Pravda o referende

Slovensko je krajinou športových fanúšikov, mužov i žien každého veku, rodu, sociálneho postavenia, politickej, sexuálnej či cirkevnej orientácie. Antidiskriminačný zákon by tancoval od radosti, keby mal schopnosť vnímania.

A práve v týchto dňoch dostal športový svet mimoriadny vianočný darček. Medzinárodný olympijský výbor urobil posledný krok k ochrane všetkých LGBTI športovcov a fanúšikov, keď oznámil, že do Princípu 6 Olympijskej charty zahrnie aj pojem sexuálna orientácia.

Podľa tohto princípu bola zatiaľ „akákoľvek forma diskriminácie voči štátu alebo osobe z dôvodu rasy, náboženstva, politického presvedčenia, pohlavia alebo akéhokoľvek iného dôvodu s príslušnosťou k olympijskému hnutiu nezlučiteľná.“ Odteraz už ani sexuálna orientácia nebude môcť byť dôvodom diskriminácie, ako tomu bolo na ostatných Olympijských hrách v Rusku.

Olympijský darček je o to cennejší, že sa objavil v čase, kedy svet slávi Medzinárodný deň ľudských práv, vyhlásený Valným zhromaždením OSN v roku 1950 ako pripomienku prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948.

Medzinárodný deň ľudských práv však nie je iba oslavou. Rovnako v tento deň poukazujeme na prípady ich porušovania. Nadchádzajúce slovenské referendum nie o rodine, ale proti ľuďom, takým porušením je. Preto o ňom treba hovoriť odmietavo, a to nie iba zvnútra teplej komunity. Tento druh referenda totiž priamo ohrozuje charakter štátu.

Nalejme si čistého omšového vína. Je naivné sa domnievať, že katolícka cirkev je ochotná vynakladať toľko energie a ľudských i finančných zdrojov len preto, aby položila na kolená nejakú malú skupinu ľudí bez akéhokoľvek významnejšieho vplyvu. Ak by nejaký vplyv mala, prečo by sa ocitla v tejto nepríjemnej situácii?

Tak ako sú gejovia a lesby iba prostriedkom a najľahším terčom, tak sú ovečky božie z Aliancie za rodinu iba ľahko manipulovateľným nástrojom cirkvi na ceste k posilneniu svojej moci a za zmenou charakteru svetského štátu v štát cirkevný. Kto to dnes nechce vidieť, môže sa zajtra veľmi čudovať.

Ak by takzvané referendum za rodinu bolo platné a skutočne by prinieslo zmeny, po ktorých volá, čakajme onedlho snahy o sťaženie alebo znemožnenie rozvodov, interrupcií, svetského vzdelávania, uplatňovania žien v práci či vo verejnom živote atp. Cesta do pekla bola vždy dláždená dobrými úmyslami – a ja nepochybujem, že časť Aliancie vo vlastné dobré úmysly skutočne verí.

Už sa na nás smiali, už nás ignorovali, teraz s nami bojujú. V duchu gándiovského kréda nás čaká už iba posledná časť skladačky. Zvíťaziť. Viem, že mnoho ľudí nemá záujem o bežne dostupné argumenty, pretože sa paradoxne sami cítia byť obeťami zdanlivo liberálnej doby. Napriek tomu dúfam, že sa aspoň niekto zamyslí nad mojim vyznaním: „Nie som strategický podnik, nie som Európska únia, ani NATO. Nie som vec, ani téma, nie som referendová otázka. Som človek. A to, o čom tak zasvätene diskutujete, je môj osobný život. Naozaj si myslíte, že máte právo o mne hlasovať?“

Článok vyšiel v denníku Pravda.

Facebooktwitterredditpinterestlinkedin
The following two tabs change content below.
Dobrovoľná adminka a šéfredaktorka webu Lesba.sk (od 2000) a štatutárka i hovorkyňa Prvého lesbického združenia Museion (od 1994). Pod mojou kuratelou fungujú neformálne zoskupenia Teplá politika t.t.e. a GerilaGril, spoločnosti s ručením utajeným. No a čo je dôležité, môj život manažuje po štvornohej peske Bárke trojnohý kocúr menom Kece (Frido, Kocko, Tymoooj, Mimi:)). Od roku 2013 hrdá členka Iniciatívy Bratislava otvorene.