Oceňujem odvahu, Lucia

„Oceňujem odvahu, Katka,“ povedal predseda Smeru a vlády Robert Fico v októbri 2016 europoslankyni Smeru Kataríne Neveďalovej v súvislosti s jej radikálnou myšlienkou (parafrázujem), že aj teplí ľudia sú ľudia. Ba dokonca, že sú to občania a voliči – a ako takí si zaslúžia práva identické s tými, ktoré sú na Slovensku ústavne podmienené heterosexuálnou orientáciou.

Robert Fico vtedy zdôraznil, že sa síce „nebráni pomoci vo veciach každodenného života“ (zjemnenie diskriminácie, koľká láskavosť!), na druhej strane si ale myslí (zrejme v duchu sociálno-demokraticko-katolíckych hodnôt), „že teraz nie je priestor na to, aby sme umelo dávali do popredia tému, s ktorou nie je slovenská spoločnosť stotožnená,“ a že „toto nemôže patriť medzi top priority sociálnodemokratickej politiky.“ (Ozaj pekné od jedného premiéra na margo „svojich“ občanov, pravda?)

Konzistentný vo svojich tvrdeniach pán predseda bol, to sa nedá poprieť. Už v roku 2010 vyhlásil, že „keby sa mal urobiť zoznam tém podľa dôležitosti so 74-tisíc bodmi, téma zákona o registrovanom partnerstve sa tam nedostane.“ A čo sľúbil, to aj dodržal. Daňoví poplatníci s občianskym preukazom Slovenskej (demokratickej) republiky stále žijú tak, akoby boli zbavení svojprávnosti iba preto, že si pri narodení vylosovali teplý žreb.

Šanca na zmenu však – konečne – opäť leží na stole. Tentoraz na stole komisie na rekodifikáciu súkromného práva, ktorá funguje pri ministerstve spravodlivosti. Ministerka Lucia Žitňanská pokúša osud v nádeji, že si predstavitelia slovenskej moci spomenú na to, že sa tu hráme na právny štát, postavený na hodnotách rovnosti a spravodlivosti.

Svoj zámer „zjednodušiť rozvody, zaviesť predmanželské zmluvy či pomôcť homosexuálom v bežnom živote“ ministerka na komisii nedávno konzultovala aj so svojimi koaličnými partnermi – a hoci SNS ako vždy vystrkuje rožky „proti“, Smer – naopak – ústami poslanca Róberta Madeja prekvapil. „Pri otázkach bežného spolužitia by problém naozaj nemusel byť, keby sa to viazalo na pojem blízkej osoby,“ vysvetlil.

Postavenie LGBTI komunít sa „vďaka“ referendu z februára 2014 a následného prepisovania ústavy v prospech štátotvornej sexuality vrátilo do začiatku 90-tych rokov minulého storočia, všimli ste si? Vtedy sa ujalo slovné spojenie neviditeľná menšina. A ak si dnes odmyslíme dúhové „prajdy“ v Bratislave a v Košiciach či ľudskoprávne bubliny na sociálnych sieťach, tak menšina, ktorá sa na Slovensku dokonca na istý čas stala jazýčkom na volebných váhach, naozaj z verejnej sféry opäť zmizla.

Referendum dosiahlo svoje. LGBTI ľudí prostredníctvom zneužitia ústavy vytesnilo za hranicu viditeľného horizontu spoločnosti, verejnej diskusie a práva. Ale ľudia za horizontom nezmizli. A nezmizli ani ich problémy, ani ich potreba zdieľať pravidlá matrixu rovnako ako ostatní, hoci si niekedy veľmi potichu hovorím: kašľať na matrix, nestojí za to. Žiaľ, nedá sa, a tak naďalej netrpezlivo čakám na preradenie do kolonky „svojprávna“.

Komentár vyšiel 6. júna 2017 v denníku Pravda

Facebooktwittergoogle_plusredditpinterestlinkedin
The following two tabs change content below.
Dobrovoľná adminka a šéfredaktorka webu Lesba.sk (od 2000) a štatutárka i hovorkyňa Prvého lesbického združenia Museion (od 1994). Pod mojou kuratelou fungujú neformálne zoskupenia Teplá politika t.t.e. a GerilaGril, spoločnosti s ručením utajeným. No a čo je dôležité, môj život manažuje po štvornohej peske Bárke trojnohý kocúr menom Kece (Frido, Kocko, Tymoooj, Mimi:)). Od roku 2013 hrdá členka Iniciatívy Bratislava otvorene.