Hana Fábry: Volím kampaň IGNORUJEM

Kto chce hýbať svetom, musí pohnúť najprv sám sebou.
Sokrates

Milé lesby, milí gejovia, milí bi a trans muži a ženy, in medias res alebo ako by sme povedali írečito po našom, poďho rovno do epicentra témy. A tou nebude nič menšie ako míľovými čižmami sa blížiace predčasné parlamentné voľby a naše miesto v nich (mimo nich). Pretože, áno, tieto voľby, a nielen tieto, sa týkajú aj nás. Nás ako ľudí majúcich vlastné predstavy o dobrom spravovaní spoločnosti, v ktorej žijeme, a právneho poriadku, ktorý sa dotýka našich životov – a to aj v tých jeho zákutiach, v ktorých nás vyslovene a cielene obchádza.

Anarchisticky zmýšľajúce osoby (ktoré chápem), osoby voľby zarputilo ignorujúce (ktoré chápem), osoby politikou rozčarované a rozhodnuté konečne prestať zbytočne chodiť k voľbám (ktoré chápem) a osoby nasrdené na sľuby neplniace politické subjekty až natoľko, že sa už na divadielkach „svojich“ strán odmietajú podieľať (ktoré chápem), nemusia ďalej čítať. Vlastne nikto nemusí…

Vy ostatní/é (zo dvaja traja?), ktorí a ktoré ste skalopevne presvedčené/í, že voliť treba, lebo:
a/ ak nie, potom nemáte právo nadávať na aktuálne dianie, ovplyvňujúce dianie budúce;
b/ stále ešte veríte, že niečo môžete dosiahnuť či zmeniť (ako inak, k lepšiemu);
c/ voliť je občianska povinnosť;
d/ voliť je občianske právo;
e/ chcete na politiku, politikom, političkám – a tým vašim zvlášť – blahorečiť alebo nadávať adresne;
f/ neviete, čo od dobroty so sebou…
 
a k voľbám pôjdete, tak v prípade, že patríte do skupiny týmto listom oslovenej, prípadne do skupiny, spriaznenej so skupinou týmto listom oslovenej, zamyslite sa (viem, že to robíte aj bezo mňa, ale predsa len) nad nasledovnými údajmi.

Radšej woodoo
O povolebnej ankete Prvého lesbického združenia Museion som sa zmieňovala aj na iných miestach viac či menej oficiálnych, ale opakovania, prastarej matky múdrosti, nie je nikdy dosť. Na svojej webovej stránke sa združenie pýtalo na to, komu sme my, slovenské/í LGBT, v parlamentných voľbách v júni 2010 dali svoj hlas. Z 3060 hlasujúcich nevolilo až 456 ľudí, za Smer-SD vás hlasovalo 390, za SDKÚ 511, za SaS 377, za Most-Híd 322, za KDH 422, za SNS 273. Iné strany volilo 309 hlasujúcich.

Z výsledkov ankety musí byť už z diaľky aj Jánom Slotovi či Čarnogurskému zrejmé, že tak ako ostatná populácia, aj my volíme naprieč celým politickým spektrom. A aj my občas nedbáme – rovnako ako zvyšok voličov a voličiek – na to, či nám vybraná strana pôsobí dobro alebo naopak, „prudí“ proti nám. Dokonca ani konzistentne odmietavý postoj KDH a nenávistná rétorika SNS voči tiež-veriacim a tiež-slovenským lesbám a gejom nie je pre nás dôvodom volebné lístky týchto strán radšej napichať na bábky woodoo než ich vhodiť do volebnej urny (čo je v tomto prípade skutočne príhodný názov onej volebnej nádoby).

Keďže milé lesby, milí gejovia, milí bi a trans muži a ženy, majúc každý a každá z vás množstvo vlastných dôvodov na voľby tých či oných, dovoľte mi k k Vašim dôvodom pripomenúť zopár politických postojov k Vám samým. A s politickými postojmi pripomeniem aj pár (dokonca aj pre mňa, matematickú ignorantku) jednoduchých počtov.

Začnime postojmi
Kresťanských demokratov pozná slovenská politická scéna dlho. Slovné spojenie kresťanská demokracia je výsmechom jedného i druhého pojmu. Ale aspoň sú jej postoje známe, čitateľné a predvídateľné. Pre nich síce možno sme ľudia (lebo sa na ľudí podobáme), občanmi a občiankami však pre nich rozhodne nie sme. Podľa KDH si nezaslúžime rovnaké práva ako ostatní spoludaňovníci. Spomeňme dnes už smutne legendárny výrok šedej eminencie KDH Jána Čarnogurského: „Kým ja budem ministrom spravodlivosti, registrované partnerstvá na Slovensku nebudú.“ Slovo dodržal, frajer! A jeho strana sa od tohto „demokratického“ prístupu k časti slovenského obyvateľstva nikdy neodklonila, hoci v jej radoch by sme nemuseli gejov a lesby hľadať s lampášom. S hlasom KDH pre naše partnerstvá (apage satanas, manželstvá) nepočítajme.

