Hana Fábry: Ťah na bránu

Vážené a milé Queer Leaders Forum, dovoľ mi ako Tvojej ideovej matke prihovoriť sa Ti prostredníctvom nášho spriateleného webu Jetotak.sk – tentoraz opäť z aktivistickej pozície, nie z pozície občianskej či politickej komentátorky. Láskavých čitateľov a čitateľky ubezpečujem, že nepôjde o agitku ani o iný druh propagandy, takže nie je potrebné hneď sa preklikávať inam…

Neviem, či môžem zmieňovať názvy týždenníkov, s ktorými som v uplynulých dvoch týždňoch prišla do styku nie ako spovedajúca novinárka, ale ako spovedaná aktivistka hnutia za práva neheterosexuálnych ľudí – v dnešných časoch už takmer funkčne najstaršia. Zábavnou formou Vám aspoň ponúknem indície. (Tu si predstavte smajlíka.) Príde chlapík do novinového stánku a pýta sa: „Dobrý deň, máte Slovenku?“ „Nie, ale vezmite si Život,“ zaznie odpoveď. A chlapík nasupene zasipí: „Ty si vezmi život!“ Tak – a touto veľmi nenápadnou a iste pre mnohých a mnohé z vás mimoriadne príťažlivou nevtieravou a vtipnou formou som poskytla dostatok indícií, aby ste boli v obraze, ktoré médiá sa v ostatnom čase zaujímali o queer témy

To, že o nich v tejto chvíli píšem, nie je samoúčelné. Za oboma týždenníkmi stojí dlhý rad čitateľov a čitateliek, vytvárajúcich posvätný grál politiky – verejnú mienku. Navyše verejnú mienku ľudí, ktorí sa (súdiac podľa obsahu) orientujú najmä na spoločenské viac či menej seriózne klebetenie a politické rozpravy (a správy) sa vezú skôr na okraji ich záujmu, a je jedno či pravého alebo ľavého okraju, pretože debaty o spoločenskom živote a životnom štýle oba tábory spájajú. 

Ústami novinára a novinárky z oboch týždenníkov som (o.i.) dostala aj veľmi klasické otázky opakujúce sa snáď už od obdobia staršieho paleolitu (doby kamennej): načo je dobrý boj za práva neheterosexuálnych ľudí a či je spoločnosť na oficiálnu právnu úpravu ich (našich) vzťahov pripravená. Trpezlivo (trpezlivosť od mladšieho paleolitu hrajúc) dokola vysvetľujem, že kým neexistuje pre neheterosexuálnych ľudí rovnaká možnosť právne si riešiť nielen svoj osobný pomer, ale aj pomer so štátom, ako je to možné u ľudí heterosexuálnych, dovtedy je boj nielenže potrebný, ale aj nevyhnutný. Manželstvo v jeho praktickej rovine nie je ničím iným ako takouto zmluvou a úplne by stačilo definovať ho ako oficiálny vzťah (dvoch) dospelých súhlasiacich osôb bez špecifikovania pohlavia – a nebolo by treba zložito a nákladne riešiť ďalšiu legislatívu. Slovensko je svetský štát a iba tento prístup – ak je vôbec ešte manželstvo všeobecne potrebným inštitútom – by bol skutočne poctivý.

Odpoveď na ďalšiu štandardnú otázku – či je na „to“ spoločnosť dostatočne pripravená – je, pozerajúc sa na túto tému nie cez ružové, nie cez hnedé okuliare, ale ľudskoprávnou optikou, takisto zrejmá ako prvá odpoveď. Aj pre jedného sa oplatí variť, zvykne pri tejto otázke pripomínať právnička Janka Debrecéniová, a ja to považujem za najsilnejší a najzrozumiteľnejší ľudskoprávny argument. Áno, aj pre jedného sa oplatí variť. A pripájam protiotázku. Spomenie si niekto z vás na akýkoľvek počin vlády či parlamentu, ktorého výsledok ovplyvnila odpoveď na otázku o dostatočnej pripravenosti spoločnosti? Siahnem po veľmi nepopulárny a negatívny príklad (pozitívny mi, žiaľ, nenapadá), ale o to viac výpovedný. Je čo len jeden človek na Slovensku pripravený na zvyšujúcu sa DPH na základné potraviny či lieky alebo knihy? Boli sme pripravení na tých 20 percent? Sme pripravení na viac? Kto je, nech hodí kameňom…

Po postupnom doznievaní mediálneho symfonického koncertu s názvom Dúhový Pride 2011 rozoznievajú tlačené i elektronické médiá jemné melódie správ o novom komunitnom centre pre neherosexuálnych a transgender ľudí na Slovensku. To chce oslavný forte úder na tympány. Je to ďalší z ťahov na bránu podobne ako Dúhový Pride a podobne ako práve sa začínajúci Filmový Festival Inakosti.

„Ochrana práv sexuálnych menšín je pre nás rovnocennou témou v oblasti ochrany ľudských práv,“ vysvetľuje Jozef Švolík z kancelárie podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolfa Chmela (Most-Híd). A preto na centrum Úrad vlády prispeje sumou, ktorá postačí na jeho chod až celých 5 mesiacov (dodávam podpásovo). Päťmesačná podpora je skôr hrou na podporu ako úprimnou snahou pomôcť dotiahnuť tento dve desaťročia trvajúci problém do zladeného finále, ale v poriadku, snaha sa cení. V našom klerikálnom prostredí je to tak či onak prekvapivý čin (žeby tlačila EÚ?).

Vážené a milé QLF, čo tým všetkým chcem povedať a nestratiť pritom nitku, ktorá sa vinie Dúhovým Pride-om, komunitným centrom i Filmovým festivalom Inakosti? Chcem iba pripomenúť, nech sa odkaz všetkých týchto (a mnohých ďalších) aktivít nestratí v aktivitách samých. Bez neustáleho pripomínania – možno od paleolitu dokola opakovaného, ale stále ešte nenaplneného – politického a ľudskoprávneho obsahu sa akcie samotné môžu vyprázdniť a  stať sa cieľom, nie prostriedkom. Len to som chcela – veľmi potichučky – aby sme pragmaticky podaný prst nepovažovali za podanú pomocnú ruku a popri tom snení nezabudli na cieľ. Lebo veď do ruky, ktorá nás kŕmi, sa nehryzie – a to my stále ešte musíme.  

Facebooktwitterredditpinterestlinkedin
The following two tabs change content below.
Dobrovoľná adminka a šéfredaktorka webu Lesba.sk (od 2000) a štatutárka i hovorkyňa Prvého lesbického združenia Museion (od 1994). Pod mojou kuratelou fungujú neformálne zoskupenia Teplá politika t.t.e. a GerilaGril, spoločnosti s ručením utajeným. No a čo je dôležité, môj život manažuje po štvornohej peske Bárke trojnohý kocúr menom Kece (Frido, Kocko, Tymoooj, Mimi:)). Od roku 2013 hrdá členka Iniciatívy Bratislava otvorene.