu či Bohu alebo starému známemu, „lebo tak je to odjakživa“. Je skutočná láska možná len medzi mužom a ženou? A prečo dve ženy či dvaja muži nemôžu vychovávať deti? Lebo „odjakživa“ je to tak! „Odjakživa“ manéver, ako dobre vieme, je len zásterkou v prospech tých, ktorí ním sledujú obhajobu vlastných záujmov, vydávajúc ich pritom za univerzálne platné pravdy pre všetkých. Asi netreba dodávať, že práve toto je skôr príčinou, ako riešením konfliktov. Stará hra, nová doba. Stačí sa na milé „odjakživa“ pozrieť len trochu bližšie a rozprávky o jeho večnom trvaní sa rozsypú na prach. 

Povinnosť načúvať všetkým

Legalizovať rovnakopohlavné zväzky? Podporiť Výbor LGBT? Ísť na Dúhový Pride? Samozrejme, je to „ich“ vec. Aj ich vec. Ale aj naša – a to z úplne jednoduchého dôvodu. Je totiž dôkazom, že nielen „im“, ale ani nám ostatným nie je ľahostajné, že sa „odjakživná“ mocenská hra stará do všetkého a do všetkých z nás bez rozdielu. Nemusíme mať žiadneho kamaráta geja či kamarátku lesbu. Nemusí byť náš kolega v práci transgender. Nemusíme mať neheterosexuálne deti. Môžeme však spochybniť mocenské záujmy vládnucej, koniec koncov, tiež len menšiny, ktorá sa pasuje za našu hovorkyňu – len s tým rozdielom, že ona s nami v duchu svojej bohumilej tradície rôznorodé názory a pohľady na rozmanité stránky života ani len neprediskutuje. Vraj na to dostala mandát. Taký mandát však nedostala. Dostala len dočasne povinnosť načúvať potrebám všetkých svojich občanov a občianok a poverenie zodpovedne vykonávať ich vôľu. 

Straight but not narrow 

Tak znie nápis na tričku. Preložiť do slovenčiny znamená obrať toto heslo o istý „šmrnc“, každopádne znamená niečo v zmysle „som síce hetero, ale nie som obmedzená/ý“. Ja by som doplnila „obmedzovaná/ý“. A o to napokon ide – nenechať sa obmedzovať tými, čo vlastnú interpretáciu jednej ideológie povyšujú na univerzálny svetonázor, ani ich posluhovačmi a posluhovačkami. Kráľ je už dávno nahý, je načase konečne zatiahnuť oponu tejto čierno-bielej frašky. Už netreba dokazovať historickú, politickú, vedeckú, sociálnu, psychickú alebo úplne inú legitimitu práv LGBT ľudí. Treba si splniť morálne záväzky voči nim ako občanom a občiankam tejto krajiny. Nie preto, že platia dane či odvody, ale preto, že im to my, majorita zahľadená sama do seba, dlhujeme. Už sa netreba priznávať, ospravedlňovať a zdôvodňovať, prečo niekto pôjde pochodovať. Je na mieste otázka, prečo sa ešte stále musí pochodovať? Straight but not narrow. A ozaj, vedeli ste, že „straight“ znamená „rovný, usporiadaný a ten pravý“? Dôkaz, že ani jazyk nie je neutrálny, ale slúži predovšetkým majoritnému videniu sveta. Ale ako sa nechal počuť aj minister vnútra, nejde o nejaké názvy, ide o obsah. Súhlasím, presne o ten ide. Ľudský a zodpovedný obsah napĺňania práv. Ten by bolo načase splniť. A povinnosti s tým spojené už nechajte len na ľudí. 

Vyšlo v občianskej prílohe OSA v denníku PRAVDA 28. mája 2011

Facebooktwitterredditpinterestlinkedin
The following two tabs change content below.

Redarktorka