Preč z kacírskej siete
|Nevedno, nakoľko sa pod nedávne, pravdepodobne predčasné, ukončenie drobnej výstavy o rodovej rovnosti v Univerzitnej knižnici podpísalo obyčajné nedorozumenie medzi organizátorom výstavy a vedením knižnice. A nakoľko „pomohol“ vplyv katolíckeho lobistu, ktorý vo výstave nevidel nič menšie ako dielo diablovo a žiadal jej stiahnutie.
Podstatné je, že knihy a ďalšie čertove obrázky z výstavy nemal (zatiaľ) nikto potrebu spáliť. A že sa výstava aspoň symbolicky vrátila na ono vyprázdnené miesto – a to presne na Medzinárodný deň ľudských práv, pri príležitosti 65. výročia podpísania Všeobecnej deklarácie ľudských práv. A hoci jej návrat nebol presne lokalizovaný do vestibulu knižnice a výstavka bola viac mobilná ako kompletná, je potešujúce, že sa nestratila v zahnednutom pachu dnešných dní.
Výstavu si priateľsky privlastnila a pred budovu knižnice vrátila aktivistická „skupinka“, ktorá sa na miestnu strážnu službu oháňala odhodlanými úsmevmi a petíciou o úprave grafikonu piatkového „icečka“ v prospech poslanca politickej nestrany OľaNO Štefana Kuffu. Tak ako o to on sám v parlamente požiadal z dôvodu, že nestíha z roboty vlak domov. Petícia si kladie za cieľ poslancovi vyhovieť a prispieť jeho neprítomnosťou v parlamente k skvalitneniu života na Slovensku. Ale to som odbočila, vrátim sa k rodovej výstavke.
Na nepublikovateľné komentáre okoloidúcich v čiernych „steinarovských“ bundách reagovala gendrovo zmiešaná aktivistická skupinka iba zdvihnutím „placky“ s nápisom MaNesrď! Niet divu, do ohlúpnutia recyklovať známe argumenty o práve na rovnosť pre všetkých, to by unavilo azda aj pápeža Františka. Zvlášť s vedomím, že v istých (nielen steinarovských) kruhoch úplne zbytočne. Iste si nemusíme opakovať, v ktorých, v tomto prípade nie je opakovanie matkou múdrosti.
Akciu podporenú slnečnými lúčmi a peniazmi z vlastných vreciek organizátorov nenarušila ani malá slovná prestrelka na tému, čia je vlastne budova knižnice. Či tých, ktorí pred ňou postávajú a financujú ju (teda občanov a občianok SR), alebo tých, čo v nej pracujú a považujú ju za svoje vlastníctvo.
Spor spustili dva transparenty opreté o stenu budovy. Či bolo tŕňom v oku ich dúhové sfarbenie, alebo ešte dúhovejší obsah, to už nik nezistí, všetko totiž napokon dobre dopadlo. Transparenty, výstava, knižky a fotenie Za rodovú rovnosť sa stalo na malú chvíľu dôvodom na prestávku (a zamyslenie) domácich i návštevníkov centra mesta.
K vážnym potýčkam na podujatí nedošlo. Vášne utíchli skôr, ako sa začali. Aktivistická skupinka všetkým ľuďom dobrej vôle z tohto miesta prízvukuje, že síra pekelná Slovensku nehrozí, a to ani v prípade, ak sa ňou oháňa konferencia bezdetných otcov Slovenska. Ak ale byť za rodovú rovnosť, za ľudské práva pre všetkých a za život bez nenávisti znamená byť v ustavičnom rozpore s katolíckou cirkvou, nezostáva členskému štátu Európskej únie iné, ako prestať sa miešať katolíckej cirkvi do jej záležitostí. A odstrihnúť ju od svojho kacírskeho rozpočtu.