Našim spoločným snom je byť tolerované a hrdé…

Mila Hana, v prvom rade Ti chcem podakovat za vsetko, co robis pre nasu komunitu. Pre nas maly (no len Boh vie, ci je maly:) lesbicky svet. Dosiahla si toho vela v lesbickom aktivizme a Tvoje meno sa zapisalo do jeho historie (tu by sa mi skor hodilo do “jej” historie, kazdej z nas;). Si v mojom srdci velmi vazenou osobou a obdivujem Tvoju odvahu a vytrvalost bojovat za to, aby sme boli akceptovane a aby slovo “lesba” nevzbudzovalo u ludi pohorsenie. Ale mojim umyslom nie je pisat Odu na Hanu;) Chcela by som sa zapojit do Tvojej idey “pootvorenych dveri” a snad i dufat, ze raz z nich budu “otvorene dvere”…

Viem, ze kazda z nas rada sniva a verim, ze mi date za pravdu, ked napisem, ze nasim spolocnym snom je byt tolerovane a byt hrde na to, kym sme a koho lubime. S priatelkou za ruku vyjst z nasho spolocneho bytu a pozdravit sa so susedmi bez toho, aby si za nasimi chrbtami posuskavali… Dostavat pozvanky na firemne akcie, na ktorych je hned vedla mojho mena, meno mojej partnerky…Nebat sa povedat spoluziacke, ze som zalubena do zeny a nielen pocuvat o jej frajerovi…Ake su tie vase sny?

Ale aby som neskakala do rieky oblecena, mala by som sa vam trochu poodhalit (nie nebojte sa…alebo neradujte sa;?) nemyslim to doslovne). Toto je moj internetovy coming out. Mozno trochu verejny? Dufam, ze nabuduce uz budete moct vidiet moju fotku. Vsak kazdou lesbou sa skryva konkretna tvar.

Volam sa Lada. Niektore z vas uz asi viete o koho ide. Lada Lukacova. Studujem na vysokej skole v Bratislave. Farby duhy vedu mojim zivotom od mojho narodenia, ale vsimat si ich som zacala az pocas strednej skoly. A az v poslednom rocniku som sa odhodlala zoznamit sa s dalsimi lesbami. Skontaktovala som HaBio a nadabila som na Hanu, ktora v tom case vydavala casopis Atribut (mimochodom, to je jedna z veci, nad ktorej (ne)existenciou by sme sa mali zamysliet).

Preco pisem a chcem sa tiez podelit (v ramci urcitych medzi) o moje sukromie ako Hana je jednoduche. Na slovenskom medialnom trhu (ako Hana spominala) nie je vidno, ze nejake lesby existuju. To je chyba. Je nas tu vela a zasluzime si zit uctihodny a plnohodnotvy zivot, tak ako heterosexualny zvysok Slovenska. Pokial pre to nieco sama neurobim, mozem cakat na tuto sancu riadne dlho…no skor sa jej nedockam… Mam len 22 rokov, no cakanie na zmenu postoja Slovakov k LGBT komunite ma uz omrzelo.

Nebolo pre mne jednoduche priznat si,ze som lesba a ze sa obzeram za zenami. Za tym najkrajsim, co Boh stvoril… Pred par tyzdnami som mala coming out sama so sebou, v mojom vnutri…myslim, ze o tomto by som vam mohla napisat nabuduce.

Potesim sa, ked budete reagovat na moje riadky, ci uz otazkami, vlastnymi pribehmi, myslienkami, pripomienkami. Proste kazdy vas prispevok ja vitany. Budem rada, ked budeme navzajom respektovat roznorodost nielen nasich nazorov…

Laďa Lukáčova, schpankyou@hotmail.com

Facebooktwitterredditpinterestlinkedin
The following two tabs change content below.

Laďa Lukáčová

Posledné príspevky od Laďa Lukáčová (zobraziť všetko)