Oranžová k narodeninám
Rómske osady ako z dokumentov o chudobe tretieho sveta. Nižšie platy žien a ich nedocenená drina „gazdín“ a matiek, často s modrinami po tele. Štvrtina mladých ľudí bez práce, naopak, dôchodcovia nútení pracovať, aby vôbec prežili. Existencia bariérových budov. Plešiny v krajine po stromoch vyrúbaných bez povolenia. Načierno postavené paláce a pred kamerami búrané chatrče z plechu.
Úvahy o účelovej úprave Ústavy SR kvôli presadeniu nútených prác v zákone o hmotnej núdzi. Vzhľadom na platy neprimerane vysoké ceny potravín a bývania. Na kolenách zdravotníctvo, školstvo, kultúra, „menšinové“ športy, odbory, justícia. Fanatické náboženské cunami, postupne pohlcujúce nedotknuteľné ľudskoprávne územia. Žiadna možnosť voľby pre LGBTI páry, ktoré túžia po „papieri“ od štátu. Dehonestovanie „nežiaducich“ ľudí priamo na parlamentnej pôde – a to dokonca bez následkov.
Okrem volieb minimálny podiel občanov a občianok na správe vecí verejných. Zato o to viac „vaty“ v slovách verejných činiteľov. Opraty vedenia štátu v rukách kdekoho, len nie tých, ktorým Slovenky a Slováci – nevedno prečo – opakovane dávajú svoj hlas. Župan z prostredia najkrajnejšej pravice. Žatva plesnivej úrody, ktorú beztrestne siali „vlastníci“ tohto štátu celé roky. Áno, práve oni, nie jeho najzraniteľnejšie skupiny (aby nedošlo k mýlke, kto za čo môže).
Byť političkou spoluzodpovednou za blaho slovenského národa a čítať tento otrasný zoznam, ktorý ani zďaleka nie je kompletný, asi by som emigrovala pod čiernu zem. Jeho jednotlivé body odporujú nielen litere Ústavy SR, ale aj mnohým zákonom, spomeňme aspoň ten antidiskriminačný. A priečia sa aj povahe 65-ročnej Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorú sa Slovensko zaviazalo dodržiavať.
Milá pani oslávenkyňa musí mať zo Slovenska hlavu v smútku. Ľudské a občianske práva sa hompáľajú na ekonomickej slučke a stávajú sa akousi zdanlivo nepotrebnou haraburdou, ktorá všetkých zdržuje od „dôležitejších“ vecí. Pričom ak nie pre iné, tak len z dokola omieľaných ekonomických dôvodov sa dodržiavanie ľudských práv vyplatí. Ľudia sú spokojnejší, je viac práce, viac peňazí v peňaženkách i v štátnej kase. Dokazuje to množstvo oficiálnych svetových štatistík a merateľných ukazovateľov. Ľudské práva sú alfou a omegou existencie právneho štátu a spokojnej spoločnosti. Alebo si myslíme, že nemá logiku tvrdenie, že ak sa jednotlivec cíti dobre, cíti sa dobre celá spoločnosť?
To, že sa ľudskoprávni aktivisti, niektorí politici a experti na fungovanie spoločnosti od psychológov cez sociológov až po politológov zhodujú, že Slovensko sa nevybralo najšťastnejším smerom, signalizuje, že je čosi naozaj zhnité v štáte dánskom. A už poriadne dlho.
Nie je to po prvý raz, čo Slovensko stojí na križovatke, na ktorej odušu bliká oranžová. Ak však necháme bez reálnych riešení vyhniť práve nedodržiavanie ľudských práv, prefrčíme na červenú a výskyt hromadných kolízií nebude otázkou, či nastanú, ale kedy nastanú.