To isté ako KDH sa týka aj SDKÚ a národných strán či už Malíkovej alebo Slotu. SDKÚ-DS má kresťanstvo v názve, nie je čo riešiť; národné strany síce xenofóbiu (a teda aj homofóbiu) v názve strany nemajú, zato o to viac v krvi. Stačí si len pripomenúť slová Jána Slotu zo SNS na našu adresu: „Sú tu nežiaduci element. Osobne ich na ten pochod prídem opľuť.” S otázkou na perách, či by opľul aj svojho voliča, geja, pri volebnej schránke, konštatujem, že ani s týmito hlasmi pre naše partnerstvá nemožno rátať.

Vo veľmi kultivovanej podobe sa prezentuje podobne „demokratický“ postoj aj u všetkých konzervatívnych subjektov, t.j. Mostu-Híd, OKS a s nimi aj okradnutých pápežencov Obyčajných ľudí.  

SaS sa na vlne našich hlasoch už raz do parlamentu doviezla a naše partnerstvá vykydla ako hnoj pri prvej príležitosti vyjednávania o moci (teda o natlačení sa do vlády). Ako sa zachová SaS, ak sa opäť dostane do parlamentu, je jasné. Vo vládnej koalícii s pravicou pôjdeme opäť do koša, s ľavicou zrejme tiež, a v opozícii budeme červeným súknom a kladivom na koaličné čarodejnice. Kam vietor, tam SaS.

Najväčšia strana, strana SMER, vykšeftuje čerta diabla. A zahlasuje hoci aj za nás, ak by jej to hralo do kariet. Rovnako ako proti nám. Spomeňme si teda, čo nám nedávno odkázal báťuška Fico: „Téma registrovaných partnerstiev je absolútne nepodstatná. Keby som mal urobiť zoznam tém podľa dôležitosti a ten zoznam by mal 74-tisíc bodov, tak táto téma sa tam ani nedostane.” Sociálny demokrat ako víno!

Ďalšie strany sa zrejme do parlamentu nedostanú, takže sa im v tejto chvíli venovať nebudem. Možno nabudúce…

Pokračujme počtami
Takže si to zhrňme. Kto zahlasuje za registrované partnerstvo, manželstvo rovnakopohlavných párov alebo nejaké iné dobré legislatívne riešenie našich vzťahov, získava 1 bod. KDH – 0 bodov. SDKÚ-DS – 0 bodov. SNS ap. – 0 bodov. Most-Híd ap. – 0 bodov. OKS ap. – 0 bodov. Obyčajní ľudia – 0 bodov. SaS – ? Smer – 0 bodov.

Skončime e-mailami
Predchádzajúce slová a počty nie sú nijako veselé. Rovnako nemám žiadne veselé návrhy, čo s tým urobiť či ako s tým pohnúť. Iba absolútna výmena ideí a kádrov v parlamente by tento stav mohla zvrátiť. Kde ich však vziať? Naozaj smutné…

Flinta hodená do žita nám ale nie je vlastná, však, milé lesby, milí gejovia, milí bi a trans muži a ženy. Napíšte svojim poslancom a poslankyniam a opýtajte sa, či Vám povedia aj do očí rovnako ako pri hlasovacom zariadení: „Nie, ty nemáš právo, ty nie si občan!“ Mailovú adresu majú naši servismani v parlamente tvorenú rovnako: meno_priezvisko@nrsr.sk.

Kampaň IGNORUJEM
Ja osobne k voľbám pôjdem. S vlastným hand-made volebným lístkom. A keďže vulgarizmy do volebnej urny oficiálne nepatria, bude na ňom napísané jediné slovo: IGNORUJEM. Ten volebný lístok bude síce neplatný, ale presný. Ak sa ku mne pridáte, možno „to“ niekomu konečne trkne. A ak nie, čo predpokladám, síce nič nevyriešim, ale aspoň sa neudusím hnevom a ponížením.

Ignorantská poznámka autorky na záver…
Kampaň IGNORUJEM je z dôvodov politickej ignorancie vhodná aj pre ženy, seniorov a seniorky, lekárov a lekárky, sestričky a bratov, železničiarov a železničiarky, odborárov a odborárky, mladých ľudí, rodičov na rodičovskej „dovolenke“, Rómov a Rómiek, nezamestnaných atď atď… jednoducho pre všetkých „dolných“ 99 percent. Quo Vadis, 1 percento?

Facebooktwitterredditpinterestlinkedin
The following two tabs change content below.
Dobrovoľná adminka a šéfredaktorka webu Lesba.sk (od 2000) a štatutárka i hovorkyňa Prvého lesbického združenia Museion (od 1994). Pod mojou kuratelou fungujú neformálne zoskupenia Teplá politika t.t.e. a GerilaGril, spoločnosti s ručením utajeným. No a čo je dôležité, môj život manažuje po štvornohej peske Bárke trojnohý kocúr menom Kece (Frido, Kocko, Tymoooj, Mimi:)). Od roku 2013 hrdá členka Iniciatívy Bratislava otvorene.