Na Slovensku chýba Homocilín

Svojho času neblahej pamäti minister spravodlivosti Ján Čarnogurský – na tlačovke KDH v lete roku 2000 – prorocky vyhlásil, že pokiaľ on bude stáť na čele tohto rezortu, registrované partnerstvá na Slovensku nebudú. Dostál svojmu slovu. Len škoda takto pevného postoja „just“ na upevňovanie cirkevného tmárstva v údajne svetskom štáte.

Na bohumilé slová a činy onoho kresťanského politika nadviazala aj ďalšia ľudskoprávna agenda Slovenskej republiky. Kam milostiplná slovenská duša dohliadne, tam majú všetky menšiny (okrem menšiny zbohatlíkov) problémy. Teplá menšina nie je výnimkou, a ak, tak len tým, že ako jediná je poctená byť pre slovenský právny systém ničím aj ústavne.

To, že sa teplá komunita po roku 2000 cielene politizovala, nie je preto čudné. Čudné skôr je, že doteraz neuspela. A to skúšala azda všetko: komentovanie politického diania v „teplom kontexte“, používanie odborne podkutej ľudskoprávnej argumentácie (čítaj právnej i ľudskej), nadštandardnú komunikáciu s politikmi (kde nechýbalo nadbiehanie, ani pochlebovanie) i úplné odmietanie komunikácie s politikmi či médiami, podporu osobností, príklady spoza hraníc, demonštrácie a protesty – nič nepomáhalo. A stále nepomáha. Akoby teplé partnerstvá niekto uriekol.

Jedna z lesbických aktivistiek a výtvarníčok deväťdesiatych rokov minulého storočia dokonca navrhla liek zvaný Homocilín. Síce iba na pohľadnici, ktorá sa v tom čase stala kultovou zberateľskou raritou, ale ako nápad to má grády dodnes. Ocenili by ho ruka v ruke vo vzácnej zhode slovenskí (samozvaní) kresťanskí i sociálni demokrati. O koľko menej zbytočných starostí by mali, mať k dispozícii takýto liek!

Homocilín mal, ako inak, aj odborného garanta – Dr. Jána Černokňažníka, v mene ktorého autorka sľubovala významné zníženie teploty už po jednej minúte od užitia. Súdiac podľa ľudského chladu garanta a jeho suity, je zrejmé, že liek obetavo vyskúšali sami na sebe, a ten nielenže účinkuje, ale jeho účinok je doživotný.

Slovensko sa od tých čias v mnohých oblastiach života posunulo. Či dobrým smerom, to posúdi až história. Už dnes však možno o tom v oblasti rešpektovania rovnosti pred zákonom a práv ľudí na dôstojný život významne pochybovať. Previerka toho, ako na tom demokratická krajina, právny štát a člen Európskej únie spod Tatier skutočne je, sa práve blíži…

Slovensko, ako vieme, vehementne bojuje o to, aby sa u nás usídlila Európska lieková agentúra. Ak sa tak stane, budú jej zamestnankyne a zamestnanci z LGBTI komunity Homocilín súrne potrebovať. Slovenská legislatíva totiž nielenže medzi riadkami ústavy zakazuje teplé manželstvá, ona ich dokonca neuznáva ani u cudzích štátnych príslušníkov. Takže právne rešpektovaný mužský či ženský manželský pár zo zahraničia by u nás bol – ako som už vyššie zmienila – ničím.

Držím liekovej agentúre palce. Slovensku azda potom dôjde, že hanba na tri zimy sa preňho stala štandardom.

Článok vyšiel v denníku Pravda 28. septembra 2017 

Facebooktwittergoogle_plusredditpinterestlinkedin
The following two tabs change content below.
Dobrovoľná adminka a šéfredaktorka webu Lesba.sk (od 2000) a štatutárka i hovorkyňa Prvého lesbického združenia Museion (od 1994). Pod mojou kuratelou fungujú neformálne zoskupenia Teplá politika t.t.e. a GerilaGril, spoločnosti s ručením utajeným. No a čo je dôležité, môj život manažuje po štvornohej peske Bárke trojnohý kocúr menom Kece (Frido, Kocko, Tymoooj, Mimi:)). Od roku 2013 hrdá členka Iniciatívy Bratislava otvorene.

Posledné príspevky od Hana Fábry (zobraziť všetko)